Aké má Slovensko alternatívy za ropovod Družba
Poškodenie ruskej prečerpávacej stanice Uneča znamená sťaženie exportu ropy cez ruský prístav Usť-Luga (ležiaci neďaleko estónskych hraníc) a dodávok minimálne pre jednu z dvoch bieloruských rafinérií.
Nie je úplne jasné, ako veľmi je stanica Uneča poškodená. Nemecko ani po druhom útoku nehlási zastavenie dodávok (kazašskej) ropy do nemeckej rafinérie Schwedt cez Družbu, hoci teoreticky by malo byť takisto ovplyvnené. Stanica Uneča by mala byť v týchto dňoch opäť funkčná, ale nový útok môže prísť hocikedy, keďže je len 60 kilometrov od frontovej línie. Rafinéria leží v Brandenbursku neďaleko poľských hraníc a od Berlína je vzdialená okolo 120 kilometrov.
Podobne ako plynovod Bratstvo sa aj ropovod Družba môže stať minulosťou. Maďarsko a Slovensko sú jediné štáty, ktoré cez Družbu odoberajú ruskú ropu. Na vývoz veľkej časti svojej ropy ju však využíva aj Kazachstan, a to najmä do spomínaného Nemecka.
Poľské a české alternatívy
Poľsko prestalo odoberať ruskú ropu v roku 2023, pričom definitívnou motiváciou bolo náhle a nevysvetlené zastavenie dodávok dodávok ruskou stranou začiatkom toho roka. V lete 2025 poľský Orlen ako vlastník oboch českých rafinérií ukončil dovoz ruskej ropy aj do Česka.
V prípade Poľska sa s diverzifikáciou začalo už v 90. rokoch. Prítomnosť pobrežia umožnila vybudovať ropné terminály, ktoré v kombinácii s využitím poľskej časti Družby a Pomoranským ropovodom umožňujú zásobovať krajinu bez väčších problémov. Orlen aktívne pristupuje aj k ťažbe pomocou partnerstiev najmä v Nórsku, čo okrem iného v polovici augusta viedlo k objaveniu 134 miliónov barelov ropy v Severnom mori.
V prípade Česka existuje už od roku 1996 alternatívna trasa v podobe ropovodu IKL, ktorý sa v nemeckom Vohburgu napája na transalpský ropovod TAL z Terstu. Kapacita vyčlenená v TAL pre Českú republiku pôvodne dosahovala len polovicu ročných potrieb českých rafinérií.
Už v roku 2015 sa však začali rokovania o rozšírení kapacity pod názvom s názvom TAL-PLUS, ktoré sa začali v troch krajinách (Nemecko, Rakúsko a Česko) realizovať v roku 2023 a dokončili sa túto jar. Kapacita pre Česko sa zdvojnásobila, čo umožňuje plné zásobovanie krajiny za riekou Morava týmto ropovodom.
Adria a iné možnosti
Slovenskú alternatívu predstavuje ropovod Adria z chorvátskeho Omišalju. Kapacita jeho vetvy v smere do Maďarska je po rekonštrukcii z roku 2015 v hodnote 14,3 milióna ton ropy (za použitia DRA – látok znižujúcich trenie v potrubí) a jej odbočka do Bratislavy má kapacitu šesť miliónov ton. To zodpovedá ročnej kapacite Slovnaftu.
Celá maďarská vetva Adrie by mala stačiť na zásobovanie maďarskej rafinérie Szazhalombata aj Slovnaftu, ako to napokon v roku 2022 uviedol šéf Slovnaftu. Už o rok neskôr sa však zo strany Slovnaftu objavili tvrdenia, že bez investícií na chorvátskej strane nemusí kapacita Adrie postačovať. Prezentácia spoločnosti MOL pre investorov z mája 2024 hovorí, že Adria je schopná zabezpečiť potreby skupiny na 80 percent.
Popri kapacite sú veľkou témou poplatky za transport. MOL aj Slovnaft hovoria o extrémne vysokých cenách Adrie, ktoré 4- až 6-krát prevyšujú doterajšie poplatky. V roku 2024 spor o poplatky dokonca vyústil až do ostrej výmeny listov medzi maďarskými a chorvátskymi vládnymi činiteľmi.
Chorvátsky štátny podnik JANAF, spravujúci ropovod, kontruje, že poplatky sa odvíjajú aj od využitej kapacity (MOL dosiaľ odoberal len necelé tri milióny ton ročne). Argumentuje aj polovičnou dĺžkou oproti Družbe a nižším rizikom prerušenia dodávok. Výška aj štruktúra poplatkov však podliehajú obchodnému tajomstvu, ich nezávislá verejná analýza tak nie je možná.
Ďalšie možné cesty na zásobovanie Slovnaftu sú na úrovni vízie budúcnosti. Plán na ropovod Bratislava - Schwechat po dvadsiatich rokoch naťahovania definitívne „zomrel“ pomalou smrťou v roku 2024.
Jeho pôvodným zámerom bolo pripojiť OMV na ropovod Družba, teoreticky však mohol slúžiť aj na opačné pripojenie k rakúskej odbočke z ropovodu TAL. Túto odbočku však na 80 percent vyťažuje rafinéria v Schwechate a bez ďalších investícií na rakúskej strane by bola len doplnkovým zdrojom.
Ďalšou budúcou možnosťou je využiť samotnú Družbu. Napája sa na ňu ukrajinský ropovod Odesa - Brody s kapacitou presahujúcou 14 miliónov ton. Samotný MOL ho dokonca považuje za najlepšiu budúcu alternatívu. Problém je však zjavný – táto infraštruktúra sa pravidelne bombarduje a využitie terminálu a ropovodu sa v aktuálnej fáze konfliktu nepovažuje za reálne.
Na papieri je minimálne už dve desaťročia nakreslený aj ropovod Brody – Adamova Zastawa, ktorý by prepojil poľské baltské terminály s ukrajinskými čiernomorskými a zároveň aj s Družbou. Projekt za pol miliardy eur sa zatiaľ nedostal ďalej než k memorandu.
Ostáva ešte teoretický reverzný tok cez Družbu z Česka. Po plnom prechode Česka na ropu z IKL/TAL však napriek zdvojnásobeniu jeho kapacity možno bez ďalších investícií tento zdroj považovať prinajlepšom za doplnkový. Hoci sa o využití IKL ako alternatívy pre Slovensko hovorí zhruba od roku 2009, praktických krokov sa v tomto smere podniklo minimum. Spomínané rozšírenie kapacity do Česka mohlo byť vhodným momentom na spoluprácu. Ostalo však nevyužité.
Existuje ešte zámer relatívne krátkeho (160-kilometrového) ropovodu Leuna – Litvínov, ktorý by Česko spojil so severným Nemeckom. Je však len na papieri. Ak by sa aj začalo hneď teraz, ako pri každom veľkom projekte treba rátať prinajmenej s desiatimi rokmi na povolenia a realizáciu.
Nateraz v prípade odstavenia Družby ostáva Adria jedinou rýchlou a praktickou možnosťou, ako nahradiť ropu z tradičného zdroja. V tejto súvislosti vzniká otázka, či Slovensko posledného tri a pol roka z pohľadu zabezpečenia dodávok ropy na svoje územie využilo efektívne.
