Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Viac ako polovica Slovákov neverí v návrat študentov zo zahraničia

Prieskum agentúry Go4insight ukazuje, že Slováci majú rozdelený názor na odchod študentov študovať do zahraničia.

Asi 15 percent populácie to považuje za jednoznačne pozitívne, rovnaký počet naopak za veľmi negatívne. Ďalších 40 percent vníma štúdium v zahraničí skôr pozitívne a 30 percent skôr negatívne.

Vyšší podiel pozitívnych názorov je medzi mladšími ľuďmi do 24 rokov, zatiaľ čo staršia generácia nad 60 rokov je o štúdiu mimo krajiny presvedčená menej.

Takmer dve tretiny Slovákov veria, že väčšina študentov sa zo zahraničia na Slovensko nevráti, pričom iba 13 percent si myslí, že sa vráti väčšina alebo takmer všetci.

Najväčší skepticizmus k návratu prejavujú mladí ľudia a vysokoškolsky vzdelaní, ako aj obyvatelia východného Slovenska.

Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým podielom študentov v zahraničí, najviac ich študuje v Česku, nasledujú Veľká Británia, Maďarsko či Holandsko. Hlavnými dôvodmi odchodu sú odporúčania známych, kvalita vysokých škôl a podpora zo strany rodičov.

(tasr, sie)

  |  

Galek považuje vládny systém dotácií na energie za „predvolebnú korupciu“

Karol Galek (SaS) na štvrtkovej tlačovej konferencii kritizoval plánovaný vládny systém dotácií na energie a označuje ho za predvolebnú korupciu.

Poukazuje na to, že všetky kľúčové rozhodnutia budú prijímať individuálnymi vládnymi nariadeniami, čo podľa neho ohrozuje predvídateľnosť a spravodlivosť celého systému.

Kritizuje aj plán ministerstva hospodárstva získavať veľké množstvo osobných údajov na spracovávanie dotácií, čo pokladá za vážny zásah do súkromia občanov.

Galek za lepší model považuje český systém, kde si žiadatelia o dotáciu musia sami podať žiadosť, čím sa znižuje riziko zneužitia osobných dát.

Marián Viskupič z SaS vyjadril obavy z jednoduchého hackerského napadnutia administratívnych databáz a spochybňuje aj ekonomickú efektívnosť navrhovaného riešenia, ktoré považuje za administratívne náročné, čo môže jeho cenu vyhnať nad cenu plošnej pomoci.

Galek zdôrazňuje, že adresná pomoc je efektívnejšia a predíde plytvaniu verejnými finančnými prostriedkami, ale spôsob, ktorým ju chce spracovávať vláda, označil za rizikový.

(sie)

  |  

Orbán odmieta rýchlejšie odstavenie ruských palív a blokuje sankcie EÚ

Maďarsko naďalej odmieta urýchlené odstavenie ruských fosílnych palív nad rámec doterajších plánov. Vo štvrtok to v Bruseli naznačila ministerka životného prostredia Anikó Raiszová.

„Naše stanovisko je známe. Patríme medzi málo vnútrozemských krajín v regióne a našu politiku vždy určovala predovšetkým energetická bezpečnosť,“ vyhlásila Raiszová pri otázke, či by Budapešť podporila rýchlejšie ukončenie závislosti od ruských surovín alebo ďalšie sankcie voči ropnému a plynárenskému sektoru Moskvy.

Podľa ministerky čakajú Maďarsko dôležité úlohy v oblasti transformácie energetiky, no varovala pred nereálnymi očakávaniami. „Vieme, že nás čakajú veľké výzvy, ale netreba sa oddávať snívaniu,“ dodala.

Vyhlásenie zapadá do dlhodobej línie maďarskej vlády, ktorá sa opakovane stavia proti prísnejším sankciám Európskej únie voči Rusku a zdôrazňuje národné záujmy aj potrebu stabilných dodávok energií.

