Dobré správy pre cezhraničný biznis. „Mužovi ciel“ sa postavila americká justícia

Americký federálny obchodný súd v stredu rozhodol, že colné opatrenia prezidenta Donalda Trumpa, ktoré oznámil začiatkom apríla, boli nezákonné. A vyhlásil ich za neplatné.

Šéf Bieleho domu nemal podľa súdu právomoc použiť zákon z roku 1977 o mimoriadnych ekonomických právomociach (IEEPA), na ktorý sa odvolával, keď uvalil plošné 10-percentné clá na všetok dovoz do USA. To isté platí pri dočasne pozastavených „recipročných“ clách, ktoré uvalil na tovar z rôznych krajín sveta nad rámec základnej sadzby.

Na základe americkej ústavy má právomoc určovať clá Kongres, no Trumpov kabinet tvrdil, že daný zákon dáva prezidentovi túto možnosť, ak vyhlási národnú núdzu. Podľa súdu však zákon neudeľuje prezidentovi neobmedzené možnosti.

„Súd nečíta IEEPA tak, že udeľuje takúto neobmedzenú právomoc, a ruší napadnuté clá zavedené na jeho základe,“ napísal trojčlenný senát.

Rozhodnutie súdu bolo reakciou na dve žaloby – jednu podali americké firmy vedené dovozcom vína VOS Selections, druhú skupina dvanástich štátov na čele s Oregonom.

Dodajme, že súd „prežili“ Trumpove sektorové clá, ktoré uvalil napríklad na dovoz hliníka, ocele či automobilov.

Trump má paletu možností

Rozhodnutie ešte nie je konečné, keďže Trumpova administratíva podala odvolanie. Prípad vo štvrtok smeroval na Federálny odvolací súd vo Washingtone, pričom nakoniec o ňom môže rozhodovať až Najvyšší súd USA.

Výber ciel mal byť pôvodne v praxi pozastavený, kým sa nerozhodne v odvolacom konaní. Portál Politico dokonca upozorňoval, že rozhodnutie súdu otvorilo cestu k tomu, aby firmy žiadali späť peniaze, ktoré od nich vláda na clách vybrala.

Už vo štvrtok však Federálny odvolací súd vo Washingtone stopku pre výber ciel odložil. Vyhlásil, že pozastavuje rozhodnutie nižšieho súdu, aby posúdil odvolanie vlády, a nariadil žalobcom v týchto prípadoch, aby odpovedali do 5. júna, a administratíve do 9. júna.

Ani prípadné opätovné pozastavenie plošných ciel však pre Trumpa nemusí byť červenou. Má aj ďalšie možnosti.

Web BBC upozorňuje, že sa môže pokúsiť odôvodniť clá inak, respektíve použiť iný právny základ. Doplňuje, že obchodný súd poukázal počas procesu na zákon prijatý Kongresom v roku 1974, ktorý dáva prezidentom právomoc zaviesť 15-percentné clá na 150 dní v prípade „veľkých a závažných“ obchodných deficitov a nekalých obchodných praktík.

Analytici z Goldman Sachs tiež vyzdvihujú fakt, že súd nezablokoval sektorové clá, čo môže byť ďalšia z ciest, pomocou ktorých môže prezident dosiahnuť svoje ciele.

„Rozhodnutie predstavuje prekážku pre colné plány administratívy a zvyšuje neistotu, ale nemusí zmeniť konečný výsledok pre väčšinu hlavných obchodných partnerov USA,“ cituje agentúra Reuters analytika Aleca Phillipsa.

Za čo "muž ciel" bojuje

Americkému prezidentovi prekážajú najmä vysoké obchodné schodky, ktoré Spojené štáty majú s viacerými krajinami. USA sa podľa Trumpa „50 rokov nechávajú ošklbávať“. A to tým, že zahraničné firmy môžu zadarmo ponúkať svoj tovar v Amerike, čím tlačia na domácich producentov. Tí potom zvažujú odchod do zahraničia, kde je lacnejšia práca a kapitál, a spôsobujú v USA rast nezamestnanosti.

