Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia uzná Palestínsky štát po Trumpovej návšteve

Británia plánuje v najbližších dňoch uznať Palestínsky štát po skončení návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa, informuje denník The Times.

Premiér Keir Starmer už v lete podmienil tento krok tým, že Izrael neprijme prímerie a nezačne s trvalým mierovým procesom. K uznaniu sa chystajú aj Francúzsko, Kanada či Austrália. Izrael tento postup kritizuje a označuje ho za „odmenu pre Hamas“, hoci vojna v Gaze si vyžiadala viac než 65-tisíc obetí.

USA dali najavo nesúhlas s uznaním zo strany západných štátov. Británia dlhodobo podporuje dvojštátne riešenie, no podmieňuje uznanie Palestíny konkrétnymi krokmi Izraela. Podľa britských médií predstavuje uznanie najmä symbolickú podporu mieru a výzvu na obnovu humanitárnej pomoci.

Viac ako 140 krajín OSN už Palestínu uznáva. Očakáva sa, že Británia svoje rozhodnutie formálne oznámi pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN v septembri.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ukrajina dostane od USA rakety, zaplatí to Európa, oznámil Zelenskyj

V rámci nového programu financovania dohodnutého medzi USA a európskymi spojencami s názvom Prioritized Ukraine Requirements List (PURL) si Ukrajina zabezpečila viac než dve miliardy dolárov na americké zbrane. Oznámil v stredu prezident Volodymyr Zelenskyj.

Očakáva, že celkový objem záväzných financií dosiahne v októbri 3,5 miliardy dolárov. Spojenci v NATO dúfajú, že poskytnú Ukrajine zbrane v hodnote 10 miliárd dolárov. Iniciatíva PURL poskytuje spôsob, aby zbrane platila Európa, zatiaľ čo USA ich dodajú.

Prvé dve várky, každá v hodnote 500 miliónov dolárov, budú „určite obsahovať rakety pre systémy Patriot a HIMARS,“ uviedol Zelenskyj. Podľa hlavného predstaviteľa NATO na Ukrajine Patricka Turnera prvé štyri balíky financované cez PURL už smerujú na Ukrajinu.

Ukrajina je výrazne závislá od západných systémov protivzdušnej obrany dlhého dosahu, ktoré dokážu zostreľovať ruské rakety. Ukrajina sa zároveň pripravuje na zimu, keďže predstavitelia očakávajú, že Rusko zrýchli útoky na energetickú infraštruktúru.

(reuters, est)

Minúta  |  

Fed reaguje na slabší trh práce znížením úrokových sadzieb

Federálny rezervný systém USA (Fed) v stredu znížil základné úrokové sadzby o štvrť percentuálneho bodu, čím ich posunul do rozmedzia 4 až 4,25 percenta. Ide o prvý krok od decembra a zároveň signál, že do konca roka môžu prísť ďalšie dve podobné redukcie.

Fed tým reaguje na obavy z oslabujúceho trhu práce a rastúcej nezamestnanosti, pričom riziko pretrvávajúcej inflácie sa podľa jeho predstaviteľov dostáva do úzadia.

Väčšina členov vrátane tých vymenovaných Donaldom Trumpom rozhodnutie podporila, výnimkou bol nový guvernér Stephen Miran, ktorý presadzoval razantnejšie zníženie.

Projekcie Fedu ostávajú nezmenené: inflácia by mala tento rok skončiť na tri percentá, nezamestnanosť na 4,5 percenta a hospodársky rast sa očakáva na úrovni 1,6 percenta.

Finančné trhy reagovali miernym optimizmom, keďže akcie posilnili a dolár oslabil.

Šéf Fedu Jerome Powell zároveň potvrdil, že centrálna banka v súčasnosti prepúšťa desať percent svojich zamestnancov a „na konci tohto obdobia“ bude počet zamestnancov Fedu tam, kde bol pred desiatimi rokmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dlhoročný spolupracovník Putina odchádza, zvažoval to už po invázii na Ukrajinu

Dmitrij Kozak, dlhoročný spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina, odstúpil z funkcie zástupcu vedúceho prezidentskej administratívy. Podľa zdrojov RBC sa má v najbližších dňoch stretnúť so svojimi zamestnancami a zvažuje ponuky na prechod do podnikateľskej sféry.

