Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina nepotrebuje kórejský model, ale bezpečnostné záruky

Ukrajina potrebuje bezpečnostné záruky ešte pred ukončením vojny, no nie je na stole žiadny „kórejský“ ani iný model jej ukončenia. Uviedol to prezident Volodymyr Zelenskyj počas piatkového rozhovoru s novinármi v Kyjeve, informovala agentúra Interfax-Ukrajina.

„Môžu hovoriť o rôznych scenároch, ale naša situácia je určite iná ako v Kórei, kde sa vojna skončila bez mierovej zmluvy. Aj preto hovoríme o bezpečnostných zárukách – Ukrajina ich potrebuje, pretože sa môže stať, že nebude existovať finálny dokument o ukončení vojny,“ zdôraznil Zelenskyj.

Podľa neho súhlasí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, že bezpečnostné záruky nemajú čakať na formálne ukončenie bojov.

Stačiť by mohlo už prímerie. „Nemôžeme strácať čas a čakať na jasnú mierovú dohodu. Potrebujeme bezpečnostné záruky skôr,“ dodal.

Zároveň uviedol, že nikto v Kyjeve ani medzi partnermi nezvažuje „kórejský“, „fínsky“ či akýkoľvek iný model. „Máme to, čo máme – a nikto nevie, ako sa to nakoniec skončí,“ uzavrel Zelenskyj.

(red)

Minúta  |  

Trumpova administratíva sprísnila dohľad nad Harvardom, žiada viac údajov

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa zaradila Harvardovu univerzitu do špeciálneho režimu finančného dohľadu a pohrozila mu ďalšími sankciami.

Podľa Reuters má univerzita obmedzený prístup k federálnym fondom na študentskú pomoc a musí ich najprv financovať z vlastných zdrojov, až potom môže požiadať o preplatenie.

Ministerstvo školstva zároveň žiada, aby Harvard poskytol listinu o záručnom krytí vo výške 36 miliónov dolárov.

Okrem toto rezort požaduje dôkaz, že Harvard prestal zohľadňovať rasu uchádzačov po tom, ako Najvyšší súd USA v roku 2023 zakázal praktiky známe ako affirmative action. Tie mali pomáhať zvyšovať zastúpenie menšín v univerzitnom prostredí. Podľa AP hrozí univerzite strata federálnej podpory, ak neposkytne požadované dokumenty.

Harvard zatiaľ nové rozhodnutia nekomentoval. Po predchádzajúcich sporoch však federálna sudkyňa Allison Burroughs začiatkom septembra rozhodla, že vláda postupovala nezákonne, keď univerzite zrušila výskumné granty v hodnote viac ako 2,2 miliardy dolárov.

Harvard uviedol, že kombinovaný dosah vládnych opatrení môže jeho rozpočet zaťažiť približne jednou miliardou dolárov ročne.

(reuters, ap, harvard gazette)

Minúta  |  

Ceny bytov stále rastú, predávajúci majú vysoké očakávania

Tempo rastu cien nehnuteľností na Slovensku sa počas leta ešte zrýchlilo. Podľa Realitnej únie (RÚ) SR sa koncom augusta priemerná cena bytov vyšplhala na 3 212 eur za štvorcový meter, čo je v porovnaní s júnom nárast o 4,6 percenta. Informoval o tom tajomník RÚ SR Mojmír Plavec.

Podľa odborníkov hrá pri oceňovaní nehnuteľností kľúčovú úlohu psychológia. Vlastníci majú k svojim bytom či domom silné väzby, ktoré vedú k efektu vlastníctva – teda k nadhodnocovaniu majetku.

„Väčšina majiteľov naceňuje svoju nehnuteľnosť subjektívne. Vysoká cena a prehnané očakávania predaj zbytočne komplikujú,“ uviedol predseda RÚ SR Attila Mészáros.

Dodal, že príliš vysoká počiatočná cena predlžuje predaj a často vedie k tomu, že výsledná suma je nakoniec nižšia.

Makléri preto pri určovaní ponukovej ceny využívajú dáta z nedávnych predajov v danej lokalite a pokročilé oceňovacie nástroje. „V Realitnej únii SR si zdieľame spätné väzby trhu, čas predaja aj typické riziká, takže klientom vieme dať realistický obraz dopytu,“ dodal Mészáros.

