Stravné porastie až od decembra. Zamestnanci by však mali viac dostať skôr
Gastrolístky, príspevky na obedy aj diéty od decembra porastú. Nie každý si však polepší rovnako. Zmeny sa dotknú aj živnostníkov a zamestnávateľov, ktorým stúpnu náklady.
Ľudia stoja v rade pri výdaji jedla. Foto: Jennifer Brückner/picture alliance/Getty Images
Obed v reštaurácii je dnes pre mnohých zamestnancov citeľnou položkou v rodinnom rozpočte. Od decembra im naň zamestnávatelia budú musieť na stravovanie prispievať viac. Zvýši sa hodnota gastrolístkov, finančné príspevky na jedlo aj diéty pri pracovných cestách. A hoci ide o zmenu, ktorá začne platiť až posledný mesiac v tomto roku, niektorí pracovníci môžu dostať vyššie sumy už v novembri.
Nie je za tým štedrosť zamestnávateľov ani nový vládny balíček. Dôvod je oveľa prozaickejší – zdražovanie. Ceny jedál a nealkoholických nápojov v reštauráciách vzrástli natoľko, že štát musí podľa zákona upraviť aj sumy stravného.
Ministerstvo práce informuje, že príslušný cenový index sa v septembri medziročne zvýšil o 5,3 percenta. Tým prekročil päťpercentnú hranicu, pri ktorej sa automaticky spúšťa zvyšovanie diét.
Nové sumy tak začnú platiť od 1. decembra 2026, teda presne rok po predchádzajúcej úprave. A keďže od základnej sadzby diét sa odvíjajú aj príspevky na bežné obedy, zmena sa dotkne oveľa väčšieho počtu ľudí než len tých, ktorí cestujú za prácou.
Na obed pribudnú centy, za mesiac niekoľko eur
Kto dnes dostáva gastrolístky, od decembra si na nich všimne vyššiu sumu. Ich minimálna hodnota sa zvýši zo 6,98 eura na 7,35 eura. Neznamená to však, že každému zamestnancovi automaticky pribudne 37 centov denne. Gastrolístok totiž nemusí celý zaplatiť firma. Časť jeho hodnoty môže ísť aj z peňazí pracovníka.
Zamestnávateľ dnes musí na stravovanie prispievať najmenej 3,84 eura denne. Od decembra to bude 4,05 eura. Horná hranica základného príspevku sa posunie z 5,12 eura na 5,39 eura. Rovnaké sumy sa týkajú aj ľudí, ktorí namiesto gastrolístkov dostávajú peniaze na jedlo priamo na účet.
Čo to znamená v praxi? Zamestnanec, ktorý odpracuje 20 dní v mesiaci a dostáva minimálny finančný príspevok, si polepší o 4,20 eura. Ak mu firma poskytuje maximálny základný príspevok, rozdiel bude 5,40 eura.
Nie sú to sumy, ktoré by zásadne zmenili rodinný rozpočet. Pri dnešných cenách obedových menu však môžu aspoň čiastočne zmierniť výdavky na stravovanie.
Nie každý zamestnanec však musí dostať viac. Ak firma už dnes prispieva vyššou sumou, ktorá spĺňa aj nové zákonné minimum, nemusí ju automaticky zvyšovať.
Ako vyplýva zo Zákonníka práce, zamestnávateľ musí na jedlo prispievať najmenej 55 percentami jeho ceny. Príspevok je však zhora obmedzený sumou, ktorá zodpovedá 55 percentám diét pri päť- až 12-hodinovej pracovnej ceste.
Od decembra sa táto hranica zvýši na 5,39 eura. Okrem toho môže firma zamestnancom prispievať aj zo sociálneho fondu.
Vlastné spracovanie. Zdroj: ministerstvo práce, Finančná správa; výpočty podľa Zákonníka práce
Na stravovanie má spravidla nárok zamestnanec, ktorý počas pracovnej zmeny odpracuje viac ako štyri hodiny. Je pritom jedno, či mu firma zabezpečuje jedlo v jedálni, poskytuje stravovaciu kartu alebo posiela peniaze na účet.
Firmy už musia konať
Zaujímavý je aj termín, v ktorom majú zamestnanci vyššie príspevky dostať. Hoci nové sumy platia až od decembra, zamestnávateľ by ich mal zabezpečiť ešte pred jeho začiatkom. Na tento detail upozornil daňový a odvodový odborník Jozef Mihál.
Pripomína, že peniaze na stravovanie sa neposkytujú spätne, ale vopred. Zamestnanec ich má mať k dispozícii v čase, keď ich potrebuje na jedlo. Firmy, ktoré vyplácajú finančné príspevky spolu so mzdou, by preto mali nové sumy zohľadniť už pri novembrovom výplatnom termíne. Mihál odporúča urobiť to ideálne pri vyplácaní októbrových miezd.
