Preskočiť na obsah
  |  

Vysoký komisár OSN: Izrael musí zastaviť masaker v meste Gaza

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk apeluje na Izrael, aby okamžite ukončil pozemný útok na mesto Gaza. Podľa neho sú dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti čoraz početnejšie.

„Zastaviť masaker“ – takto zhrnul výzvu pre izraelských lídrov, pričom vyzdvihol utrpenie civilistov vrátane detí a ľudí so zdravotným postihnutím.

Zároveň upozornil na túžbu po mieri na oboch stranách konfliktu, ktorú podľa neho aktuálne kroky Izraela ignorujú.

Vyšetrovacia komisia OSN medzitým dospela k záveru, že v Gaze došlo ku genocíde, za ktorú zodpovedajú aj najvyšší predstavitelia krajiny vrátane premiéra Benjamina Netanjahua. Izrael tieto závery rázne odmietol ako škandalózne.

Türk sa priamo termínu „genocída“ vyhol, no pripustil, že dôkazy na súdne posúdenie tejto kategórie sa kopia. Napätie v medzinárodnom spoločenstve rastie.

(reuters, lup)

  |  

Draghi: Technologický náskok strácame, energie sú drahé. EÚ musí konať

Európska únia čelí vážnemu úpadku konkurencieschopnosti a ekonomického rastu, varoval bývalý šéf Európskej centrálnej banky a bývalý taliansky premiér Mario Draghi.

V prejave pred lídrami EÚ vrátane Ursuly von der Leyenovej v Bruseli zdôraznil, že Únia stráca tempo oproti globálnym rivalom, najmä USA a Číne, a vlády členských štátov si podľa neho neuvedomujú vážnosť situácie. „Pokračovať ako doteraz znamená zmieriť sa s tým, že budeme zaostávať,“ vyhlásil.

Draghi pripomenul, že Únia má síce ambiciózne plány, no ich realizácia je pomalá a nekoordinovaná.

Ako príklad uviedol oblasť umelej inteligencie: zatiaľ čo USA v minulom roku vyvinuli 40 veľkých základných AI modelov a Čína 15, EÚ iba tri.

Kritizoval aj vysoké ceny energií, ktoré brzdia rozvoj technológií – napríklad plyn je v Európe štyrikrát drahší než v USA.

Zároveň varoval, že chýba plán, ako financovať potrebné investície. Riešenie vidí v hlbokých štrukturálnych reformách, ktoré by umožnili mobilizovať súkromný kapitál a znížili závislosť od verejných zdrojov. „Zvyšok sveta už svoje tabu porušil. Európa musí konať,“ uzavrel Draghi.

(reuters, red)

  |  

Von der Leyenová čelí dvom návrhom na vyslovenie nedôvery

Európsky parlament sa pripravuje na dve rozpravy a následné hlasovania o návrhoch na vyslovenie nedôvery predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Ako píše portál Politico Patrioti pre Európu a Ľavica podali svoje návrhy len pár hodín po tom, ako von der Leyenová predniesla svoj prejav o stave Únie.

Patrioti boli rýchlejší o 20 sekúnd. Obviňujú ju z nedostatku transparentnosti a kritizujú obchodné dohody s USA a Mercosurom. Ľavica sa zameriava na pasivitu Komisie počas vojny v Gaze.

Podľa Politica o načasovaní debát a hlasovaní rozhodnú lídri frakcií 1. októbra, no predbežne sa ráta so spoločnou rozpravou 6. októbra a dvoma samostatnými hlasovaniami 9. októbra.

Ide o bezprecedentnú situáciu, ktorá odráža narastajúce politické napätie a fragmentáciu v europarlamente.

Patrioti si nárokujú právo na prvé hlasovanie, keďže návrh podali skôr.

Predpokladá sa, že návrhy sa pravdepodobne nestretnú s väčšinovou podporou a už samotný akt naznačuje zhoršujúce sa vzťahy v rámci európskych inštitúcií.

