Slovensko má jednu z najvyšších inflácií v eurozóne. Tlak na peňaženky sa však nekončí

Medziročná inflácia prvého prázdninového mesiaca neprekvapila. Analytici podobné číslo odhadovali. Medziročný rast cien na úrovni 4,4 percenta je však najvyššia hodnota od decembra 2023. Poskočila tak oproti júnovým číslam o jednu desatinu percentuálneho bodu.

"Inflácia v júli opäť zrýchlila. Hoci v porovnaní s júnom bola jej medziročná miera len nepatrne vyššia, spotrebiteľské ceny stále rastú rýchlejšie než predpokladá letná prognóza Národnej banky Slovenska," komentuje expert analytik makroekonómie centrálnej banky Karmažin Branislav.

Jún verzus júl

Spotrebiteľské ceny medzimesačne vzrástli v priemere o 0,3 percenta, pričom najvýraznejší vplyv mali drahšie potraviny, nápoje, rekreačné služby a zájazdy.

"Hlavným ťahúňom medzimesačného rastu cien boli ceny potravín, ktoré zdraželi o pol percenta, a to najmä vplyvom vyšších cien chleba a obilnín, ale aj mlieka, syrov a vajec," spresňuje makroanalytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Podobne, ako tomu bolo v júni, citeľnejšie draželo cestovanie, konkrétne dovolenkové zájazdy, ktoré medzimesačne stúpli o takmer sedem percent. Infláciu potiahli aj drahšie alkoholické nápoje. "Oslavy či domáce popíjanie sa vinou zvýšenej DPH a spotrebnej dane na alkohol spolu s novou daňou z cukru čoraz viac predražujú," dodáva Karmažin.

Naopak, domácnosti v minulom mesiaci kupovali lacnejšie zeleninu, medzimesačne klesli jej ceny zhruba o tri percentá. Mierne však išli dole aj ďalšie cenovky.

"Extrémny rast cien olejov a tukov sa v júli konečne spomalil, keď pomohol pokles cien masla a olejov oproti júnu," dopĺňa analytik centrálnej banky.

Medziročne boli ceny vyššie vo všetkých sledovaných odboroch

V rámci porovnaní rokov významnú rolu okrem potravín a nealka, ktoré sú drahšie o 4,4 percenta, čím k celkovej miere inflácie prispeli až jedným percentuálnym bodom, zohrali aj reštaurácie a hotely. Tam sú ceny oproti vlaňajšku vyššie približne o desatinu.

Ceny v hoteloch, kaviarňach a reštauráciách podľa Karmažina pokračujú v extrémnych medziročných nárastoch. "Otázkou zostáva, ako dlho sa tento trend udrží, a či výraznejšie zdražovanie v službách, ktoré predbieha rast miezd, neodradí spotrebiteľov od míňania na tieto položky," konštatuje.

"Treťou kľúčovou kategóriou je bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá, kde sú ceny vyššie o 2,7 percenta medziročne," dodáva Horňák s tým, že tieto tri kategórie zodpovedajú za polovicu celkového júlového nárastu cien.

Rekordmanmi sa po roku stali káva, čaj a kakao, ktoré dosiahli historické maximum s rastom o 20,5 percenta. "Naopak, mäso zlacnelo o 1,6 a zelenina o 3,7 percenta," vyčísľujú štatistici.

Inflácia v SR patrí medzi najvyššie spomedzi krajín eurozóny

Inflácia v júli podľa Horňáka pravdepodobne dosahuje svoj tohtoročný vrchol, pričom predpokladá jej isté zvoľnenie v nasledujúcich mesiacoch. "Ceny tovarov a služieb však už reflektujú aj ďalšie opatrenia štátu, napríklad daň z finančných transakcií, ktorá tlačí nahor nákladovú stranu podnikov a prirodzene sa (aspoň čiastočne) premieta do cien pre konečných spotrebiteľov," vysvetľuje analytik.

Ekonomické spomalenie, nižšia dôvera spotrebiteľov či zhoršenie situácie na trhu práce prinesie podľa neho nižšiu spotrebu domácností. "Predpokladáme, že priemerná miera inflácie v tomto roku dosiahne štyri percentá, v budúcom roku 3,7 percenta," vyčísľuje.

Pre odhad budúceho vývoja sú podľa neho rozhodujúce tri faktory. V prvom rade ide o celkový stav hospodárstva vrátane inflačných tlakov, ako aj o spôsob, akým na tieto podmienky zareaguje Európska centrálna banka. Tieto okolnosti budú určovať tempo rastu cien aj finančné podmienky na trhu.

Druhým významným prvkom je presná podoba energopomoci pre domácnosti, ktorá môže zmierniť alebo, naopak, posilniť vplyv cien energií na rozpočty obyvateľov.

Tretím faktorom je fiškálna konsolidácia. Jej konkrétnu formu zatiaľ nepoznáme, no je pravdepodobné, že zasiahne aj cenovú hladinu v ekonomike. Okresávanie výdavkov v podobe rôznych príspevkov a dotácií môže znížiť istým skupinám ľudí príjmy a tým utlmiť spotrebu a rast cien. Na druhej strane, opatrenia ako zvyšovanie daní firmám sa zväčša odrazí na vyšších cenách.

Dodajme, že hoci sú júlové čísla o niečo nižšie ako odhad, ktorý pred zverejnením presných dát uverejňuje Európska komisia, Slovensko v rámci ukazovateľa, žiaľ, ostáva na popredných priečkach.

Vplyv nápojov zrýchli tempo zdražovania potravín

V inflácii meranej európskou metodikou (indexom HICP) sa vplyv nápojov dokonca premieta do ešte rýchlejšieho tempa cien potravín ako v CPI inflácii. Dovozné ceny budú s oneskorením ešte prinajmenšom do septembra podľa Národnej banky Slovenska pôsobiť na zrýchľovanie rastu cien tovarov na Slovensku.

Vývoj cien potravinárskych komodít na svetových trhoch v poslednom období podľa Karmažina bráni tomu, aby sa inflačné očakávania naplnili. "Priemerná inflácia meraná indexom CPI by mala za rok 2025 pri zachovaní súčasných vývojových trendov dosiahnuť 4,1 percenta, čo je viac než 3,9 percenta očakávaných v letnej prognóze," predikuje.

Jadrová inflácia dosiahla medziročne 3,6 percenta a medzimesačne vzrástla o 0,4 percenta. Čistá inflácia bola medziročne na úrovni 3,2 percenta a medzimesačne rovnako ako jadrová. "Jadrová inflácia nezahŕňa regulované ceny a administratívne opatrenia. Čistá inflácia je očistená aj o zmeny cien potravín," vysvetľuje Štatistický úrad SR.

Dodáva, že priemerná inflácia za január až júl 2025 dosiahla rovné štyri percentá. "Údaje o inflácii pre jednotlivé sociálne skupiny (dôchodcovia, zamestnanci, nízkopríjmové domácnosti) budú zverejnené 25. augusta 2025," uzatvára inštitúcia.