Preskočiť na obsah
  |  

NBC News: USA pripravujú možnosti útokov na drogové kartely vo Venezuele

Americké vojenské vedenie pripravuje varianty útokov proti drogovým kartelom na venezuelskom území. Prvé zásahy by sa mohli začať už počas niekoľkých týždňov, uviedli pre televíziu NBC News štyria nemenovaní predstavitelia. Prezident Donald Trump podľa zdrojov žiadne nasadenie zatiaľ neschválil.

NBC News tvrdí, že Washington a Caracas majú v tejto veci aj nepriame kontakty cez sprostredkovateľov z Blízkeho východu. Počiatočné plány rátajú najmä s dronovými útokmi na vodcov kartelov, ich koordinátorov a laboratóriá na výrobu drog.

Tri zdroje označili eskaláciu napätia za reakciu administratívy na údajné zlyhanie Venezuely v zastavení prúdu drog do USA. Stanica tiež pripomenula, že armáda v posledných týždňoch zaútočila na niekoľko venezuelských lodí podozrivých z prevážania drog.

Do Karibiku nasadili najmenej osem lodí a viac ako štyritisíc vojakov. Presunuli aj stíhačky F-35 na Portoriko. Biely dom v reakcii zopakoval varovné vyjadrenia o hrozbe narkoteroristických organizácií.

(nbc news, reuters, sab)

  |  

Ráž: Tunel Višňové je takmer hotový, čakajú ho ešte testy

Tunel Višňové na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala je podľa ministra dopravy Jozefa Ráža (Smer) prakticky dokončený. Vo videu na sociálnej sieti uviedol, že stavba je plne osvetlená, hotová je takmer celá technológia a na vozovke sú už aj namaľované čiary.

„Dnes by človek povedal, že tunel je absolútne kompletne hotový a pripravený do užívania, je však za tým ešte kopec papierovačiek, testov, požiarnych a iných bezpečnostných skúšok. Ešte stále sa dopájajú káble,“ zdôraznil minister.

Podľa štátneho tajomníka Igora Chomu finalizujú aj predpolia tunela a napojenie na diaľnicu. Cieľom je, aby pri otvorení bolo všetko pripravené podľa plánu.

Oficiálny termín dokončenia je február 2026, rezort však predpokladá skoršie odovzdanie – do konca roka 2025. Višňové s dĺžkou 7,5 kilometra bude najdlhším tunelom na Slovensku a spolu s celým úsekom dlhým 13,5 kilometra posilní diaľničné spojenie medzi Bratislavou a Košicami.

(tasr, sab)

  |  

Ukrajinské drony zasiahli ropnú stanicu v Čuvašsku, prevádzku zastavili

Ukrajinské drony v sobotu zaútočili na ropnú prečerpávaciu stanicu v ruskej Čuvašskej republike pri rieke Volga. Podľa čuvašského lídra Olega Nikolajeva k útoku došlo pri obci Konar, asi 1 200 kilometrov od ukrajinského územia. Úrady nehlásia žiadne obete a poškodenia označili za menšie. Stanica však musela prerušiť prevádzku.

Kyjev v posledných týždňoch zintenzívnil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru – rafinérie a exportné terminály. Cieľom je obmedziť príjmy Moskvy z ropných exportov, vyvolať nespokojnosť obyvateľstva a donútiť Kremeľ k rokovaniam o ukončení vojny.

Podľa analytikov tieto útoky už spôsobili zníženie ruskej rafinérskej kapacity až o pätinu počas niektorých dní a prinútili Moskvu obmedziť vývoz z hlavných prístavov. To zvyšuje tlak na ruskú vládu, ktorá sa môže ocitnúť blízko k zníženiu samotnej produkcie ropy.

(reuters, sab)

  |  

Raši vyhlási voľbu kandidáta na ústavného sudcu až po „politickej dohode“

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) oznámil, že voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR vyhlási až vtedy, keď bude jasná politická dohoda a reálna šanca na úspešné hlasovanie. Podľa neho by bolo neefektívne spustiť proces bez konsenzu. Na Ústavnom súde pritom už dva roky chýba jeden sudca.

Raši zdôraznil, že zodpovednosť za nominácie nesú politické strany a oprávnené inštitúcie, no sám vedie rokovania s koaličnými partnermi, aby situáciu čo najskôr vyriešili. Koalícia hovorí o snahe nájsť kandidáta s čo najširšou podporou, opozícia však kritizuje proces ako politický obchod.

Predseda ÚS Ivan Fiačan naďalej sleduje nečinnosť parlamentu a nevylučuje vystúpenie v pléne. Neobsadené miesto vzniklo po odchode Jany Laššákovej v septembri 2023. Národná rada má zvoliť dvoch kandidátov, z ktorých prezident vyberie jedného nového ústavného sudcu.

(tasr, sab)

  |  

FBI v Trumpovom hľadáčiku. Prepustili stovky agentov pre účasť na protestoch

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v piatok prepustil desiatky agentov, ktorí sa zúčastnili na protestoch hnutia Black Lives Matter (BLM) v lete 2020. Agentúru Reuters o tom informovali zdroje z administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Úrad, ktorý vedie Trumpov lojalista Kash Patel, ako dôkaz použil fotografie zachytávajúce dotyčných agentov, ako kľačia spolu s demonštrantmi – údajne s cieľom deeskalácie napätie.

Asociácia agentov FBI prepúšťanie „dôrazne“ odsúdila. Zatiaľ nie je jasné, koľko agentov prišlo o prácu.

Pravicový portál Blaze však priniesol správu s odvolaním sa na zdroje z justičného výboru Snemovne reprezentantov, že v protestoch pred Kapitolom 6. januára 2021 – keď Kongres potvrdil Joea Bidena za víťaza volieb – bolo zapojených 274 agentov v civile.

Generálny inšpektor ministerstva spravodlivosti v decembri 2024 oznámil, že v desaťtisícovom dave MAGA demonštrantov neboli žiadni agenti v utajení. Teraz však úrad priznal, že príslušníci v civilnom oblečení tam boli – odvolávajúc sa na rozdiel medzi frázami „v utajení“ a „v civile“.

(reuters, sab)

  |  

Irán stiahol veľvyslancov z Nemecka, Francúzska a Británie

Irán v sobotu odvolal svojich veľvyslancov z Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva na konzultácie v súvislosti so sporom o obnovenie sankcií OSN. Informovala o tom štátna agentúra Mehr.

Krok nasleduje po piatkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom Rusko a Čína presadzovali návrh na odklad opätovného zavedenia medzinárodných sankcií voči Iránu. Ich rezolúciu však podporili iba štyri z pätnástich členských štátov, čo otvorilo cestu k znovuzavedeniu sankčného režimu.

Spor sa týka mechanizmu spusteného trojicou európskych krajín – formát E3 –, ktoré obviňujú Teherán z porušovania jadrovej dohody z roku 2015. Irán tvrdí, že západné štáty konajú pod tlakom Spojených štátov. Diplomatické napätie tak ďalej eskaluje v čase, keď sa blíži konečný termín rozhodnutia o obnovení sankcií.

(reuters, sab)