Preskočiť na obsah
  |  

EÚ zrejme nesplní cieľ pomoci najchudobnejším krajinám do roku 2030

Európska únia pravdepodobne nesplní svoj cieľ, podľa ktorého malo do roku 2030 smerovať aspoň 25 percent obchodnej rozvojovej pomoci do najmenej rozvinutých krajín.

Podľa auditu Európskeho dvora audítorov klesol tento podiel od roku 2015 o šesť percentuálnych bodov a v rokoch 2017 – 2022 dosiahol len 17,2 miliardy eur z celkových 106 miliárd.

Únia si cieľ stanovila už v roku 2017, no chýbal jej konkrétny plán, ako ho splniť. V praxi tak podpora pre najslabšie ekonomiky – ako sú Angola, Rwanda či Kambodža – stagnuje, pričom niektoré projekty môžu byť podľa audítorov neudržateľné. Európska komisia sa zaviazala situáciu prehodnotiť.

Do popredia sa pritom podľa agentúry Reuters opäť dostáva aj globálny obchodný tlak – USA zavádzajú clá, Čína odstraňuje bariéry pre africký vývoz a Afrika hľadá cesty k silnejšej integrácii.

(reuters, mja)

  |  

Poľská raketa údajne zasiahla dom, úrady mlčia o zlyhaní stíhačky F-16

Na dom v poľskej obci Wyryki dopadla raketa, ktorú podľa denníka Rzeczpospolita vystrelila poľská stíhačka F-16. Išlo o raketu AIM-120 AMRAAM, nasadenú počas zásahu proti ruskému dronu.

Raketa nevybuchla, no spôsobila vážne škody – prerazila strechu aj strop domu. Poľská prokuratúra a armáda o incidente mlčia, hoci úlomky dronu dokázali inde bez problémov identifikovať.

Majitelia domu prežili len vďaka náhode. Miestna samospráva im poskytla náhradné bývanie a zháňa prostriedky na opravu.

Celý incident sa odohral počas koordinovaného dronového útoku z Bieloruska, ktorý podľa expertov testoval schopnosť poľskej obrany a reakciu NATO. Niektoré drony boli len makety, iné mohli niesť výbušniny.

Prípad pripomína tragédiu z Przewodowe z roku 2022, keď zomreli dvaja civilisti a vyšetrovanie neskôr pozastavili. Aj preto teraz verejnosť očakáva transparentné objasnenie.

Ticho zo strany štátnych orgánov však vyvoláva podozrenia, či sa Poľsko nesnaží zamlčať vlastné pochybenie počas aktívnej obrannej operácie.

(lup)

  |  

Duka slúžil omšu za Kirka, pred kostolom došlo k potýčke

V pražskom Týnskom chráme sa v utorok konala zádušná omša za Charlieho Kirka, vplyvného amerického konzervatívneho aktivistu, ktorého zastrelili na univerzite v Utahu.

Omšu celebroval kardinál Dominik Duka a zúčastnili sa na nej stovky ľudí vrátane politikov, napríklad europoslanca Filipa Turka.

Atmosféru pred bohoslužbou narušila potýčka medzi účastníkmi, ktorú musela riešiť polícia – dôvodom bol transparent s kontroverznými výrokmi zosnulého.

Kirk, známy podporovateľ amerického prezidenta Donalda Trumpa, bol spoluzakladateľom organizácie Turning Point USA a vystupoval proti právam transrodových ľudí či klimatickej agende. Na sociálnych sieťach ho sledovali milióny ľudí.

Prezident Trump označil jeho smrť za politickú vraždu a nariadil spustenie vlajok na pol žrde. Podozrivý z útoku zostáva vo väzbe.

(tasr, lup)

  |  

Vysoký komisár OSN: Izrael musí zastaviť masaker v meste Gaza

Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk apeluje na Izrael, aby okamžite ukončil pozemný útok na mesto Gaza. Podľa neho sú dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti čoraz početnejšie.

„Zastaviť masaker“ – takto zhrnul výzvu pre izraelských lídrov, pričom vyzdvihol utrpenie civilistov vrátane detí a ľudí so zdravotným postihnutím.

Zároveň upozornil na túžbu po mieri na oboch stranách konfliktu, ktorú podľa neho aktuálne kroky Izraela ignorujú.

Vyšetrovacia komisia OSN medzitým dospela k záveru, že v Gaze došlo ku genocíde, za ktorú zodpovedajú aj najvyšší predstavitelia krajiny vrátane premiéra Benjamina Netanjahua. Izrael tieto závery rázne odmietol ako škandalózne.

Türk sa priamo termínu „genocída“ vyhol, no pripustil, že dôkazy na súdne posúdenie tejto kategórie sa kopia. Napätie v medzinárodnom spoločenstve rastie.

(reuters, lup)

  |  

Draghi: Technologický náskok strácame, energie sú drahé. EÚ musí konať

Európska únia čelí vážnemu úpadku konkurencieschopnosti a ekonomického rastu, varoval bývalý šéf Európskej centrálnej banky a bývalý taliansky premiér Mario Draghi.

V prejave pred lídrami EÚ vrátane Ursuly von der Leyenovej v Bruseli zdôraznil, že Únia stráca tempo oproti globálnym rivalom, najmä USA a Číne, a vlády členských štátov si podľa neho neuvedomujú vážnosť situácie. „Pokračovať ako doteraz znamená zmieriť sa s tým, že budeme zaostávať,“ vyhlásil.

Draghi pripomenul, že Únia má síce ambiciózne plány, no ich realizácia je pomalá a nekoordinovaná.

Ako príklad uviedol oblasť umelej inteligencie: zatiaľ čo USA v minulom roku vyvinuli 40 veľkých základných AI modelov a Čína 15, EÚ iba tri.

Kritizoval aj vysoké ceny energií, ktoré brzdia rozvoj technológií – napríklad plyn je v Európe štyrikrát drahší než v USA.

Zároveň varoval, že chýba plán, ako financovať potrebné investície. Riešenie vidí v hlbokých štrukturálnych reformách, ktoré by umožnili mobilizovať súkromný kapitál a znížili závislosť od verejných zdrojov. „Zvyšok sveta už svoje tabu porušil. Európa musí konať,“ uzavrel Draghi.

(reuters, red)

  |  

Von der Leyenová čelí dvom návrhom na vyslovenie nedôvery

Európsky parlament sa pripravuje na dve rozpravy a následné hlasovania o návrhoch na vyslovenie nedôvery predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Ako píše portál Politico Patrioti pre Európu a Ľavica podali svoje návrhy len pár hodín po tom, ako von der Leyenová predniesla svoj prejav o stave Únie.

Patrioti boli rýchlejší o 20 sekúnd. Obviňujú ju z nedostatku transparentnosti a kritizujú obchodné dohody s USA a Mercosurom. Ľavica sa zameriava na pasivitu Komisie počas vojny v Gaze.

Podľa Politica o načasovaní debát a hlasovaní rozhodnú lídri frakcií 1. októbra, no predbežne sa ráta so spoločnou rozpravou 6. októbra a dvoma samostatnými hlasovaniami 9. októbra.

Ide o bezprecedentnú situáciu, ktorá odráža narastajúce politické napätie a fragmentáciu v europarlamente.

Patrioti si nárokujú právo na prvé hlasovanie, keďže návrh podali skôr.

Predpokladá sa, že návrhy sa pravdepodobne nestretnú s väčšinovou podporou a už samotný akt naznačuje zhoršujúce sa vzťahy v rámci európskych inštitúcií.

(lup)