Obídu Nemci sankcie? Plynovod obchádzajúci Slovensko sa zrejme dokončí

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a ruský prezident Vladimir Putin pred rokovaniami o projekte Severný prúd 2. Foto: TASR

Vláda nemeckej spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko možno prišla na spôsob, ako obísť sankcie, ktoré Spojené štáty uvalili na na nemecko-ruský plynovod Severný prúd 2. Vytvorí špeciálny fond na ochranu životného prostredia. Efektívnosť tohto triku pritom môže na dlhé roky ovplyvniť príjmy z tranzitu plynu cez Slovensko a sprostredkovane možno aj koncové ceny plynu u nás.

Klimatický fond by mal označiť plynovod za „najdôležitejší komponent ochrany prírody v Meklenbursku-Predpomoransku“, pričom chce urobiť všetko, „čo bude v jeho silách“, aby pomohol úspešnému dokončeniu projektu. S odvolaním sa na nemecký magazín Bild o tom informoval ruský spravodajský portál VTimes.

Ekologický fond má podľa dobre informovaného zdroja magazínu Bild vytvoriť obchodnú spoločnosť, ktorej produkty a služby sa budú využívať len na dokončenie projektu. Nemecké spoločnosti, ktorým hrozia americké sankcie za výstavbu plynovodu, tak budú ponúkať svoje služby a produkty klimatickému fondu a ten ich následne ponúkne Gazpromu. Takým spôsobom by sa na predmetné spoločnosti nemali vzťahovať americké sankcie a projekt bude môcť napredovať.

Hoci ide o tvrdenia anonymného zdroja, tie prichádzajú len pár dní po tom, ako hovorca spoločnosti zodpovednej za projekt v nedeľu oznámil, že výstavba plynovodu by mala v decembri po ročnej prestávke opäť pokračovať.

Od ekonomiky ku geopolitike

Plánovaný, 1 230 kilometrov dlhý plynovod do značnej miery kopíruje trasu staršieho plynovodu Severný prúd. Realizovaný projekt by mal zdvojnásobiť maximálnu kapacitu plynu, ktorý môže Nemecko importovať priamo z Ruska mimo územia krajín strednej a východnej Európy. Celkovo by mal byť schopný dopraviť do Nemecka ročne až 55 miliárd kubických metrov tejto strategickej suroviny.

Realizácia projektu Severný prúd 2 však už od začiatku naráža na silný odpor Spojených štátov a niektorých európskych krajín, v čom sa odrazili nielen ekonomické, ale aj bezpečnostné, geopolitické a ekologické záujmy jednotlivých hráčov. Na jeseň 2019 bol plynovod takmer hotový, pričom po tom, ako jeho dostavbou vo svojich vodách za určitých podmienok odsúhlasilo Dánsko, sa zdalo, že mu už nič nestojí v ceste.

V decembri toho istého roku sa však akékoľvek práce zrazu zastavili. Pri dánskom ostrove Bornholm prerušila činnosť loď Pioneering Spirit, ktorá bola zodpovedná za ukladanie potrubia. Švajčiarska spoločnosť Allseas, vlastniaca plavidlo, tak urobila v obavách z amerických sankcií. Krátko predtým jej vlastníkovi Edwardovi Heeremovi napísali spoločný list americkí senátori za Republikánsku stranu Ted Cruz a Ron Johnson, v ktorom sa mu vyhrážali práve takýmto krokom. Na konci decembra následne USA schválili uvalenie sankcií na všetky spoločnosti, ktoré sa na projekte podieľajú, čím vyvolali silnú nevôľu v Berlíne a Bruseli.

Stretli sa Slovák, Ukrajinec, Poliak a Američan

Práve Spojené štáty sú spolu s Ukrajinou a niekoľkými tranzitnými krajinami v strednej a východnej Európe, vrátane Poľska a Slovenska, jednými z najväčších odporcov projektu. Washington v kritike poukazuje najmä na bezpečnostné hrozby, ktoré pre Európu vyplývajú zo závislosti na ruskom plyne a argumentuje pri tom potrebou väčšej diverzifikácie dodávateľov.