Analytik Vladimír Kubrický očakáva, že na jeseň ceny ešte porastú. Slabá ponuka, klesajúce úroky a rastúce mzdy podľa neho posilnia ambície predávajúcich, ktorí necítia riziko poklesu cien.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nemecko: záujem o Bundeswehr rastie, povinné odvody zatiaľ nehrozia

Nemecká armáda hlási zvýšený záujem o službu, no vo vláde sa naďalej sporia o budúcnosť vojenských odvodov. Informáciu prinieslo Deutsche Welle.

Minister obrany Boris Pistorius (SPD) presadzuje zákon, ktorý má od 1. januára 2026 zatraktívniť dobrovoľnú vojenskú službu. Návrh počíta s vyššími platmi, výcvikom v oblasti dronov či možnosťou získať vodičské oprávnenie.

Cieľom je dosiahnuť 15-tisíc regrútov v roku 2025 a do roku 2029 každoročne 30-tisíc, čím by Bundeswehr získal približne 110-tisíc profesionálnych vojakov.

Zákon zároveň zavádza povinné zdravotné prehliadky a dotazníky o záujme pre mužov od roku 2027, inšpirované švédskym modelom. Samotná vojenská služba však zostane dobrovoľná.

Opozícia z CDU/CSU, ktorú zastupuje napríklad Norbert Röttgen, opatrenia kritizuje ako nedostatočné.

Podľa nej sa Berlín nebude schopný vyrovnať so záväzkami NATO ani s rastúcimi hrozbami z Ruska. Liberálne krídlo koalície, naopak, odmieta návrat k povinným odvodom a podporuje mäkší prístup.

(red)

Minúta  |  

Manželia Witvoetovci sa chystajú na 3 800-kilometrové plávanie cez Atlantik

Francúzsky pár Matthieu a Chloé Leger Witvoetovci sa pripravuje na trojmesačné štafetové plávanie cez Atlantik, ktoré by mohlo prekonať hneď dva svetové rekordy.

Z Kapverdských ostrovov chcú 1. novembra vyraziť na 3 800 kilometrov dlhú trasu k ostrovu Guadeloupe v Karibiku.

Každý deň sa budú vo vode striedať – šesť hodín plávania pre jedného, šesť pre druhého. Okrem rekordu za najdlhšie ženské oceánske preplávanie plánujú aj rekord za najdlhšiu štafetu s „driftovaním“, keď sa ich loď počas spánku bude v noci nechávať unášať prúdom.

„Toto je ultraplávanie, a to je to, čo radi robíme,“ povedala Leger.

Pár má za sebou niekoľko výnimočných výkonov – Gibraltársky prieliv (2019), rieku Seinu z Paríža do Deauville (2021) či trasu z Marseille do Barcelony (2023).

Na Atlantik sa pripravovali dva roky, denne trénovali tri až štyri hodiny.

Plavbu bude sprevádzať štvorčlenná posádka vrátane zdravotníka. Projekt má zvýšiť povedomie o ochrane oceánov – už 63-tisíc školákov sa zapojilo do vzdelávacieho programu, ktorý bude sledovať ich cestu.

(reuters)

Minúta  |  

Kyberútok spôsobil meškania a rušenie letov na európskych letiskách

Kybernetický útok na poskytovateľa služieb pre odbavovacie a nástupné systémy spôsobil v sobotu rozsiahle problémy na viacerých veľkých európskych letiskách vrátane londýnskeho Heathrow a letísk v Bruseli a Berlíne.

Podľa prevádzkovateľov letísk nastal výpadok automatizovaných systémov, čo ich prinútilo prejsť na manuálne odbavovanie a nástup cestujúcich.

„Tento problém má veľký dosah na letový poriadok a, bohužiaľ, spôsobí meškania a rušenie letov,“ uviedlo bruselské letisko vo vyhlásení na svojom webe. Dodalo, že poskytovateľ služieb intenzívne pracuje na riešení poruchy.

Heathrow potvrdilo meškania pre „technický problém“ u externého dodávateľa. Berlínske letisko na svojej stránke upozornilo na dlhšie čakacie lehoty pri check-ine a uviedlo, že hľadá rýchle riešenie.

Prevádzkovatelia vyzvali cestujúcich, ktorí mali v sobotu plánovaný let, aby si ešte pred cestou na letisko overili podrobnosti u leteckých spoločností.

Letisko vo Frankfurte podľa hovorkyne incident nezasiahol.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.