Mnohí dobre poznáme túto vetu. Vieme si vybaviť aj konkrétnu osobu, ktorá nám ju povedala, a možno aj kontext, v ktorom táto veta zaznela. Len zriedka sú tieto slová myslené ako kompliment a zväčša ich sprevádza vyčítavý tón.
Pri scéne z evanjelia, v ktorej sa Ježiš vracia medzi svojich, poľahky vybadáme veľmi podobnú výčitku: tak veľmi si sa zmenil, odkedy si odišiel z domu.
Jeho krajania najprv žasnú nad Ježišovou múdrosťou. No ich obdiv sa náhle zmení na pohoršenie: „Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“
Čo trápi ľudí v synagóge? Tentoraz to nie je obsah Ježišovho učenia. To je zdrojom rozporu a neprijatia v iných situáciách. Čo však pohoršuje Ježišových krajanov? Že sa Ježiš tak zmenil, odkedy odišiel z domu. Už nepasoval do ich škatuľky. Zrazu sú svedkami takej múdrosti, ktorú od neho doposiaľ nezažili.