(lup)

  |  

Rusko a Bielorusko nacvičovali odpálenie jadrových zbraní

Rusko a Bielorusko ukončili vojenské cvičenia Západ 2025, počas ktorých simulovali odpálenie taktických jadrových zbraní rozmiestnených na bieloruskom území. Podľa Alexandra Lukašenka ide o bežnú súčasť výcviku, ktorý má zahrnúť všetky typy zbraní – od ručných až po jadrové hlavice.

Do cvičení sa zapojila aj nová hypersonická raketa Orešnik, ktorú Rusko prvýkrát použilo vo vojne na Ukrajine. Manévre sa konali len pár dní po tom, čo Poľsko a NATO zostrelili ruské drony nad poľským územím, a vyvolali znepokojenie susedných krajín.

Rusko zároveň trénovalo aj nasadenie strategických bombardérov a jednotiek v Kaliningrade a pri Barentsovom mori. Prekvapením bola prítomnosť amerických vojenských pozorovateľov.

Lukašenko tvrdí, že cieľom nie je zastrašovanie. Bielorusko zároveň pokračuje v obnovovaní sovietskych jadrových skladov.

(reuters, lup)

  |  

Kaliňák nepriznal vilu v Chorvátsku, dostal pokutu. Súhlasili aj koaliční poslanci

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) má zaplatiť pokutu vo výške trojnásobku mesačného platu v súvislosti s neuvedením vlastníctva vily jeho manželky v Chorvátsku v majetkových priznaniach.

Rozhodli o tom členovia Výboru Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií na utorkovom zasadnutí. Potvrdil to po rokovaní výboru Kaliňákov právny zástupca David Lindtner.

Výbor zároveň neudelil pokutu šéfke výboru Veronike Remišovej (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Konaniu čelila za to, že v súvislosti s vilou mala prezradiť o Kaliňákovi neverejné informácie.

Keďže minister neuviedol v majetkových priznaniach v uplynulých rokoch vlastníctvo manželkinej vily v Chorvátsku, mal porušiť ústavný zákon. Kaliňák tvrdil, že vilu nepriznal, pretože chcel chrániť súkromie rodiny.

Hovoril tiež, že jeho príjmy plne pokrývajú hodnotu nehnuteľnosti a jeho rodina si ju mohla dovoliť vzhľadom na jeho dlhoročnú podnikateľskú činnosť. Ešte v júni avizoval, že prípadnú pokutu zaplatí, no chce, aby sa vecou zaoberal Ústavný súd (ÚS) SR. Na utorkové zasadnutie výboru minister neprišiel.

Výbor riešil aj podanie voči Remišovej, ktorá mala podľa Kaliňáka porušiť zákon, keď mala prezradiť o ňom neverejné informácie v súvislosti s vilou v Chorvátsku a využiť ich na politický prospech.

Poslankyňa opakovane hovorila, že nikdy žiadne informácie o majetkových pomeroch rodinných príslušníkov nevynášala a Kaliňák sa k vlastníctvu priznal verejne sám. Remišovej hrozila pokuta vo výške 12 platov. Návrh na udelenie pokuty však nezískal dostatok hlasov.

(tasr, max)

  |  

Armáda trestá vojakov za príspevky o Kirkovi, hrozí efekt autocenzúry

Americká armáda začala rázne disciplinárne konania proti desiatkam vojakov za príspevky na sociálnych sieťach, ktoré komentovali alebo zosmiešňovali atentát na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Pentagón sa odvoláva na politiku „nulovej tolerancie“ a porušenie vojenského kódexu správania, pričom dôrazne odmieta akékoľvek verejné prejavy, ktoré by mohli ohroziť dôveru v armádu.

Reakcia prichádza po zásahu ministra obrany Peta Hegsetha, osobného známeho Kirka. Príslušníkov údajne odvolávajú z funkcií, hoci k úplnému prepusteniu zatiaľ nedošlo.

Kritici však varujú pred narastajúcim zastrašujúcim efektom, ktorý núti vojakov cenzurovať vlastné názory.

Prípad vyvoláva otázky o slobode prejavu vo vnútri armády a o tom, do akej miery môže politika ovplyvniť interné disciplinárne procesy.

(reuters, lup)