S tým, že motorom opozície voči Nord Stream sú najmä republikánski politici, ktorí sa obávajú nárastu ruského vplyvu v Európe, súhlasí expert na energetiku Michael Lynch. Ten pre magazín Forbes zároveň poukázal na skutočnosť, že dostavba plynovodu ohrozuje tiež záujmy amerických korporácií, ktoré by do Európy chceli vyvážať skvapalnený zemný plyn (LNG).

Druhou skupinou štátov, ktoré projekt ohrozuje najmä ekonomicky, sú tranzitné krajiny. Zarábajú na tom, že cez svoje územie umožňujú prúdenie ruského plynu ďalej do Európy. Slovensko by v prípade dokončenia projektu mohlo prísť len na tranzitných poplatkoch priamo o 700 miliónov eur ročne.

Realizovaný projekt by na obyvateľov nášho štátu mal i sekundárne negatívne dosahy. Prepravná slovenská infraštruktúra, ktorú spolovice vlastní štát, by sa využívala menej. To by sa odrazilo na vyšších nákladoch na jej údržbu aj prevádzku, čím by pri poklese výrazne stúpla cena každého prepraveného kubíku. Rozdiel v cene by mohol mať sprostredkovane dopad na koncové ceny plynu na Slovensku.

Hlavné ruské plynovody do Európy. Zdroj: Wikipedia

Najviac ohrozeným štátom z hľadiska projektu je však jednoznačne Ukrajina. Tá na tranzite ruského plynu zarába približne 2,5 miliardy eur. Gazprom pritom už avizoval, že objem plynu transportovaného do EÚ cez územie Ukrajiny by mal klesnúť až takmer o 40 percent. Pre tento ekonomicky ťažko skúšaný štát by išlo o veľmi tvrdý úder.

Keď Rusi a Nemci ťahajú za jeden povraz

Severný prúd 2 vážnym spôsobom ohrozuje ekonomické záujmy Ukrajiny, teda štátu ktorému sa Európska únia zaviazala aktívne pomáhať, pričom zároveň proti nemu veľmi aktívne vystupujú aj Spojené štáty. Mohlo by sa preto zdať, že takýto projekt je už dopredu odsúdený na neúspech. Pravdepodobne by sa tak stalo, nebyť pomerne vzácnej kombinácie rusko-nemeckého súzvuku a ľahostajnosti väčšiny západoeurópskych štátov.

Pre Nemecko je Severný prúd 2 atraktívny hneď z troch hľadísk – bezpečnostného, ekonomického aj ekologického.

Pre štáty strednej a východnej Európy predstavuje nový plynovod bezpečnostnú hrozbu, ktorá Rusku umožní ich v prípade potreby odrezať od dodávok bez toho, aby Moskva musela prerušiť dodávky pre západoeurópskych partnerov. Z pohľadu Berlína predstavuje tento projekt naopak paradoxne vidinu posilnenia vlastnej energetickej bezpečnosti.

Ako pre portál O energetice poukázal analytik Jan Žižka, „nech už sa o dnešnej Ukrajine hovorí v Európe čokoľvek, na obavách, že z dlhodobého hľadiska nejde o stabilný štát sa nič zásadného nezmenilo. Ani konflikt s Ruskom v tomto ohľade Kyjevu veľmi nepomáha“. Diverzifikáciu plynovodov z Ruska preto Berlín vníma ako prostriedok, ktorý by mohol zmierniť potenciálne negatívne dosahy nestability v strednej a východnej Európe na dodávky tejto suroviny.

Nemenej dôležité sú ekonomické aspekty. Gergely Molnar, analytik spoločnosti Wood Mackenzie pre agentúru Bloomberg odhadol, že preprava plynu cez Severný prúd 2 bude pre Nemecko až o 40 percent lacnejšia než tranzit cez Ukrajinu. Z nižších poplatkov za tranzit by mali profitovať aj ďalšie krajiny ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, ale aj Rakúsko a Česká republika. Tie sa preto k projektu, ktorý ich mnohí východnejší partneri vnímajú ako hrozbu, stavajú prinajmenšom ľahostajne.

