Názory
Ondřej Šmigol

Nemecký a poľský súd sa správajú suverénne. Začali sa európske súdne vojny

Na začiatku júna Európska komisia oznámila, že začína podnikať právne kroky proti členskej krajine EÚ. Na tom by nebolo nič zvláštne, nie je to prvýkrát, čo sa Brusel pokúša potrestať nejakého svojho člena. Prekvapivé je, proti komu EK konanie začala, nejde totiž o jedného z večných "skrachovancov" – Maďarsko alebo Poľsko, ale o zakladateľskú a vodcovskú krajinu EÚ – Nemecko.

Napriek tomu je Brusel rozhodnutý ísť po Nemcoch tvrdo, bojí sa, že ak tak neurobí, mohlo by to ohroziť samotné právne základy Únie. Na bizarnosti tomu dodáva, že Berlín zrejme nemôže požiadavky Eurokomisie splniť.

Spor sa začal v máji minulého roka. Nemecký ústavný súd v Karlsruhe vyniesol prelomový rozsudok, že nakupovanie dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB) v roku 2015 mohlo byť nelegálne. Predseda súdu Andreas Voßkuhle vyhlásil, že je jasné, že ECB na to nemala mandát. ECB má zákaz podľa Maastrichtskej zmluvy kupovať dlhopisy priamo od vlády, preto ich začala kupovať nepriamo cez súkromníkov. ECB dostala tri mesiace na podanie dostatočného vysvetlenia nemeckej vláde a parlamentu, že nákupy boli primerané, inak súd hrozil, že Spolkovej banke zakáže podieľať sa na európskom nakupovaní dlhopisov. Nakoniec Spolková banka vyjednala odovzdanie dokumentov, na ktorých bola politika ECB založená, Nemcom a Berlínu následne ohlásil, že je so zdôvodnením spokojný. Tým bola táto kríza zažehnaná.

Lenže rozsudok v Karlsruhe mal ešte druhú, výbušnejšiu časť. O legálnosti počínania ECB totiž už skôr rozhodol Súdny dvor EÚ v Luxemburgu, ktorý problémy s touto politikou nezistil. Nemecký ústavný súd sa tomu vysmial. Uviedol, že uvažovanie európskeho súdu "nie je zrozumiteľné", dokonca je "svojvoľné", a nakoniec ho obvinil, že rozhodoval "ultra vires", teda mimo svojej právomoci. Súdny dvor EÚ sa ohradil, že jedine on má právomoc interpretovať, či správanie inštitúcie EÚ odporuje európskemu právu. Súd v Karlsruhe sa zase môže odvolávať na svoj starý rozsudok z roku 1993, keď rozhodol, že Maastrichtská zmluva neodporuje nemeckej ústave, ale len kým je EÚ spolkom suverénnych štátov. Tým sa zo zložitého a technického prípadu stal spor dvoch najvyšších súdov o to, kto je tu ten hlavný. Brusel si logicky myslí, že je to Európsky súdny dvor, a je rozhodnutý zadusiť v zárodku predstavu, že by národné súdy mohli interpretovať európske právo po svojom. To by podľa neho mohlo viesť k úplnému rozvratu jednotného uplatňovania európskeho práva, tým pádom aj ohroziť jednotu EÚ.

Preto EK začala ťaženie proti Berlínu. Nijako sa so svojimi zámermi netají. Jej hovorca Christian Wigand uviedol, že nemecký "rozsudok predstavuje závažný precedens ako pre budúcu samotného nemeckého ústavného súdu, tak pre najvyššie a ústavné súdy a tribunály ostatných členských štátov". To by mohlo ohroziť integritu práva EÚ a otvoriť cestu k "Európe à la carte". Nakoniec dodal, že "posledné slovo o práve EÚ má vždy Luxemburg".

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.

Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.

Začať diskutovať

Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.

Všetky komentáre 0

    Zaregistrujte sa

    Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.