V šesťdesiatych rokoch minulého storočia získal doktorát z molekulárnej genetiky na prestížnom Pasteurovom inštitúte. Mal pred sebou sľubnú vedecké kariéru, no on odišiel na sever Indie a učil sa u budhistických majstrov. Údajne strávil meditovaním až 60 000 hodín.
A keď mu vedci v roku 2001 z nejakého dôvodu urobili MRI mozgu, senzácia bola na svete: Máme pred sebou snímku mozgu najšťastnejšieho človeka na svete. Vyššiu hladinu gama vĺn v mozgu neuroveda doposiaľ nenamerala. Časť mozgu spájaná s pocitom šťastia (ľavá strana prefrontálneho kortexu) bola vysoko aktívna, kým časť mozgu zodpovedná za negatívne myšlienky nevykazovala žiadnu aktivitu.
Šťastie nespočíva v ničnerobení
A my sa môžeme právom pýtať: „Je toto naozaj najšťastnejší človek?“ Pán Ricard strávil 30 rokov práce na svojich myšlienkach. Autor knihy Morálna ambícia, Holanďan Rutger Bregman použil tento príbeh na to, aby svetu oznámil, že šťastie nespočíva v „ničnerobení“, keď pre iných nepohneme ani prstom, aby sme im pomohli. Na dosiahnutie šťastia vraj nepotrebujeme ďalší návod na ľahší život. Potrebujeme si život skomplikovať návodom, ktorý nás priam donúti pracovať.
Uvedomil som si, že tento úvod by sa hodil aj k Ježišovej Reči na vrchu, ktorú zaznamenal evanjelista Matúš v piatej až siedmej kapitole svojho evanjelia. Je zaujímavé, že aj túto svoju reč Pán Ježiš začne slovami o šťastí, teda sériou blahoslavenstiev. A potom nasledujú požiadavky, ktoré presahujú naše vlastné sily.
