Preskočiť na obsah
  |  

Konsolidácia zoberie samosprávam peniaze na rozvoj, varuje Rybníček

Mestá a obce nebudú mať z dôvodu konsolidácie finančné prostriedky na rozvoj a skvalitňovanie služieb pre obyvateľov Slovenska. Vo štvrtok to uviedol prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček po stretnutí s predsedom Národnej rady SR Richardom Rašim (Hlas).

„Už nebudeme mať financovanie na rozvoj a skvalitňovanie služieb obyvateľom a takto sa jednoducho fungovať nedá. Nie je možné stále krátiť finančné prostriedky, ktoré patria podľa zákona mestám a obciam len preto, že štát nedokáže šetriť na sebe a nevie urobiť riadnu konsolidáciu na svojich ministerstvách, štátnych úradoch a vo svojej vlastnej kompetencii,“ povedal Rybníček.

V rámci konsolidácie na budúci rok pôjde pri samosprávach o výpadok 110 miliónov eur. Aktuálne nie je podľa neho možné vyčísliť, ako konsolidačné opatrenia zasiahnu jednotlivé mestá, no Slováci nedostanú vyššie služby, ale rovnaké ako doteraz.

Rybníček zdôraznil, že aktuálne mestá a obce neuvažujú o zvýšení daňového zaťaženia pre obyvateľov SR alebo podnikateľov či o zdvíhaní dane z nehnuteľnosti.

„Keby sme my teraz začali zvyšovať dane z nehnuteľností a napĺňať si svoje rozpočty, tak si myslím, že to vôbec nie je cesta, takže toto robiť určite nebudeme. A v rámci tejto konsolidácie by sme oveľa viac privítali, keby na sebe šetril štát a peniaze, ktoré patria mestám a obciam z dane z príjmu fyzických osôb, zostávali v mestách a obciach. Tam najlepšie vieme, ako sa máme vysporiadať s problémami, ktoré tam riešime a štát to evidentne nezvláda,“ dodal Rybníček.

(tasr, lud)

  |  

Ukrajinský útok spôsobil požiar v jednom z najväčších petrochemických závodov

Dva ukrajinské drony vo štvrtok zasiahli petrochemický a spracovateľský komplex Gazprom Neftekhim Salavat v Baškortostane, jednom z najväčších zariadení svojho druhu v Rusku.

Podľa regionálneho lídra Radiya Khabirova útok spôsobil požiar, no nehlásia žiadne obete.

Na mieste zasahovali všetky záchranné zložky a bezpečnostné jednotky závodu otvorili paľbu na drony. Khabirov uviedol, že škody stále vyhodnocujú.

Rovnaký komplex bol cieľom ukrajinského útoku už v máji 2024.

Ukrajina od začiatku augusta zosilnila útoky dronmi na ruskú ropnú a plynárenskú infraštruktúru, pričom podľa Moskvy sú mierové rokovania momentálne pozastavené.

Minulý týždeň drony zasiahli aj ropnú rafinériu v meste Ufa, hlavnom meste Baškortostanu, ktoré sa nachádza približne 1 400 kilometrov od hranice s Ukrajinou.

(reuters, red)

  |  

Predsedom poslaneckého klubu SNS sa stal Michelko

Novým predsedom poslaneckého klubu SNS v Národnej rade (NR) SR je Roman Michelko. Stal sa ním od 10. septembra. Vyplýva to z informácií na webe parlamentu.

Na poste nahradil lídra národniarov a podpredsedu NR SR Andreja Danka. Ten sa funkcie vzdal 9. septembra. Na webe sa už uvádza ako člen klubu.

Zmena vo vedení klubu nastala podľa Michelka z iniciatívy Danka a pre jeho vyťaženosť. „Chcel rozdeliť časť kompetencií na iných ľudí. Vyhodnotil to tak, že ja by som mohol byť plne kompetentný. A bolo to po dohode, aj čo sa týka klubu,“ ozrejmil novinárom v parlamente.         

Odmietol, že by išlo o utajovanú vec. Poukázal na to, že zmenu hneď zaznamenali na webe NR SR. „Chodil som už aj na poslanecké grémiá,“ dodal.

Poslanec sa vyjadril aj k fungovaniu SNS ako strany. Vyhlásil, že národniari sa budú snažiť, aby sa dostali k preferenciám na úrovni okolo 5,5 až šiestich percent.

Michelko od začiatku volebného obdobia pôsobil v poslaneckom klube SNS. Členom strany však nebol. Vstúpil do nej vo februári. V parlamente pôsobí aj ako predseda výboru pre kultúru a médiá.