Práve to podľa neho predstavuje „nezvyčajnú a mimoriadnu hrozbu“ pre ekonomiku a národnú bezpečnosť USA. Zákon z roku 1977 preto podľa Trumpa umožňuje jeho rozhodnutie uvaliť clá.

Trump tak v politikách, ktoré obmedzujú voľný obchod vidí pre Spojené štáty benefity.

Jednak vníma šancu na získanie peňazí do amerického rozpočtu, ktorý je posledné roky hlboko v záporných číslach. Druhým cieľom je udržať výrobné kapacity strategických odvetví v Spojených štátoch (a prípadne prilákať nové firmy či podnietiť expanziu tých existujúcich). A to nielen z akéhosi bezpečnostného hľadiska, ale aj v rámci podpory zamestnanosti.

Trump stráca vietor z plachiet

Hoci bol výber ciel na deň zastavený a víťazstvo na obchodnom súde vlialo nádej na úspešné ťaženie, zďaleka to neznamená víťazstvo voľného obchodu. Aj keby odvolací súd potvrdil stredajší rozsudok, je pomerne veľká šanca, že Trump na Najvyššom súde nakoniec zvíťazí, keďže šiestich z deviatich sudcov nominovali republikánski prezidenti.

Stredajší verdikt je však napriek tomu výkričníkom. A značnou komplikáciou. Trumpovi totiž berie vietor z plachiet a oslabuje ho pri vyjednávaniach s EÚ a ďalšími štátmi.

Mimochodom, práve to bol jeden z argumentov vládnych právnikov. Pred obchodným súdom tvrdili, že pozastavenie ciel oslabí americkú vyjednávaciu pozíciu, podrazí prezidentovi nohy a zoberie administratíve z rúk páky, ktoré má voči zahraničiu.

Sudkyňa Jane Restaniová však tvrdo odpovedala, že súd nemôže z politických dôvodov dovoliť prezidentovi robiť „niečo, čo mu zákon zakazuje“.

Hovorca Bieleho domu neskôr vyhlásil, že „nie je úlohou nevolených sudcov rozhodovať, ako čeliť národnej núdzi“. Dodal, že „prezident Trump sľúbil postaviť Ameriku na prvé miesto a administratíva je odhodlaná použiť všetky výkonné právomoci“.

Čo ďalej

Rozhodnutie súdu o pozastavení ciel prichádza v príhodnom čase pre Európu a jej lídrov. Trump totiž len pred niekoľkými dňami avizoval, že vyjednávania s Úniou, ktoré sa mali ukončiť začiatkom júna, nepokročili. A že na blok uvalí 50-percentné clá.

Neskôr sa s predsedníčkou eurokomisie dohodol na predĺžení vyjednávacej doby do 9. júla.

Európska únia hrá Trumpovu hru pomerne tvrdo. Už po oznámení aprílových „recipročných“ ciel avizovala, že na nich bude odpovedať vlastnými.

Colná prestrelka by však podľa ekonómov nemala byť v ničom záujme.

Protekcionizmus spravidla znamená drahší zahraničný tovar. Rovnako sa znižuje konkurenčný tlak na domácich výrobcov, ktorí môžu zvyšovať svoje ceny a zisky, zatiaľ čo nebudú motivovaní inovovať. A tým firmám, ktoré zo zahraničia dovážajú materiál či medziprodukty, výrazne stúpnu náklady.

To všetko sa odzrkadľuje na vrecku spotrebiteľa, ktorému klesá kúpna sila, čo sa zväčša spája s poklesom spotreby (a ochladením ekonomiky).

Brusel má teraz v rukách silné karty, aby mohol kurz debaty zmeniť. Môže využiť to, že tie Trumpove sa v podstate na istý čas rozsypali a vyrokovať dohodu, ktorá bude v prospech oboch strán.

Napríklad čo najviac znížiť clá na americké výrobky a vytvoriť niečo, čo sa podobá na bezcolnú zónu. Priestor na búranie bariér existuje a podporu by v Trumpovom tíme našli. Podobné riešenie navrhoval nedávno sám Elon Musk, ktorému americký prezident pozorne načúva.

Článok bol po štvrtkovom rozhodnutí Federálneho odvolacieho súdu vo Washingtone aktualizovaný.