Hormonálna antikoncepcia ustupuje, no plodnosť nevíťazí. Štátu chýbajú dáta aj plán 

Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) klesol v priebehu posledných desiatich rokov počet užívateliek hormonálnej antikoncepcie o takmer 50 percent. Kým v roku 2013 čísla ukazujú 219-tisíc, o dekádu neskôr je to 111-tisíc užívateliek klasických tabletiek proti otehotneniu. 

V roku 2007 NCZI evidovalo dokonca 328-tisíc žien. 

Národné centrum však ďalej uvádza, že stúpa záujem o núdzovú antikoncepciu, čo znamená, že ženy častejšie alebo vo väčšom počte kupujú „tabletky po", ktoré nie sú viazané na lekársky predpis, a ženy preto nemusia navštíviť gynekológa, ak sa obávajú tehotenstva. 

„Užíva sa po nechránenom pohlavnom styku alebo v prípade zlyhania inej antikoncepcie, preto sa jej hovorí aj urgentná antikoncepcia," zasiela stanovisko pre Štandard Simona Uhlárová Jarošová, špecialistka komunikácie Národného centra zdravotníckych informácií. 

Ako špecialistka komunikácie vyčísluje, že v roku 2020 lekárne predali zhruba 38 500 balení týchto voľnopredajných liekov. Vlani ich bolo vydaných už 58 600.

Podľa nej však nie je jasné, či balenia zodpovedajú aj počtu žien, keďže táto núdzová antikoncepcia je na voľný predaj, čiže jedna osoba si môže tabletku kúpiť aj viackrát. „Nemôžeme jednoznačne povedať, že stúpa počet žien, ktoré si ju kupujú (i keď by to tak teoreticky malo byť), keďže nevieme ku každej tabletke priradiť jednu konkrétnu ženu," spresňuje Uhlárová Jarošová. 

Čo však určite špecialistka komunikácie potvrdzuje, že vo veľkom klesá počet žien, ktoré hormonálnu antikoncepciu užívajú. 

Detí by malo byť viac. Nie je to tak

Čísla ukazujú, že počet žien, ktoré sa rozhodli neužívať tabletky proti otehotneniu, klesol o vyše 100-tisíc. Mohlo by to viesť k záveru, že detí bude viac. Nie je. Vlani štatistické úrady evidovali rekordne nízku pôrodnosť.

Za päť rokov klesol počet narodených detí až o 10-tisíc. Kým v roku 2020 ich bolo 56-tisíc, pred rokom len 46-tisíc. „Klesajúci počet narodených detí a súčasne klesajúci počet žien poberajúcich antikoncepciu je na prvý pohľad prekvapujúci," vraví pre Štandard demograf Boris Vaňo. 

Podľa neho je prvou príčinou, ktorá je nesporná, klesajúci počet žien vo fertilnom veku, čo automaticky znamená menej potenciálnych užívateliek týchto tabletiek brániacich tehotenstvu. „Keďže však počet žien vo fertilnom veku klesol za obdobie 2011 až 2023 ,len' o 11 percent a počet žien užívajúcich antikoncepciu takmer o 57 percent (porovnanie s rokom 2011), musia tu byť ďalšie príčiny," objasňuje. 

Podľa neho je pravdepodobné, že ženy uprednostňujú iné formy ochrany proti neželanému tehotenstvu, napríklad pre zdravotné alebo finančné dôvody. Dodáva, že mnohé majú častejšie problémy s otehotnením, predovšetkým pre odkladanie pôrodov do vyššieho veku, čo má logicky vplyv na znižovanie počtu užívateliek antikoncepcie aj na znižovanie pôrodnosti.

Hormonálna antikoncepcia sa musí užívať pravidelne, preto ide z dlhodobého hľadiska do peňazí. Voľnopredajná „tabletka po" je v tomto prípade lacnejšia verzia. Veľa žien podľa demografa v dnešnej dobe pozerá aj na to, čo konzumuje, pričom viaceré z nich sa snažia o zdravý životný štýl. 

Štandard sa zaujímal o to, či dôvodom rozhodnutia žien neužívať hormonálnu antikoncepciu na dennej báze boli finančné a zdravotné dôvody, a preto ich počet klesol. Odborník reagoval, že aj keď to znie logicky, nie sú k dispozícii údaje, ktoré by to potvrdili.

Chýbajú dáta a výskum poklesu pôrodnosti

Ostávame teda len v rovine hypotéz. „Dlhodobo upozorňujeme, že na Slovensku nie sú k dispozícii špeciálne demografické štúdie, ktoré by zisťovali názory, postoje a zámery obyvateľov v oblasti reprodukcie a rodiny a ktoré by dokázali poskytnúť odpoveď napríklad aj na vzťah antikoncepcie a reprodukcie," pripomína Vaňo. 

