V nedávnej minulosti na slovenských cestách štartovali také hviezdy svetovej cyklistiky ako Peter Sagan, Zdeněk Štybar, Christopher Froome alebo Julian Alaphilippe.
Po ročnej odmlke by sa podujatie malo vrátiť do vysielania medzinárodnej stanice Eurosport, pričom tá ponúka aj atraktívnu prezentáciu scenérií pozdĺž trate, čo je možnosť ukázať Slovensko miliónom divákov z desiatok krajín. Vysielací čas už organizátori vybavili, chýba ešte zabezpečiť produkciu.
Viac detailov z príprav prestížneho podujatia prezradil v rozhovore generálny riaditeľ pretekov Okolo Slovenska a prezident Slovenského zväzu cyklistiky Peter Privara.
Šesťdesiaty deviaty ročník pretekov Okolo Slovenska sa blíži. Podujatie sa po vlaňajšej zmene spôsobenej olympijskými hrami vracia do tradičného septembrového termínu. To je ten čas, ktorý vám najviac vyhovuje?
Vyhovuje nám, že máme dostatok času na prípravu. Je to po prázdninách, po dovolenkách, takže aj tá divácka kulisa by mala byť vynikajúca, ak dostaneme do pelotónu nejaké dobré mená. Keďže máme kvalitné tímy, vždy príde aj nejaké dobré meno.
Sme týždeň pred majstrovstvami sveta, takže veľa tímov, veľa cyklistov k nám príde práve v rámci záverečnej prípravy na svetový šampionát. Preto si myslím, že diváci sa opäť môžu tešiť aj na nejaké kvalitné meno.
Zostavovateľ trate Stanislav Holec opäť predstavil veľmi zaujímavú trasu. Ktorá z tých etáp je podľa vás najlákavejšia?
Keby som bol cyklista, tak by som chcel etapu Bardejov – Bardejov. Alebo Vráble – Sládkovičovo, ale čo sa týka náročnosti alebo scenérie, tak určite bude zaujímavá etapa Kežmarok – Banská Bystrica alebo z Novej Dubnice na Kohútku. Takisto je tam Vršatec. Slovensko je také nádherné, že je veľmi ťažké si niečo vybrať.
Keď človek príde do Bardejova, vidí to nádherné námestie, tých úžasných ľudí, tak si hovorí, že tu je najlepšie. Potom príde do Košíc a hovorí: „Wau, veď my tu máme takéto nádherné mesto a ukazujeme ho.“
Takisto ideme z Kežmarku okolo Tatier, ďalej Hriňová, Detvianska Huta, všetko sú to úžasné oblasti Slovenska. Napokon, aj keď budeme na juhu a pôjdeme cez polia, opäť si myslím, že to bude zaujímavá etapa. Vypichnúť to úplne „naj“ je veľmi ťažké.
Možno ten budúci – sedemdesiaty ročník, keď bude dojazd na Kráľovej holi, tak to budeme považovať za nejakú takú nadstavbu, niečo, čo tu nebolo. Na Kráľovej holi ešte nikdy nebol dojazd.
Už boli nejaké stúpania, či už na Hrebienok, Štrbské pleso a podobne, ale tá Kráľova hoľa, to by mala byť taká čerešnička na tom 70. ročníku a zároveň aj taká odmena pre nás organizátorov, keďže sa tam buduje cesta. Navyše, po dlhých rokoch, keď sme sa snažili, sme to tam napokon dostali.
Nadviažem na vaše slová. Za tie roky máte síce mnoho skúseností, ale dá sa tento ročník vnímať aj
ako taká generálka na ten jubilejný sedemdesiaty, keďže tie okrúhle edície sú vždy najzaujímavejšie?
Áno, tak sa to traduje, ale my sme nemohli zanedbať ani 67. ročník, ani 68., ani predtým 66., pretože ak sa niečo stane, či už ide o bezpečnosť alebo inak organizačne niečo zlyhá, tak potom tie tímy už sa bránia, už nechcú prísť. Takže každý ročník je príprava na ten ďalší, no tým, že to bude jubilejný, tak asi si budeme dávať ešte trošku väčší pozor.
Tento rok pôjdu pretekári z východu na západ. Je to taká koncepcia, že smerovanie trate z roka na
rok striedate?
Striedame, ale niekedy máme aj v podstate partnerské mestá. Napríklad to sú Košice, ktoré chceli byť jeden rok cieľové mesto. Keďže sú dlhoroční partneri a pán primátor je veľký podporovateľ Okolo Slovenska, tak sme im vyšli v ústrety. Keď niekto nemá nejaké špeciálne želanie, tak sa snažíme to otáčať.
Niektoré tímy hovoria, hlavne historicky, kým ešte košické letisko nefungovalo tak ako dnes, že lepšie bolo končiť niekde na západe, lebo blízko sú letiská vo Viedni či Budapešti a oni sa hneď presúvajú na ďalšiu akciu. Takže rozmýšľame aj tak, aby logistika pre tie tímy bola čo najjednoduchšia.