(tasr, lud)

  |  

Raši: Poslanci parlamentu budú mať na budúci rok nižšie platy

Platy aj paušálne náhrady poslancov Národnej rady (NR) SR na budúci rok zmrazia a spolu s vyšším zdanením ich platov o 10 percent oproti bežným ľuďom bude výsledkom ich reálne zníženie.

Nižšie budú o 220 eur mesačne alebo 2600 eur ročne. Dohodla sa na tom vládna koalícia, informoval vo štvrtok predseda NR SR Richard Raši (Hlas) spolu s predsedami koaličných poslaneckých klubov Jánom Richterom (Smer), Róbertom Pucim (Hlas) a Romanom Michelkom (SNS).
 
Raši pripomenul, že plat poslanca sa odvíja od priemernej mzdy na Slovensku a keďže sa budúci rok očakáva jej rast, dôsledkom by v takom prípade bol aj nárast platov poslancov a ďalších ústavných činiteľov.

„Považujem za mimoriadne dôležité, aby v ťažkých časoch na sebe šetril nielen štát, ale aj samotní politici. A považujem toto vyhlásenie za prejav solidarity nás politikov, poslancov, ktorí sme tu a zastupujeme koalíciu a naše poslanecké kluby, že sa aj nás osobne konsolidácia dotkne,“ zdôraznil.

Úpravu platov predloží podľa neho koalícia ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní o balíku konsolidačných opatrení, ktoré začne budúci týždeň v utorok.

Predseda parlamentu pritom predpokladá, že zmenu podporia aj opoziční poslanci. „Očakávam, že toto podporí 150 poslancov, aj z terajšej opozície, ktorá keď bola pri vláde, neurobila vôbec nič,“ konštatoval.

Diskusiu o platoch ďalších ústavných činiteľov vedú podľa Rašiho aj predsedovia koaličných strán. „Určite vás budú v najbližších dňoch informovať aj o iných opatreniach, ktorými politici prispejú k tomu, aby sa podieľali aj znížením vlastných miezd na konsolidácii,“ doplnil.

(tasr, lud)

  |  

Prieskum: Viac ako polovica Slovákov neverí v návrat študentov zo zahraničia

Prieskum agentúry Go4insight ukazuje, že Slováci majú rozdelený názor na odchod študentov študovať do zahraničia.

Asi 15 percent populácie to považuje za jednoznačne pozitívne, rovnaký počet naopak za veľmi negatívne. Ďalších 40 percent vníma štúdium v zahraničí skôr pozitívne a 30 percent skôr negatívne.

Vyšší podiel pozitívnych názorov je medzi mladšími ľuďmi do 24 rokov, zatiaľ čo staršia generácia nad 60 rokov je o štúdiu mimo krajiny presvedčená menej.

Takmer dve tretiny Slovákov veria, že väčšina študentov sa zo zahraničia na Slovensko nevráti, pričom iba 13 percent si myslí, že sa vráti väčšina alebo takmer všetci.

Najväčší skepticizmus k návratu prejavujú mladí ľudia a vysokoškolsky vzdelaní, ako aj obyvatelia východného Slovenska.

Slovensko patrí medzi krajiny s vysokým podielom študentov v zahraničí, najviac ich študuje v Česku, nasledujú Veľká Británia, Maďarsko či Holandsko. Hlavnými dôvodmi odchodu sú odporúčania známych, kvalita vysokých škôl a podpora zo strany rodičov.

(tasr, sie)

  |  

Galek považuje vládny systém dotácií na energie za „predvolebnú korupciu“

Karol Galek (SaS) na štvrtkovej tlačovej konferencii kritizoval plánovaný vládny systém dotácií na energie a označuje ho za predvolebnú korupciu.

Poukazuje na to, že všetky kľúčové rozhodnutia budú prijímať individuálnymi vládnymi nariadeniami, čo podľa neho ohrozuje predvídateľnosť a spravodlivosť celého systému.

Kritizuje aj plán ministerstva hospodárstva získavať veľké množstvo osobných údajov na spracovávanie dotácií, čo pokladá za vážny zásah do súkromia občanov.

Galek za lepší model považuje český systém, kde si žiadatelia o dotáciu musia sami podať žiadosť, čím sa znižuje riziko zneužitia osobných dát.

Marián Viskupič z SaS vyjadril obavy z jednoduchého hackerského napadnutia administratívnych databáz a spochybňuje aj ekonomickú efektívnosť navrhovaného riešenia, ktoré považuje za administratívne náročné, čo môže jeho cenu vyhnať nad cenu plošnej pomoci.

Galek zdôrazňuje, že adresná pomoc je efektívnejšia a predíde plytvaniu verejnými finančnými prostriedkami, ale spôsob, ktorým ju chce spracovávať vláda, označil za rizikový.

(sie)