Za Alasdairom MacIntyreom. Život oddaný hľadaniu pravdy

Odišiel mimoriadne vplyvný filozof a nesmierne vzácny človek – Alasdair MacIntyre (1929 – 2025). Človek, ktorý sa celú svoju životnú a akademickú cestu vymykal jednoduchému zaškatuľkovaniu. Presvedčený ľavičiar, zamlada aj marxista, člen Komunistickej strany Veľkej Británie a súčasne kresťan, nekompromisný kritik liberalizmu a kapitalizmu, ktorý opustil rodnú Britániu a usadil sa v USA. MacIntyre bol predovšetkým mimoriadne konštruktívny kritik modernej spoločnosti, politiky a etiky, najmä liberálneho individualizmu.

MacIntyreov kľúčový intelektuálny záujem sa týkal jeho pocitov istoty a neistoty zoči-voči étosu moderného – kapitalistického a liberálneho – sveta, ktorý vnímal ako morálne pochybný na základe osobnej skúsenosti v širšej rodine. Sám uviedol: "Nikdy som nemal (...) veľké pochybnosti o súbore morálnych právd, pravdách, ktoré som sa najprv naučil od svojich rodičov a tiet. O čom som však pochyboval, (...) bolo, ako tieto morálne pravdy odôvodnene filozoficky vysvetliť." Zdá sa, že celé jeho filozofické úsilie je snahou poskytnúť takéto vysvetlenie.

MacIntyrea som spoznal knižne i osobne. S jeho filozofiou som sa prvýkrát stretol ako doktorand. Spočiatku som vôbec nevnímal to, že bol bývalým prominentným anglojazyčným marxistom. Skôr mi imponoval ako katolícky obhajca Aristotela a jeho etiky cnosti, ktorý za najlepšieho aristotelika považoval môjho obľúbeného Tomáša Akvinského.

Neskôr sme sa spoznali aj osobne, a to najmä počas výučby jeho bakalárskeho predmetu God, Philosophy and Politics (Boh, filozofia a politika) v roku 2006 na katolíckej Notre Dame University v USA, kde som bol v tom čase na výskumnom pobyte. Láskavo mi dovolil, aby som navštevoval jeho predmet, ale pod podmienkou, že budem mlčať. Táto skúsenosť ma utvrdila v presvedčení, že MacIntyre bol provokatívny a inšpiratívny nielen tým, čo hovoril, ale aj tým, ako robil veci. Prosto vždy plával proti prúdu. Veď ako filozofická celebrita prvej veľkosti vyučoval bakalárov!