Pri organizácii takýchto podujatí je vždy dôležitá aj komunikácia so samosprávami a rôznymi
inštitúciami. Vychádzali vám v ústrety?
Vieme, že v samosprávach je finančne katastrofálna situácia, ale Okolo Slovenska už má také meno, že môžeme povedať, že nám vychádzajú v ústrety. Treba nájsť najmä financie v rozpočtoch, presvedčiť mestských poslancov, lebo starostovia a primátori, tí chcú všetci, ale poslanci, ktorí tam žijú, vedia, že aj ľudia majú rôzne priority. Organizácia pretekov niečo stojí. Musíme bývať, jesť, všetko zabezpečiť, takže tá suma je jasne daná.
Pelotón už druhý rok po sebe vynechá Bratislavu. Ako dôvod ste uviedli, že v hlavnom meste je "nehostinná atmosféra". Ako vnímate túto skutočnosť?
Väčšinou hlavné mesto alebo veľké mestá bývajú cieľom takýchto etapových národných cyklistických podujatí. Keď sme niečo žiadali v Bratislave, aj sme v nej boli, tak to bolo dosť chladné. Možno je
to aj tým, že takéto mestá majú veľa podujatí a nie je o to až taký záujem ako v menších mestách. Tam je to úplne iné, atmosféra, ľudia, všetky tie mestské úrady, magistráty naozaj naplno fungujú, takže niekedy sa cítime lepšie v týchto menších mestách.
Na druhej strane sú zase paradoxne Košice, kde sme vždy veľmi vítaní. Nie je to teda pravidlo, ale niekedy, keď sme aj končili v Bratislave, tak sme mali pomaly najmenšiu podporu.
Na Slovensku je často diskutovaná téma kvality ciest. Vy to ako vnímate z pozície riaditeľa pretekov Okolo Slovenska? Aká je úroveň našich ciest?
Slovenský občan, keď cestuje do zahraničia, tak jazdí po diaľniciach a po cestách prvej triedy, ale cyklistické podujatia sa jazdia na bočných cestách, a to by sme sa mohli pýtať cyklistov. Také isté je to
vo Francúzsku, Belgicku alebo Holandsku. Aj tam sú mnohé cesty rozbité.
Myslím si teda, že to u nás nie je katastrofa. Druhá vec je, že samosprávy – či už sú to vyššie územné celky alebo mestá – keď niekde označíme situáciu za katastrofálnu, tak nám často vyjdú v ústrety a opravia tú cestu aj prednostne.
Niekedy to napríklad majú naplánované na október, ale my to potrebujeme už v septembri, takže naozaj sú ochotní. Ja to beriem tak, že to Okolo Slovenska už získalo takú pozíciu, také meno, že nikto nechce, aby sme sa museli niekde v zahraničí hanbiť.
Zoznam účastníkov sa ešte iba tvorí, ale odhadom, koľko slovenských pretekárov by mohli domáci
fanúšikovia vidieť?
Sú sedemčlenné tímy, takže sedem pretekárov z Dukly Banská Bystrica, ďalej si myslím, že nejakých
päť bude v tíme Pierre Baguette Cycling, no a potom Lukáš Kubiš, Matúš Štoček, Martin Svrček a možno ešte pribudne niekto v niektorom zo zahraničných tímov, ktoré sme pozvali a v ktorých zvyčajne jazdí jeden Slovák. Ja teda pevne verím, že na nejakých 16-17 Slovákov sa dostaneme.
Spomenuli ste Lukáša Kubiša, ktorý v tejto sezóne dosahuje vynikajúce výsledky. Vnímate ho ako najväčšie domáce lákadlo, akým bol v minulosti Peter Sagan?
Je škoda, že Martin Svrček, ktorý začal sezónu excelentne, sa zranil, lebo by sme mali dvoch takých, myslím si, že hviezdnych cyklistov. Lukáš Kubiš momentálne naozaj dosahuje výborné výsledky. Možno je aj medzi piatimi najlepšími cyklistami, ktorí majú umiestnenia v rámci prvej desiatky na UCI podujatiach.
V minulosti vysielal prenos Okolo Slovenska aj Eurosport. Diváci naprieč krajinami teda mali možnosť vidieť krásy Slovenska, napríklad aj na záberoch z vrtuľníka, ako to býva zvykom aj na veľkých svetových pretekoch. Vlani sa to však nepodarilo zabezpečiť. Ako to bude tento rok?
Budeme pracovať na tom, aby to bolo jednak v Slovenskej televízii, ale aj na medzinárodných kanáloch ako je uvedený Eurosport. Na to treba špeciálnu techniku, ktorú nemáme v našej verejnoprávnej televízii. Tá technika sa objednáva a na to treba financie. Ja pevne verím, že budeme úspešní, podarí sa to a Okolo Slovenska sa opäť bude vysielať v celej Európe.
