Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko spustilo leteckú pohotovosť po ruských úderoch na Ukrajinu

Poľské a spojenecké lietadlá boli v sobotu ráno nasadené na zaistenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru po tom, ako Rusko uskutočnilo nálety zamerané na západnú Ukrajinu pri hraniciach s Poľskom, uviedli ozbrojené sily členskej krajiny NATO.

„Poľské a spojenecké lietadlá operujú v našom vzdušnom priestore, zatiaľ čo pozemná protivzdušná obrana a systémy radarového prieskumu boli uvedené do najvyššieho stupňa pohotovosti,“ uviedlo operačné velenie v príspevku na sociálnej sieti X.

O 03.40 GMT [05.40 nášho letného času, pozn. red.] bola takmer celá Ukrajina pod leteckým poplachom po varovaniach ukrajinského letectva pred ruskými raketovými a dronovými útokmi.

(reuters, red)

  |  

Vigíliu za zosnulého Kirka v Bostone narušili aktivisti z Antifa

Polícia v Bostone zadržala dvoch ľudí počas vigílie za zastreleného konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka. Zhromaždenie sa konalo vo štvrtok večer v Boston Common, kde sa ľudia zišli, aby zapálili sviečky na jeho pamiatku, informuje web Fox News.

Podľa polície 38-ročný Joseph Antuan Castro Del Rio opakovane používal megafón a zosilňovacie zariadenie, ktorým sa snažil narúšať priebeh podujatia. Po tom, čo ignoroval výzvy na odchod a začal policajtov urážať, bol zadržaný za výtržníctvo.

Druhým zatknutým bol neplnoletý mladík, ktorý mal pri sebe nôž a pri odchode z miesta udrel účastníka vigílie do ruky. Čelí obvineniu z útoku a nedovolenej držby zbrane.

Podľa správ miestnych médií bola polícia prítomná na mieste aj na strechách budov a protestujúci boli oddelení bariérami. Prezident Donald Trump tento týždeň vyhlásil, že plánuje označiť Antifu za teroristickú organizáciu.

Podobný incident sa udial aj v pražskom Týnskom chráme, kde sa v utorok konala zádušná omša za Charlieho Kirka. Celebroval ju kardinál Dominik Duka. Pietnu atmosféru pred bohoslužbou takisto narušila potýčka medzi účastníkmi, ktorú musela riešiť až polícia.

(mja)

  |  

Trump neuspel so žalobou na NYT, sudca označil podanie za „nevhodné“

Federálny súd v USA zamietol žalobu Donalda Trumpa voči denníku New York Times, v ktorej prezident žiadal 15 miliárd dolárov za údajné ohováranie.

Sudca Steven D. Merryday označil 85-stranový spis za nesúrodý, príliš rozsiahly a v rozpore s federálnymi pravidlami, podľa ktorých má byť podanie stručné, jasné a priame. Dodal, že žaloba nesmie byť využívaná ako „megafón pre vzťahy s verejnosťou“.

Trumpov tím dostal 28 dní na jej prepracovanie do maximálne 40 strán. Naznačil, že tak urobí. Predmetom žaloby boli články reportérov NYT Russa Buettnera a Susanne Craigovej o Trumpových financiách a jeho úlohe v televíznom projekte Apprentice.

Šéfredaktor NYT Joe Kahn reagoval, že Trump sa mýli vo faktoch aj v právnom posúdení. Celý prípad sprevádza diskusia o slobode prejavu v USA, ktorú priživilo aj rozhodnutie televízie ABC pozastaviť reláciu Jimmy Kimmel Live! po kritických výrokoch moderátora na adresu prezidenta.

(tasr, mja)

  |  

Kellogg: Ukrajina musí prijať realitu okupácie Donbasu

Americký osobitný zástupca pre Ukrajinu Keith Kellogg pripustil, že Kyjev sa musí vyrovnať s faktom, že Rusko de facto okupuje väčšinu Donbasu.

V rozhovore, o ktorom píše agentúra Unian, zdôraznil, že to neznamená právne uznanie ruskej suverenity nad týmto územím a že „Trump neobchoduje s ukrajinskou pôdou“.

Kellogg prirovnal situáciu k okupácii pobaltských štátov Sovietskym zväzom v roku 1940 – Washington ich nikdy právne neuznal, hoci de facto boli súčasťou ZSSR.

Dodal, že Trump zdržanlivo pristupuje k tvrdým sankciám voči Rusku, pretože chce dať diplomacii šancu, aj keď Putin je podľa neho v omyle a stále verí vo vojenské víťazstvo.

Kellogg pripustil, že Trump je v zákulisí oveľa nahnevanejší než pôsobí navonok, keďže očakával, že jeho osobný vzťah s Putinom prispeje k rýchlemu mieru.

(mja)

  |  

Mike Waltz sa stal veľvyslancom USA pri OSN. Volá po jej rozsiahlej reforme

Americký Senát v pomere hlasov 47 ku 43 potvrdil Mikea Waltza ako nového veľvyslanca Spojených štátov pri OSN.

Funkcia bola neobsadená od začiatku roka, čo znamenalo, že Washington nemal hlavného zástupcu na pôde OSN počas viacerých globálnych kríz.

Waltz, ktorý v tomto roku pôsobil ako poradca prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť, sa dostal do centra pozornosti po škandále s četovou skupinou v aplikácii Signal, kde sa omylom ocitol novinár Jeffrey Goldberg a odhalil diskusiu o útokoch na Jemen.

Waltz v máji post opustil, keď Trump avizoval jeho nomináciu na veľvyslanca. Počas vypočúvania pred Senátom Waltz uviedol, že OSN potrebuje rozsiahlu reformu a návrat k základnému poslaniu – budovaniu mieru.

Zdôraznil význam OSN ako fóra, kde sa môžu stretnúť mocnosti i rozvojové krajiny pri riešení konfliktov.

(tasr, mja)

  |  

Kardinál Müller: Nemecko sa môže stať moslimskou krajinou

Bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Gerhard Müller, varoval v rozhovore s katolíckou novinárkou Diane Montagnaovou pred postupnou islamizáciou Nemecka a celej Európy, informuje portál Life Site News.

Ľavicoví politici a aktivisti podľa neho využívajú islam ako nástroj na oslabovanie kresťanskej identity a tradícií, pričom výsledkom môže byť, že kresťania sa v budúcnosti stanú „občanmi druhej kategórie“.

Müller uviedol, že Nemecko čelí nárastu kriminality, problémom v školách a rýchlej demografickej premene – jeho rodné Mainz malo pred 50 rokmi 70 percent katolíkov, dnes je to len 27 percent.

Tvrdí, že moslimská populácia rýchlo rastie a môže sa stať dominantnou do 20 až 30 rokov.

Zároveň varoval, že masová migrácia bez integrácie môže viesť k spoločenským otrasom, dokonca k riziku občianskej vojny.

(mja)