Demokrat Mamdani chce zatriasť New Yorkom. Trump ho nazýva čistým komunistom

Teória stredového voliča tvrdí, že politické strany konvergujú k akejsi centristickej politike, aby zasiahli čo najväčšiu skupinu potenciálnych voličov.

Kandidát na starostu New Yorku Zohran Mamdani. Foto: Rob Kim/Getty Images

Jej opakom je teória kyvadla: čím viac vychýlite politické kyvadlo na jednu stranu, tým viac vyletí aj na opačnej strane. Je to presný opak.

Empiricky si to potvrdzujem na americkej politike. Keď sa George Bush mladší mnohým zdal už ako príliš veľký jastrab, kyvadlo vynieslo nahor Barracka Obamu. Ten zase voličom smrdel socializmom tak, že hore vyletel opačný extrém - Donald Trump. A ten si dnes ide takú agendu, že sa kyvadlo môže vysoko zvrtnúť u demokratov.

Príklad je v komunálnej politike. Demokratické primárky na starostu New Yorku vyhral Zohran Kwame Mamdani. Nebola to úplne zdrvujúca výhra – hlasoval necelý milión demokratov a Mamdani porazil Andrewa Cuoma o 70-tisíc hlasov v pomere 44 : 36. No v silne demokratickom New Yorku výhra v primárkach znamená veľmi vysokú pravdepodobnosť, že sa Mamdani stane v novembri starostom Veľkého jablka. Predikčný trh Polymarket mu aktuálne dáva až 71-percentnú šancu.

Aktívny moslim

Ako naznačuje priezvisko, Mamdani je moslim, a to vcelku aktívny. Prvenstvo moslimského starostu západnej metropoly mu však už dávno zobral londýnsky Sadiq Khan. Zaujímavejšie je jeho stredné meno Kwame. To mu dal otec, profesor postkoloniálnych štúdií, podľa ghanského revolucionára Kwameho Nkrumaha. Ten sa snažil zasadiť marxizmus-leninizmus do afrického kontextu najskôr teoreticky a potom aj v praxi ako líder Ghany. Tam si vybudoval pozíciu diktátora, až kým ho vojenský puč v roku 1966 nezosadil.

Jablko v tomto prípade nepadlo ďaleko od stromu. To, že Mamdani plánuje vyššie mestské výdavky a vyššie dane, neprekvapí a nešokuje. No plán vytvoriť sieť mestských potravín už áno. Tieto obchody majú mať odpustené nájmy a dane, vďaka čomu ponúknu „dostupnú alternatívu“ pre nákupy občanov.

Ako upozorňuje známy český ekonóm Jaroslav Borovička, ktorý pôsobí na New York University, problémom niektorých štvrtí sú naozaj potravinové púšte. Tie však vznikli primárne z dôvodu organizovaných krádeží, ktoré biznis zo štvrtí vytlačili.

Apropo, kriminalita. V roku 2020 Mamdami hlásal: „Nepotrebujeme vyšetrovanie na to, aby sme vedeli, že NYPD je rasistická, proti queer ľuďom a predstavuje veľkú hrozbu pre verejnú bezpečnosť. Potrebujeme odfinancovať [defund] políciu.“ Pred primárkami sa od týchto vyjadrení dištancoval, jeho oficiálnou politikou je nasadenie väčšieho množstva sociálnych pracovníkov. Rozpočet na prevenciu „nenávistnej kriminality“ chce zvýšiť osemnásobne.

Že nemá nič spoločné s Trumpom? Ale má

Ďalším bodom programu je zvýšenie minimálnej hodinovej mzdy na 30 dolárov do roku 2030, pričom tá dnes v New Yorku dosahuje 16,5 dolára. Mediánová mzda v štáte New York je aktuálne 17 dolárov a v samotnom meste New York sa pohybuje tesne pod 30 dolármi. Asi netreba písať, aký efekt by takýto nárast minimálnej mzdy mal na dopyt po nízkokvalifikovaných pozíciách.

Dostupnosť bývania? Aj na tú má Mamdani priamočiaru odpoveď: zmrazenie nájomného v bytoch s regulovaným nájomným, ktorých je v New York City zhruba 40 percent. O negatívnych vplyvoch takejto politiky som písal už viackrát – v ekonómii patrí medzi veľmi dobre zdokumentované.

Mestská univerzita City University of New York má byť bezplatná. Finančne si má polepšiť na úkor zrušenia daňových výnimiek pre súkromné univerzity NYU a Columbia. Tieto výnimky chce, mimochodom, na federálnej úrovni zrušiť aj Trump, čo je asi jediný styčný bod v programoch týchto dvoch politikov. Prezident po primárkach nazval Mamdaniho „čistým komunistom“ a pohrozil, že zastaví New Yorku federálne granty, ak sa nový starosta „nebude správať“.

Medzi samozrejmosti jeho programu patrí hromadná doprava a škôlky zadarmo či vybudovanie 200-tisíc nových bytov. Newyorská pokladnica je na tom v posledných rokoch pomerne dobre s aktuálnym prebytkom zhruba tri miliardy dolárov a dlhom len 40 miliárd dolárov pri ročných príjmoch vo výške viac ako 100 miliárd dolárov.

No Mamdani chce politické „obedy zadarmo“ platiť aj z vyšších daní. Konkrétne z dvojpercentnej dane z príjmu pre bohatých a z vyšších daní z nehnuteľností pre – ako sám povedal pre NBC – „bohatšie a belšie štvrte“. Dodal, že podľa neho by „miliardári nemali existovať“.

Mamdani je blízkym spojencom ultraľavicovej demokratickej hviezdy Alexandrie Ocasiovej-Cortezovej. Táto „ľavicová antiestablišmentová“ skupinka si postupne buduje solídny potenciál postaviť hlavného demokratického kandidáta do najbližších prezidentských volieb. Ak republikáni nedokážu nájsť silnú náhradu po Trumpovi [zatiaľ to vyzerá tak, že by ním mohol byť súčasný viceprezident JD Vance, pozn. red.], kyvadlo sa môže vychýliť a USA môžu opäť čakať "zaujímavé" časy.