Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecká polícia zadržala desiatky ľudí na zakázanom pochode Pride v Istanbule

Muži zákona zadržali v nedeľu v tureckom Istanbule najmenej 30 ľudí, ktorí sa pokúsili zúčastniť na zakázanom pochode Pride.

Zásah v centre mesta dokumentujú zábery, na ktorých je vidieť aktivistov s dúhovými vlajkami, ako ich polícia zatýka a odváža v dodávkach. Podľa opozičného poslanca Kezbana Konukcu z prokurdskej strany DEM bol zásah rýchly a nekompromisný.

Úrad istanbulského guvernéra označil pochod za nelegálny a obvinil jeho organizátorov z porušenia zákona.

Pride pochody sú v meste zakázané už od roku 2015, oficiálne z dôvodu "verejnej bezpečnosti". V pozadí však stojí čoraz ostrejšia rétorika vlády prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana voči LGBTQ+ komunite.

Erdogan nedávno označil pokles pôrodnosti za hrozbu a tvrdil, že LGBTQ+ hnutie oslabuje tradičné rodinné hodnoty. Rok 2025 vyhlásil za "Rok rodiny". Organizácie ako Amnesty International a Human Rights Watch varujú, že turecká rétorika a represie prispievajú k diskriminácii a násiliu.

Napriek zákazom si malé skupiny aktivistov stále pripomínajú Týždeň hrdosti – s vedomím, že riskujú zásah polície.

(reuters, max)

Minúta  |  

Česko odmieta Zelenského obvinenia z vývozu strojov do Ruska

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský pre iROZHLAS odmietol obvinenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že české firmy dodávajú Rusku obrábacie stroje využívané na výrobu zbraní.

Podľa Lipavského neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by k takýmto dodávkam skutočne dochádzalo. Naznačil, že môže ísť skôr o ruské objednávky než o reálne exporty.

Zelenskyj minulý týždeň obvinil osem českých a trinásť nemeckých firiem z účasti na týchto dodávkach a vyzval na ich sankcionovanie, aj keď mená nezverejnil.

Česká vláda okamžite reagovala a prisľúbila preverenie týchto podozrení. Minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček ubezpečil, že priame vývozy sankcionovaných produktov z Česka do Ruska nerealizujú.

Lipavský však uznal, že Moskva sa môže snažiť obísť sankcie cez tretie krajiny. Práve preto sa Česku podarilo presadiť takzvané "catch all" opatrenie do 18. balíčka sankcií Európskej únie.

To umožní colníkom zastaviť vývoz aj cez nepriame trasy v prípade podozrenia na reexport, čo zníži riziko obchádzania sankcií.

(max)

Minúta  |  

Jadrový projekt v maďarskom Pakse s Rosatomom dostal zelenú

Rozšírenie maďarskej jadrovej elektrárne Paks sa môže výrazne urýchliť po tom, čo americká vláda zrušila sankcie, ktoré doteraz brzdili tento projekt. Oznámil to v nedeľu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Ako píše Bloomberg, maďarský šéf diplomacie spresnil, že ide o rozhodnutie administratívy Donalda Trumpa, ktorá zrušila obmedzenia zavedené počas prezidentovania Joea Bidena.

Projekt realizovaný v spolupráci s ruskou spoločnosťou Rosatom čelil v minulosti právnym problémom aj značným oneskoreniam.

Szijjártó podotkol, že výstavbu hlavných komponentov vykonávajú v Rusku a vo Francúzsku, a že práce na samotnom mieste pri Dunaji južne od Budapešti sa teraz môžu zrýchliť.

Maďarsko dlhodobo čelí kritike zo strany Európskej únie za svoje energetické väzby na Rusko. Aj keď jadrový projekt zaznamenal pokrok, spory o dodávky ropy a plynu z Moskvy pravdepodobne pokračovať budú.

Vláda Viktora Orbána si však stojí za tým, že diverzifikácia zdrojov energie, vrátane jadrovej, je kľúčová pre energetickú bezpečnosť krajiny.

(max)

Minúta  |  

Merkelová debatovala s utečencami v berlínskej reštaurácii o rasizme

Angela Merkelová sa po rokoch opäť stretla s utečencami, ktorým v roku 2015 otvorila dvere do Nemecka. Bývalá kancelárka zasadla v sýrskej reštaurácii v Berlíne za stôl s piatimi mladými ľuďmi zo Sýrie, Afganistanu a Iránu. Píše Spiegel.