V poslednom rade nesmieme zabúdať ani na ambiciózny nemecký projekt tzv. veľkej energetickej zmeny – Energiewende. V situácii, keď Berlín s ohľadom na ekológiu už zavrhol jadro a bude musieť upustiť aj od uhlia, bude po energii večne nenásytná nemecká ekonomika v najbližších rokoch potrebovať spoľahlivú a relatívne lacnú alternatívu.

Kým dokáže Berlín prejsť na obnoviteľné zdroje energie, bude sa musieť spoliehať na dostatočné zásoby zemného plynu. Ten by mal byť v ideálnom prípade lacnejší než Washingtonom ponúkaný skvapalnený plyn LNG. Nemci pritom podľa Žižku Rusov a Gazprom na rozdiel od mnohých iných národov vnímajú ako spoľahlivých partnerov, ktorí vždy robili všetko pre to, aby sľubované objemy plynu dodali.

Tak sa dostávame k poslednému hráčovi, ktorý by z dobudovania Severného prúdu 2 tiež profitoval, k Rusku. Z hľadiska geopolitiky dokáže Moskva dokončením projektu ekonomicky poškodiť a ešte viac vytrestať z jej pohľadu odbojnú Ukrajinu. V ekonomickej rovine zas bude Moskva obídením tranzitných krajín schopná ponúkať svoj plyn lacnejšie na západoeurópskych trhoch. Dokáže tak vytlačiť konkurenciu amerického LNG a upevniť svoju pozíciu na európskom trhu. Ten je pre Kremeľ momentálne dôležitejší, ako kedykoľvek predtým.

Stavebný robotník telefonuje pri potrubí počas spustenia výstavby plynovodu Severný prúd. Foto: TASR

Závislosť EÚ na dodávkach ruského plynu sa v posledných rokoch stala takou mantrou, až mnoho novinárov prehliadlo opačnú, narastajúcu závislosť Ruska na exporte svojho plynu do Európy. Stalo sa tak najmä po tom, ako export ruského plynu do Turecka po dobudovaní infraštruktúry z Azerbajdžanu padol takmer deväťnásobne, pričom objem tejto komodity exportovanej do Číny zostáva na 10 percentách kapacity plynovodu Sila Sibíri.

Plynová závislosť Európy a Ruska sa tak v posledných rokoch stala omnoho vzájomnejšou. Neschopnosť efektívne konkurovať na plynovom trhu EÚ, by pre ruský plynárenský priemysel mohla v skutočnosti mať fatálne následky.

Nateraz nie je zrejmé, či trik s fondom na ochranu životného prostredia pomôže dokončiť výstavbu posledných asi desiatich percent projektu. Ak však jeho realizáciu v očiach Berlína neohrozila ani údajná otrava ruského opozičníka Alexjea Navaľného nervovoparalytickým agentom Novičok, je zrejmé, že Nemecko je odhodlané dokončiť ho za každú cenu.

Faktorom, ktorý rozhodne o jeho úspechu, však nakoniec nemusí byť tvrdohlavosť Berlína, ale zelená z Washingtonu. Ako poukázal Michael Lynch, administratíva nastávajúceho amerického prezidenta Joea Bidena by sa v tejto veci mohla pridať na stranu silnej skupiny demokratov, ktorí žiadajú zákaz exportu amerického LNG do zahraničia ako prostriedok na zníženie cien tejto komodity v USA. V každom prípade rozhodnú o osude Severného prúdu pravdepodobne už najbližšie mesiace.

Ďalšie články od Tomáš Baranec
Ďalšie články
„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

„Veci sa menia a napravujú.“ Pri mobilizácii Rusov nebuďme ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande, varuje analytik

Po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin spustil čiastočnú mobilizáciu, objavili sa na internete vtipné videá s opitými odvedencami, ale aj správy o nedostatočnom výcviku mužov. Zaznievali slová ako fiasko či fraška. Český bezpečnostný expert Jan Ludvík však varuje, aby sme neboli ako Putin, ktorý uveril vlastnej propagande.