(reuters, red)

  |  

Úroky na hypotékach klesajú. Slováci hľadajú spôsoby, ako ušetriť

Úroky na hypotékach na Slovensku klesajú a mnohí Slováci hľadajú možnosti, ako platiť menej. V rokoch 2023 a 2024 si ľudia často brali úvery so sadzbami štyri až päť percent, no teraz najvýhodnejšie úroky začínajú okolo troch percent, uviedla riaditeľka úverového oddelenia FinGO.sk Eva Šablová.

Pri rozhodovaní o znížení úroku treba brať do úvahy aj poplatky za spracovanie, predčasné splatenie a ďalšie náklady, ktoré môžu ovplyvniť celkovú výhodnosť refinancovania.

Najjednoduchšou možnosťou je vyjednať lepší úrok v pôvodnej banke mimo výročia fixácie, čo niektoré banky umožňujú pod možnosťou retenčnej ponuky.

Ďalšou cestou je preniesť si hypotéku do inej banky. „Na poplatok za spracovanie úveru pri refinančných hypotékach banky obvykle poskytujú 100-percentnú zľavu. Najvyššou položkou býva poplatok za predčasné splatenie hypotéky v pôvodnej banke. Ten je vo výške jedného percenta zo zostatku úveru,” objasnila Šablová.

Konzultácia s odborným maklérom môže pomôcť nájsť najvýhodnejšie riešenie a vyhnúť sa skrytým nákladom.

Aktuálne úrokové sadzby s trojročnou fixáciou sa pohybujú pod štyrmi percentami, pričom odborníci očakávajú, že do konca roka klesnú k úrovni troch percent.

(tasr, sie)

  |  

Štrajk vo Francúzsku znížil výrobu elektriny o 1,1 gigawattu

Francúzsky energetický podnik EDF zaznamenal zníženie jadrovej produkcie o približne 1,1 gigawattu v dôsledku štrajku zamestnancov.

Štrajk zameraný na dôchodky a mzdy, ktorý postihol aj ďalšie sektory, viedol k zníženiu výkonu niekoľkých jadrových blokov vrátane tých vo Flamanville a Dampierre. V plynárenskom sektore nedošlo k výraznému narušeniu prevádzky.

Napriek týmto problémom zostáva celková kapacita francúzskej atómovej energie na úrovni približne 57 gigawattov, čo pokrýva asi 70 percent ročnej produkcie elektrickej energie vo Francúzsku.

Podľa údajov prevádzkovateľa siete RTE Francúzsko aj naďalej zostáva čistým exportérom elektriny. Do štrajku sa zapojilo približne 3,7 percenta pracovníkov EDF.

(reuters, sie)

  |  

USA sú viac závislé od dovozu z Európskej únie než z Číny, ukazuje štúdia

Štúdia nemeckého ekonomického inštitútu IW odhaľuje, že Spojené štáty sú viac závislé od dovozu z Európskej únie ako od Číny, a to nielen v hodnote, ale aj v počte dovážaných produktov.

Za posledných 15 rokov výrazne narástol počet produktových skupín, v ktorých viac ako polovicu dovozu tvorí tovar z EÚ. Vlani ich bolo cez 3 100 oproti roku 2010, keď ich počet presiahol 2 600. Celková hodnota týchto produktov sa zvýšila na 287 miliárd dolárov, čo je takmer 2,5-násobok oproti roku 2010.

Čína vlani pokrývala 2 925 takýchto produktových skupín s hodnotou 247 miliárd dolárov.

IW poukazuje na zníženú závislosť USA od Číny v posledných rokoch a varuje, že produkty z EÚ, ktoré majú vysoký podiel v dovoze USA, je ťažké rýchlo nahradiť.

V prípade eskalácie obchodných sporov môže EÚ podľa analytikov využiť svoju pozíciu, napríklad zavedením vývozných obmedzení na kľúčové tovary pre americkú ekonomiku.

Táto štúdia naznačuje, že zvýšenie ciel USA na európske produkty môže nakoniec poškodiť americkú ekonomiku viac ako Európu.

(reuters, sie)