Ak teda zamestnanec dostáva výplatu napríklad 15. novembra, firma mu už vtedy môže poslať vyšší príspevok určený na decembrové obedy. Nie je to iba otázka pohodlia pracovníkov. Ak zamestnávateľ vyplatí peniaze na stravovanie až spätne, môže tým skomplikovať aj ich daňové posúdenie.
Finančná správa totiž pri oslobodení finančného príspevku od dane vychádza z toho, že peniaze musia slúžiť na zabezpečenie stravovania počas pracovných dní, nie na dodatočné preplatenie už zaplatených obedov.
Pre zamestnancov je preto dôležité nielen to, koľko dostanú, ale aj kedy im peniaze prídu.
Za pracovnú cestu dostanú aj o euro viac
Vyššie stravné poteší aj zamestnancov, ktorí pravidelne cestujú za prácou. Pri tuzemských pracovných cestách sa od decembra zvýšia všetky tri sadzby diét.
Ak cesta trvá päť až 12 hodín, pracovník dostane 9,80 eura namiesto doterajších 9,30 eura. Pri ceste trvajúcej viac ako 12, ale najviac 18 hodín, sa suma zvýši z 13,80 eura na 14,60 eura. Najviac si polepšia ľudia, ktorí na pracovnej ceste strávia viac ako 18 hodín. Namiesto 20,60 eura budú mať nárok na 21,70 eura.
Predstavme si napríklad zamestnanca z Bratislavy, ktorý ráno vyrazí na pracovné stretnutie do Žiliny a večer sa vráti domov. Ak cesta potrvá 10 hodín, firma mu bude musieť od decembra vyplatiť 9,80 eura. Nemusí pritom dokladovať, či si dal obed za sedem alebo 12 eur. Diéty sa totiž nepočítajú podľa účtu z reštaurácie, ale podľa času stráveného na pracovnej ceste.
Iná situácia nastáva, ak má jedlo zabezpečené bezplatne. Napríklad ak sa zúčastní konferencie, na ktorej organizátor poskytuje obed. Vtedy mu zamestnávateľ stravné podľa zákonných pravidiel skráti. Ak má počas pracovnej cesty zabezpečené raňajky, obed aj večeru, diéty mu nepatria.
Zmena sa dotkne aj ľudí, ktorí pracujú sami na seba. Živnostníci si od decembra budú môcť za každý odpracovaný deň zahrnúť do daňových výdavkov na vlastné stravovanie 5,39 eura namiesto doterajších 5,12 eura.
Rozdiel predstavuje 27 centov denne. Pri 20 odpracovaných dňoch mesačne tak môžu vykázať o 5,40 eura vyššie náklady.
Tu je však dôležité rozlišovať medzi daňovým výdavkom a skutočnou úsporou. Štát podnikateľovi tieto peniaze nepošle na účet. Vyššie výdavky mu iba znížia sumu, z ktorej sa vypočítava daň.
Ak by si napríklad živnostník uplatnil o 5,40 eura vyššie náklady a jeho príjem podliehal 15-percentnej sadzbe dane, úspora na dani by predstavovala 81 centov.
Výhodou je, že podnikateľ nemusí odkladať bločky z reštaurácií. Finančná správa uvádza, že výdavky na vlastné stravovanie možno uplatniť bez preukazovania ich skutočného vynaloženia. Podnikateľ však musí vedieť doložiť, že v daný deň pracoval.
Nie všetci živnostníci si však môžu stravné odpočítať. Tí, ktorí využívajú paušálne výdavky, ho už majú zahrnuté v paušále. Osobitne si ho preto uplatniť nemôžu.
Zvýšenie stravného sa na prvý pohľad môže zdať zanedbateľné. Rozdiel niekoľkých centov denne však pri väčšom počte zamestnancov znamená pre firmy ďalšie náklady.
Napríklad podnik so 100 pracovníkmi, ktorým poskytuje minimálny finančný príspevok, zaplatí pri 20 odpracovaných dňoch mesačne o 420 eur viac. Ak všetkým prispieva maximálnou základnou sumou, rozdiel môže dosiahnuť 540 eur.
Za rok by pri rovnakom počte pracovníkov a odpracovaných dní išlo o niekoľko tisíc eur navyše. Skutočné náklady sa však budú líšiť podľa toho, koľko firma prispieva dnes a aké ďalšie benefity zamestnancom poskytuje.
Vyššie stravné navyše neznamená, že si zamestnanci budú môcť dovoliť viac než doteraz. Jeho zmyslom je predovšetkým dobiehať rast cien v reštauráciách. Ak sa obedové menu za posledný rok predražilo o euro, no príspevok zamestnávateľa vzrastie iba o niekoľko desiatok centov, pracovník bude zo svojho vrecka stále doplácať viac.
Decembrová zmena tak síce prinesie vyššie sumy na stravovanie, no zároveň ukazuje, ako sa zdražovanie postupne premieta aj do povinností zamestnávateľov. A pre zamestnancov bude najdôležitejšie skontrolovať, či im firma poskytuje aspoň nové zákonné minimum a či peniaze na decembrové obedy dostali včas.
