Vezmi nás do kostola, Taylor! Otázky teológov o „Bohoslužbách Taylor Swift“

Ľudia prichádzajú v húfoch – od tínedžerov po dôchodcov – a niektorí si dokonca vopred rezervujú miesta. „Hudba americkej popovej megahviezdy ovplyvňuje nielen atmosféru, ale aj obsah liturgie,“ hovorí evanjelický farár Vincenzo Petracca, ktorý „pripravil“ viacero bohoslužieb s hudbou známej speváčky.

Má však hudba Taylor Swift teologický potenciál? Čo môže byť výsledným efektom takejto bohoslužby? Nehrozí, že celebrita zatieni samého Boha?

Týmito otázkami sa zaoberal workshop s názvom Take us to Church, Taylor! (Vezmi nás do kostola, Taylor!) na Katolíckej teologickej fakulte vo Viedni. Impulzom pre podujatie bola podľa spoluorganizátorky Evy Puschautzovej hrozba útoku na Swiftino vlaňajšie vystúpenie vo Viedni.

Spolu s Lindou Kreuzerovou a Paulou Neven Du Montovou sa pustili do analýzy Swiftiných textov – podobne ako farár Petracca, ktorý má za sebou už niekoľko omší inšpirovaných popkultúrou. Všetci traja sa zhodujú: Swift síce používa náboženský jazyk, ale nikdy ho nedefinuje úplne jasne. „Ponúka priestor na výklad, ale vždy tam zostáva aj ticho, ktoré si každý môže vyplniť po svojom,“ vysvetľuje etička Kreuzerová.

Funguje tento recept aj v Cirkvi?

Puschautzová varuje: „Treba si priznať, že ide o tvrdý kapitalizmus.“ Aj Kreuzerová pripomína, že Swiftina „prístupnosť“ je do veľkej miery marketingová stratégia. „Niektorí fanúšikovia ju síce vnímajú takmer ako sväticu do všedného dňa, ale tvrdiť, že im sprostredkúva vzťah s Bohom, je prehnané,“ hodnotí odborníčka na novozákonnú exegézu.

Farár Petracca oponuje: „Pre nás evanjelikov neexistujú svätí. Každý človek má aj svoje tienisté stránky.“ Preto pred každou takouto omšou dôkladne analyzujú nielen hudbu, ale aj verejné vystupovanie speváčky.

Hudba totiž neformuje len štýl, ale aj obsah omše. A práve v tom vidí farár šancu. Skladby môžu podľa neho poslúžiť ako most do sveta mladých. „Popové hviezdy ako Taylor Swift sú šancou otvoriť témy, ktoré mladých zaujímajú,“ hovorí s dodatkom, že napriek nadšeniu si zachováva kritický odstup.

„V Cirkvi mám do činenia so skutočnými ľuďmi,“ pripomína etička Kreuzerová. „Pri Taylor Swift ide len o ilúziu.“

Rozlišovanie medzi duchom doby a znameniami časov

Na otázku, či sa katolícke bohoslužby môžu a majú inšpirovať vzorom popových evanjelických bohoslužieb, padli na pôde teologickej fakulty rozmanité odpovede.

V princípe by sme však mali rozlišovať medzi duchom doby a znameniami časov. Kým tie druhé by mala Cirkev čítať, duchu doby by sa podrobovať nemala. „Cirkev by mala viac počúvať Ducha Svätého ako ducha doby, hoci to nie je vždy ľahké,“ pripomínal pápež Benedikt XVI.

Okrem toho je dôležitý aspekt sakrálnosti. Stačí si spomenúť, ako v nedávnej minulosti stroskotali pokusy pripodobniť kostoly architektúre koncertných sál či staničných hál.

Sakrálny priestor chce umožniť stretnutie so živým Bohom, ktorý je Svätý, teda Ten celkom iný, oddelený… Nie sme to preto my, kto má niečo robiť s liturgiou. Je to liturgia, ktorá má niečo urobiť s nami.