Člen Rady vlády SR pre rodinu a demografický vývoj a zároveň predseda občianskeho združenia Asociácia za život a rodinu Tomáš Kováčik potvrdzuje, že krajina nemá takéto dáta.

Členovia Rady na ostatnom zasadnutí žiadali kompetentných, aby sa realizoval výskum reálnych dôvodov zásadného poklesu počtu narodených detí. „Žiaľ, zdá sa, že na to nebudú vyčlenené peniaze – ministerstvo rodiny nekoná," konštatuje s tým, že má na mysli rezort práce pod vedením Erika Tomáša.

Kováčik klesajúcu tendenciu užívania hormonálnej antikoncepcie považuje za pozitívum, predovšetkým pre riziká, ktoré so sebou prináša. Vo svojich vyjadreniach spomína riziko rakoviny, náhleho úmrtia, psychické ťažkosti, vplyv na cyklus, na dieťa a iné.

Tiež poukazuje na problém neregulovaného a zvyšujúceho sa predaja „tabletky po", ktorá funguje na princípe potratu, teda neumožní oplodnenému vajíčku sa uhniezdiť. „Všetko je to biznis s voľnejším sexom, ktorý dáva falošný pocit slobody, no ženy neoslobodil, naopak, prehodil na ne viac zodpovednosti a mužom dal viac voľnosti," myslí si.

Podľa neho je veľká škoda, že ženy na takéto niečo „naleteli" a v dnešnej bio-eko dobe si takto ohrozujú zdravie. Dodáva, že žiadna antikoncepcia ani zďaleka nie je 100-percentná. „Ak mám veľmi vážny dôvod nemať deti, je antikoncepcia ako ruská ruleta - pri bežnom používaní je relatívne vysoké riziko neplánovaného otehotnenia," tvrdí.

Pripomína Pearlov index, ktorý hodnotí spoľahlivosť konkrétnej ochrany pred tehotenstvom. Index následne ukazuje efektivitu spoľahlivosti metód plánovania rodiny. Číslo vyjadruje počet neželaných tehotenstiev v priebehu jedného roka na 100 žien používajúcich rovnaký typ antikoncepčnej metódy.

Úplná sexuálna abstinencia má Pearlov index (PI) 100, kondóm je v rozpätí 2 až 12, vnútromaternicové teliesko PI 0,8 až 3, metóda plodných a neplodných dní 24. Hormonálna antikoncepcia sa uvádza ako PI 0,1 až 3. 

Na margo rapídneho poklesu počtu užívateliek hormonálnej antikoncepcie Kováčik reaguje: „Je dobré, že ľudia postupne chápu škodlivosť umelých hormónov," a dodáva, že existujú stovky vedeckých zdrojov hovoriacich o ich negatívnom vplyve na organizmus.

Hovorí, že kto sa k sebe správa zodpovedne, zákonite tento biznis opúšťa a hľadá iné alternatívy - napríklad prirodzené metódy plánovania rodičovstva - založené na pozorovaní cyklu ženy a jeho príznakov (nie počítanie dní). „Najkrajšie je však aj tak deti prijať - sú v živote tým najlepším, čo sme dostali," dodáva. 

Pôrodnosť podľa Kováčika klesá aj preto, že ženy sú istým spôsobom tlačené do budovania kariéry a nevnímajú, alebo si vtedy neuvedomujú, že plodnosť s pribúdajúcim vekom klesá.

"Ženy odkladajú rodenie detí do stále vyššieho veku, následne sa im ich vytúžený počet detí nepodarí stihnúť," pripomína Kováčik a dodáva, že za nízkou pôrodnosťou sú aj umelé potraty, ktoré v posledných rokoch stúpali. Problém tiež vidí vo vzrastajúcej neplodnosti žien, takže počet žien vo veku, keď môžu mať dieťa, klesá a bude klesať.

Či za poklesom počtu narodených detí je aj znečistenie životného prostredia, dlhodobá prítomnosť hormonálnych látok v prírode, ale aj zníženie sexuálnej aktivity v populácii, o čom často počúvame, sa podľa Kováčika môžeme len domnievať.

"Nemáme odpovede na otázku, prečo sa rodí tak málo detí. Potrebujeme dáta a musíme naďalej apelovať na ministerstvá aj na premiéra, aby sa z klesajúcej pôrodnosti a demografickej zimy stala celoštátna téma. Vymierame," uzatvára predseda občianskeho združenia Asociácia za život a rodinu.