Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko si vyberá dodávateľa ponoriek, favoritmi sú krajiny NATO

Poľsko sa pripravuje na veľký krok v obrane – do konca roka plánuje uzavrieť nákup troch ponoriek v rámci programu Orka.

Premiér Donald Tusk oznámil, že kabinet tento týždeň rozhodne o víťazovi výberového konania, pričom ponuky už dôkladne vyhodnotili.

Cieľom je posilniť schopnosti poľského námorníctva, lepšie reagovať na hrozby zo strany Ruska a zároveň sa strategicky priblížiť k NATO.

Medzi favoritmi sa podľa poľských médií ocitli firmy z Nemecka, Talianska a Švédska. Talianska spoločnosť Fincantieri už podpísala memorandum o porozumení s poľskou PGZ, čo môže byť predzvesťou spolupráce.

Záujem prejavila aj juhokórejská Hanwha Ocean, ktorá k ponuke pridala aj finančný balík.

(reuters, lup)

  |  

Francúzska ministerka čelí vyšetrovaniu pre nepriznaný luxusný majetok

Francúzska prokuratúra začala vyšetrovanie voči odchádzajúcej ministerke kultúry Rachide Datiovej pre podozrenie z nepravdivého majetkového priznania. Podľa denníka Libération Datiová pri nástupe do funkcie neuviedla šperky a hodinky v hodnote približne 420-tisíc eur.

Politička, ktorá plánuje kandidovať za primátorku Paríža, obvinenia odmieta a tvrdí, že nikdy neporušila povinnosť deklarovať svoj majetok.

Zároveň avizovala, že podá sťažnosť za ohováranie. Jej oficiálne majetkové priznanie z roku 2024 uvádza hodnotu majetku na 5,6 milióna eur, no luxusné doplnky v ňom nefigurovali.

O prípad sa zaujíma aj Vysoký úrad pre transparentnosť, ktorý môže konať pri podozrení z podvodu. Datiovú navyše čaká aj súd v samostatnej kauze z éry jej pôsobenia v Európskom parlamente, kde čelí obvineniu z korupcie pre údajné lobovanie za automobilku Renault-Nissan.

(tasr, mja)

  |  

Sýria sťahuje ťažké zbrane z juhu, s Izraelom rokuje o deeskalácii

Sýrska armáda začala sťahovať ťažké zbrane z juhu krajiny, kde Izrael dlhodobo žiada vytvorenie demilitarizovanej zóny. Podľa sýrskeho vojenského zdroja tento proces prebieha už dva mesiace, a to po vypuknutí sektárskeho násilia v provincii Suwajdá obývanej drúzskou menšinou.

Izrael reagoval na napätie ostreľovaním sýrskych cieľov a argumentoval ochranou drúzskej komunity aj bezpečnostnými požiadavkami.

Sýria údajne rokuje s Izraelom o dohode, ktorá by mohla viesť k stiahnutiu izraelských jednotiek z oblastí obsadených po zvrhnutí režimu Bašára Asada v decembri 2024.

Obe krajiny sú technicky vo vojnovom stave už od roku 1948, no prebiehajúce tajné rokovania v Paríži a plánované stretnutie v Baku naznačujú možný posun smerom k deeskalácii napätia.

(tasr, mja)

  |  

Šutaj Eštok: Izrael páchal genocídu, trpia nevinné deti aj civilisti

Strana Hlas sa otvorene postavila na stranu humanitárnych výziev medzinárodného spoločenstva, ktoré žiadajú zastavenie násilia na civilistoch v Pásme Gazy a umožnenie dodávok pomoci.

Predseda strany Matúš Šutaj Eštok, ktorý je zároveň ministrom vnútra, vo svojom vyhlásení reagoval na správu Rady OSN pre ľudské práva, podľa ktorej Izrael v Gaze pácha genocídu.

Hoci Hlas dôrazne odsudzuje teroristický útok Hamasu na Izrael, Šutaj Eštok upozorňuje, že masové zabíjanie detí a bombardovanie civilnej infraštruktúry nemožno ospravedlniť obranou.

Zdôraznil, že deti nie sú vinné za zločiny Hamasu, no každodenne trpia a umierajú. Hlas-SD vyzýva na rešpektovanie medzinárodného práva a nevyhnutnú humanitárnu reakciu.

(tasr, mja)

  |  

EÚ zrejme nesplní cieľ pomoci najchudobnejším krajinám do roku 2030

Európska únia pravdepodobne nesplní svoj cieľ, podľa ktorého malo do roku 2030 smerovať aspoň 25 percent obchodnej rozvojovej pomoci do najmenej rozvinutých krajín.

Podľa auditu Európskeho dvora audítorov klesol tento podiel od roku 2015 o šesť percentuálnych bodov a v rokoch 2017 – 2022 dosiahol len 17,2 miliardy eur z celkových 106 miliárd.

Únia si cieľ stanovila už v roku 2017, no chýbal jej konkrétny plán, ako ho splniť. V praxi tak podpora pre najslabšie ekonomiky – ako sú Angola, Rwanda či Kambodža – stagnuje, pričom niektoré projekty môžu byť podľa audítorov neudržateľné. Európska komisia sa zaviazala situáciu prehodnotiť.

Do popredia sa pritom podľa agentúry Reuters opäť dostáva aj globálny obchodný tlak – USA zavádzajú clá, Čína odstraňuje bariéry pre africký vývoz a Afrika hľadá cesty k silnejšej integrácii.

(reuters, mja)

  |  

Poľská raketa údajne zasiahla dom, úrady mlčia o zlyhaní stíhačky F-16

Na dom v poľskej obci Wyryki dopadla raketa, ktorú podľa denníka Rzeczpospolita vystrelila poľská stíhačka F-16. Išlo o raketu AIM-120 AMRAAM, nasadenú počas zásahu proti ruskému dronu.

Raketa nevybuchla, no spôsobila vážne škody – prerazila strechu aj strop domu. Poľská prokuratúra a armáda o incidente mlčia, hoci úlomky dronu dokázali inde bez problémov identifikovať.

Majitelia domu prežili len vďaka náhode. Miestna samospráva im poskytla náhradné bývanie a zháňa prostriedky na opravu.

Celý incident sa odohral počas koordinovaného dronového útoku z Bieloruska, ktorý podľa expertov testoval schopnosť poľskej obrany a reakciu NATO. Niektoré drony boli len makety, iné mohli niesť výbušniny.

Prípad pripomína tragédiu z Przewodowe z roku 2022, keď zomreli dvaja civilisti a vyšetrovanie neskôr pozastavili. Aj preto teraz verejnosť očakáva transparentné objasnenie.

Ticho zo strany štátnych orgánov však vyvoláva podozrenia, či sa Poľsko nesnaží zamlčať vlastné pochybenie počas aktívnej obrannej operácie.

(lup)