Diskutovala s nimi o ich skúsenostiach s rasizmom, vytrvalosťou a začiatkoch v novej krajine. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci nakrúcania relácie nemeckej stanice WDR s názvom "O desať rokov neskôr: Utečenci v rozhovore s Angelou Merkelovou", ktorá bude mať premiéru 30. júna.

Merkelová zdôraznila, že ľudia často hovoria o utečencoch, ale zriedkavo s nimi. Práve osobné výpovede považuje za kľúčové.

Medzi účastníkmi bola napríklad študentka, ktorá vyrastala v cirkevnom azyle, či pár, ktorý sa po príchode do nemeckého Clausnitzu stretol s odmietaním obyvateľov.

Merkelovej slávne "Wir schaffen das" [My to zvládneme, pozn. red.] dnes znie v novom kontexte. Súčasná vláda pod vedením Friedricha Merza z CDU, teda jej vlastnej strany, pristupuje k migrácii prísnejšie. V piatok kabinet schválil návrh zákona, ktorý dočasne obmedzuje zlučovanie rodín utečencov s čiastočnou ochranou.

(max)

Minúta  |  

Súd s Netanjahuom pozastavili, Trump vyzýva na ochranu pred prokurátormi

Jeruzalemský súd pozastavil pojednávania v korupčnej kauze izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Podľa agentúry Reuters súd uznal argumenty predložené samotným premiérom, ako aj šéfmi Mosadu a vojenskej spravodajskej služby.

Rozhodnutie prišlo krátko po tom, čo sa americký prezident Donald Trump na sociálnych sieťach ostro postavil na Netanjahuovu stranu a označil pokračovanie procesu za "šialenstvo". Súdny proces by podľa neho mohol narušiť rokovania s palestínskou militantnou skupinou Hamas a Iránom.

Netanjahu čelí obžalobám z úplatkárstva, podvodu a porušenia dôvery, ktoré však dôrazne odmieta a opakovane tvrdí, že ide o politicky motivovaný hon na čarodejnice.

Súd pritom v piatok zamietol žiadosť Netanjahua o odloženie jeho výpovede o ďalšie dva týždne z diplomatických a bezpečnostných dôvodov po 12-dňovom konflikte medzi Izraelom a Iránom, ktorý sa skončil minulý utorok. V pondelok mal vystúpiť na krížový výsluch.

Trump, ktorý Netanjahua podporuje, varoval, že "Washington to nebude tolerovať" a zdôraznil úlohu USA ako kľúčového spojenca Izraela. Netanjahu jeho príspevok zdieľal s poďakovaním.

(reuters, max)

Minúta  |  

Čínska finančná injekcia pomáha Pakistanu, ekonomika sa stabilizuje

Čína poskytla Pakistanu pôžičky vo výške 3,4 miliardy dolárov, čím výrazne posilnila jeho devízové rezervy. Krajina zároveň získala ďalšiu miliardu dolárov z komerčných bánk na Blízkom východe a 500 miliónov z multilaterálnych inštitúcií.

Celkovo sa tak pakistanské rezervy vyšplhajú na očakávaných 14 miliárd dolárov, čo je hranica stanovená Medzinárodným menovým fondom ako cieľ do konca fiškálneho roka 30. júna.

Peking zároveň refinancoval 2,1 miliardy dolárov, ktoré boli súčasťou rezerv pakistanskej centrálnej banky posledné tri roky, a ďalší úver vo výške 1,3 miliardy, ktorý Islamabád pred dvoma mesiacmi splatil.

Čínska podpora je tak považovaná za kľúčovú pre ekonomickú stabilitu Pakistanu, ktorý sa momentálne nachádza v reformnom procese v rámci sedemmiliardového záchranného balíka Medzinárodného menového fondu.

Pakistanské úrady zdôrazňujú, že ekonomika sa vďaka týmto krokom stabilizovala a dodržiavanie požiadaviek MMF zvyšuje dôveru investorov.

Poskytnuté financie tak nie sú len dočasnou záplatou, ale dôležitým krokom k udržateľnejšej hospodárskej dráhe krajiny.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.