Ako si Šimečka starší zakonšpiroval o Putinovi s Ficom

Denník N sa po letných prázdninách vrátil k diskusiám. V tej štvrtkovej začína spisovateľ Martin Milan Šimečka zhurta. V úvode vyhlási, že žijeme medzi ľuďmi, ktorí „prišli o rozum“. Svoje tvrdenie bližšie nerozvádza, hoci počúvajúceho by mohlo zaujímať, do ktorej skupiny patrí a prečo.

Z názvu pravidelného formátu „Ako zachrániť demokraciu“ možno len usudzovať, že „tých normálnych“ tvoria názoroví podporovatelia článkov Denníka N. Zvyšok sú zrejme „tí zlí“, teda ľudia, ktorí si dovolia mať iný názor, tmári, blázni, ktorí slovenskú demokraciu ohrozujú.

Z ďalších výpovedí Šimečku staršieho môže neznalý človek začať pochybovať, do ktorej skupiny patrí samotný autor výroku.

Pozoruhodný myšlienkový pochod publicistu sa začína pri otázke, o čom spolu tento týždeň hodinu medzi štyrmi očami hovorili ruský prezident Vladimir Putin a slovenský predseda vlády Robert Fico.

Hoci najskôr Šimečka skromne načrtne, že sa možno len domnievať, vzápätí spustí výpočet obvinení, ktoré by postavili do pozoru aj SIS a Vojenské spravodajstvo.

Keby, pochopiteľne, nešlo len o domnienku.

Fico je podľa novinára pre Putina dobrý len na jednu vec – ako trójsky kôň vo vzťahu k EÚ – a túto funkciu môže plniť, len ak ostane na poste. „Ja predpokladám, že Fico si pýtal od Putina pomoc, aby tým premiérom mohol zostať aj do budúcnosti,“ vyhlási Šimečka s dôvetkom, že Fico mohol žiadať o pomoc so zmanipulovaním volieb na Slovensku, ich nepripustenie alebo aspoň politický azyl v prípade, že by mu ani jedna z týchto možností nevyšla.

Pripomeňme, že takéto zásahy sa ešte v histórii Slovenska nestali. Voľby sa vždy poriadne vypíšu a ľudia slobodne podporia, koho chcú. Okrem toho sa Smer v prieskumoch stabilne drží na druhej pozícii, takže nemá dôvod obávať sa vyjadrenia verejnej mienky.

Ale v poriadku, ide len o domnienku, Šimečka si môže myslieť, čo chce, a hovoriť to aj bez argumentov. Paradoxne, skupina tých, „ktorí prišli o rozum“, ho kvôli tomu nechce vidieť vo väzení a ani po ňom nebude strieľať.

No Šimečkova odvaha obviňovať druhých sa akosi rýchlo vytráca, keď sa diskusia začne týkať jeho vlastného dvora.

Máme predsa dôkazy o tom, že posledné parlamentné voľby na Slovensku niekto ovplyvňoval. Zásah prekvapivo neprišiel spoza Uralu, ale Lamanšského prielivu.

Prečo sa Šimečka nevyjadrí k tomu, ako Západ pomáhal mobilizovať mladých voličov, ktorí vo voľbách hlasovali za stranu Progresívne Slovensko, ktorej predsedom je jeho syn? A bol by rovnako pokojný, ak by Rusko v rovnakej kampani podporovalo príchod k urnám ľudí z vidieka a seniorov?

Svojou čiastkou do diskusie prispieva aj politický komentátor Marián Leško, ktorý napríklad konštatuje, že sa nikdy v živote tak nehanbil, ako počas 18-minútového rozhovoru Fica s Putinom. Údajnú „podlízavosť Fica vychádzajúcu z každého jeho póru“ označil za „niečo odporné a desivé“.  

Uznajme, že na prezidenta štátu, ktorý 3,5 roka vedie vojnu u svojho suseda, môžeme mať rôzne názory. Aj na to, že sa s ním Fico stretol už tretíkrát. O akej podlízavosti slovenského predsedu vlády však Leško hovorí?

V rozhovore pred médiami sa Fico prihlásil k členstvu v EÚ a NATO a zdôraznil, že to je náš životný priestor. Nepovedal to v strede stretnutia alebo na jeho konci. Uviedol to na začiatku, s plnou vážnosťou a svoje tvrdenie aj zopakoval.

Putinovi priamo povedal, že mu nebude ťahať medové motúzy popod nos a na mnohé veci máme odlišný názor než Moskva. Vyjadril len povestné sklamanie nad tým, že Európa „nevie reagovať na medzinárodné zmeny“ a že vo vzťahu k vojne na Ukrajine neprináša od Únie žiadne posolstvo.

Slovensko je príliš malý štát na to, aby mohlo zmeniť situáciu na fronte, ale vytrvalé Ficovo úsilie o udržanie diplomatických stykov s obomi stranami konfliktu je tým, čo nám nielen pomáha rásť na medzinárodnej úrovni, ale drží pri živote komunikačný kanál na mierové rozhovory.

Ďalej sa Fico venoval našej potrebe čerpať energetické zdroje z Ruska aj po roku 2028 a odsúdil útoky na ropovod Družba. Čo iné má premiér Slovenskej republiky robiť, ak nie v zahraničí presadzovať národné záujmy? Bez energetickej bezpečnosti Slovenska a Maďarska nebude mať čím svietiť a kúriť ani Ukrajina.

Možno by osvietencom z diskusných formátov Denníka N niekto mohol vysvetliť, že politika sa nezakladá na pocitoch, ale na správnych rozhodnutiach a, ako som už spomenula, obhajobe národnoštátnych záujmov.

A hoci bol medzi diskutujúcimi aj „komik“ Tomáš Hudák, najvtipnejšie bolo Šimečkovo „overené tvrdenie“, že Putin sa každý rok aspoň raz kúpe v krvi z parohov altajských jeleňov. Otázka pre matematicky zdatnejších: koľko krvi môže vytiecť z parohov jedného jeleňa a koľko litrov treba na pohodlný kúpeľ muža strednej postavy? Zoznam všetkých zlých vecí, za ktoré môže Putin, by sa potom možno rozšíril aj o vyhynutie zvieracieho druhu.