Forbes s odvolaním sa na zdroj poznamenal, že Kozak bol pripravený opustiť prezidentskú administratívu už v roku 2022 po začatí ruskej „vojenskej špeciálnej operácie“ na Ukrajine. Pripomenul aj článok New York Times z augusta tohto roka o tom, že vo februári 2022 sa údajne ako jediný na rozšírenom zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruska ozval proti nej.

Kozak patril k výrazným postavám Putinovho okolia už od 90. rokov, keď pôsobil na právnom oddelení leningradskej mestskej rady a neskôr v kancelárii petrohradského primátora. Po krátkej právnickej kariére sa opäť vrátil do politiky, kde zastával viaceré významné posty.

Od roku 1999 sa stal súčasťou Putinovej vládnej štruktúry a postupne pôsobil ako prvý zástupca vedúceho úradu vlády, člen prezidentskej administratívy, minister regionálneho rozvoja či podpredseda vlády.

(max)

Minúta  |  

Konsolidačný balík je v druhom čítaní, všetci prítomní hlasovali „za“

Dovedna 79 poslancov Národnej rady SR hlasovalo za posunutie konsolidačného balíka opatrení na budúci rok do druhého čítania. Píšu Správy STVR s tým, že kladne hlasovali všetci prítomní.

V pléne po rozprave podľa portálu vystúpil minister financií Ladislav Kamenický (Smer), ktorý nebol spokojný s krokom opozície. Tá pred hlasovaním opustila rokovaciu sálu a na hlasovaní sa nezúčastnila.

Kamenický oznámil počas minulého týždňa 22 opatrení, ktoré by mali priniesť na úsporách a väčšom výbere daní a odvodov spolu 2,7 miliardy eur. Vláda balík, zatiaľ bez úspor jednotlivých ministerstiev, schválila 10. septembra a navrhla ho parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní už na aktuálnej schôdzi.

Opoziční poslanci v rozprave opakovane kritizovali zrýchlené rokovanie, na ktoré podľa nich nie je dôvod. V rámci konsolidácie skritizovali aj nedostatočné šetrenie na strane štátu.

Minister na tieto výhrady viackrát reagoval, že zlé verejné financie zdedil po predchádzajúcich vládach, v ktorých pôsobili viacerí predstavitelia súčasnej opozície. Musí teda riešiť problémy, ktoré spôsobili predchodcovia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Úniu trápi nedostatok liekov, týka sa aj bežných antibiotík

Zdravotnícke systémy v Európskej únii čelia narastajúcemu riziku, že v krízových momentoch nebudú mať k dispozícii dostatok liekov. Podľa Európskeho dvora audítorov je kritický nedostatok liekov problémom, ktorý pretrváva už roky, no Únia naň stále nemá účinný nástroj.

Krajiny EÚ mali od januára 2022 do októbra 2024 kritický nedostatok 136 liekov, v rokoch 2023 a 2024 dokonca dosiahli rekordnú úroveň.

Počas niektorých období pritom podľa audítorov hrozí nedostupnosť aj inak bežných antibiotík.

Príčiny sú hlboko zakorenené: slabá koordinácia, nepružná legislatíva i zraniteľné dodávateľské reťazce - najmä v prípade antibiotík a liekov proti bolesti sú vo veľkej miere presunuté do Ázie.

Aj keď vznikli prvé kroky, ako napríklad celoeurópsky zoznam kritických liekov, ich dostupnosť zostáva otázna. Audítori varujú, že Európska lieková agentúra nemá dostatočné právomoci a chýbajú jej spoľahlivé údaje od výrobcov.

Krajiny Únie si navyše vytvárajú vlastné zásoby bez koordinácie, čím môžu zhoršovať situáciu u susedov. Jednotný trh s liekmi je podľa správy audítorov roztrieštený, čo komplikuje ich prerozdeľovanie. Komisia síce pripravuje legislatívne zmeny, no ich účinnosť zatiaľ zostáva neistá.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.