Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinské drony zasiahli ropnú stanicu v Čuvašsku, prevádzku zastavili

Ukrajinské drony v sobotu zaútočili na ropnú prečerpávaciu stanicu v ruskej Čuvašskej republike pri rieke Volga. Podľa čuvašského lídra Olega Nikolajeva k útoku došlo pri obci Konar, asi 1 200 kilometrov od ukrajinského územia. Úrady nehlásia žiadne obete a poškodenia označili za menšie. Stanica však musela prerušiť prevádzku.

Kyjev v posledných týždňoch zintenzívnil útoky na ruskú energetickú infraštruktúru – rafinérie a exportné terminály. Cieľom je obmedziť príjmy Moskvy z ropných exportov, vyvolať nespokojnosť obyvateľstva a donútiť Kremeľ k rokovaniam o ukončení vojny.

Podľa analytikov tieto útoky už spôsobili zníženie ruskej rafinérskej kapacity až o pätinu počas niektorých dní a prinútili Moskvu obmedziť vývoz z hlavných prístavov. To zvyšuje tlak na ruskú vládu, ktorá sa môže ocitnúť blízko k zníženiu samotnej produkcie ropy.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Raši vyhlási voľbu kandidáta na ústavného sudcu až po „politickej dohode“

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) oznámil, že voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR vyhlási až vtedy, keď bude jasná politická dohoda a reálna šanca na úspešné hlasovanie. Podľa neho by bolo neefektívne spustiť proces bez konsenzu. Na Ústavnom súde pritom už dva roky chýba jeden sudca.

Raši zdôraznil, že zodpovednosť za nominácie nesú politické strany a oprávnené inštitúcie, no sám vedie rokovania s koaličnými partnermi, aby situáciu čo najskôr vyriešili. Koalícia hovorí o snahe nájsť kandidáta s čo najširšou podporou, opozícia však kritizuje proces ako politický obchod.

Predseda ÚS Ivan Fiačan naďalej sleduje nečinnosť parlamentu a nevylučuje vystúpenie v pléne. Neobsadené miesto vzniklo po odchode Jany Laššákovej v septembri 2023. Národná rada má zvoliť dvoch kandidátov, z ktorých prezident vyberie jedného nového ústavného sudcu.

(tasr, sab)

Minúta  |  

FBI v Trumpovom hľadáčiku. Prepustili stovky agentov pre účasť na protestoch

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) v piatok prepustil desiatky agentov, ktorí sa zúčastnili na protestoch hnutia Black Lives Matter (BLM) v lete 2020. Agentúru Reuters o tom informovali zdroje z administratívy prezidenta Donalda Trumpa.

Úrad, ktorý vedie Trumpov lojalista Kash Patel, ako dôkaz použil fotografie zachytávajúce dotyčných agentov, ako kľačia spolu s demonštrantmi – údajne s cieľom deeskalácie napätie.

Asociácia agentov FBI prepúšťanie „dôrazne“ odsúdila. Zatiaľ nie je jasné, koľko agentov prišlo o prácu.

Pravicový portál Blaze však priniesol správu s odvolaním sa na zdroje z justičného výboru Snemovne reprezentantov, že v protestoch pred Kapitolom 6. januára 2021 – keď Kongres potvrdil Joea Bidena za víťaza volieb – bolo zapojených 274 agentov v civile.

Generálny inšpektor ministerstva spravodlivosti v decembri 2024 oznámil, že v desaťtisícovom dave MAGA demonštrantov neboli žiadni agenti v utajení. Teraz však úrad priznal, že príslušníci v civilnom oblečení tam boli – odvolávajúc sa na rozdiel medzi frázami „v utajení“ a „v civile“.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Irán stiahol veľvyslancov z Nemecka, Francúzska a Británie

Irán v sobotu odvolal svojich veľvyslancov z Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva na konzultácie v súvislosti so sporom o obnovenie sankcií OSN. Informovala o tom štátna agentúra Mehr.

Krok nasleduje po piatkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom Rusko a Čína presadzovali návrh na odklad opätovného zavedenia medzinárodných sankcií voči Iránu. Ich rezolúciu však podporili iba štyri z pätnástich členských štátov, čo otvorilo cestu k znovuzavedeniu sankčného režimu.

Spor sa týka mechanizmu spusteného trojicou európskych krajín – formát E3 –, ktoré obviňujú Teherán z porušovania jadrovej dohody z roku 2015. Irán tvrdí, že západné štáty konajú pod tlakom Spojených štátov. Diplomatické napätie tak ďalej eskaluje v čase, keď sa blíži konečný termín rozhodnutia o obnovení sankcií.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Po viac ako dvoch rokoch opäť prúdi ropa z irackého Kurdistanu do Turecka

V sobotu ráno začala po viac ako dvoch rokoch opäť tiecť ropa z irackého Kurdistanu do Turecka. Dodávky cez ropovod Kirkúk–Ceyhan obnovili na základe predbežnej dohody medzi irackou vládou, kurdskou regionálnou vládou (KRG) a zahraničnými producentmi, informovali médiá vrátane kurdskej stanice Rudaw.

Ministerstvo ropného priemyslu potvrdilo, že denne bude prúdiť 180- až 190-tisíc barelov do prístavu Ceyhan. Plán počíta so zvýšením objemu na 230-tisíc barelov denne, pričom ďalších 50-tisíc má KRG vyhradených na miestnu spotrebu.

Predaj bude zastrešovať nezávislý obchodník za ceny štátneho exportéra SOMO. Z každého barela pôjde 16 dolárov na osobitný účet pre producentov, zvyšok výnosov pripadne štátu.

Prevádzku ropovodu prerušili v marci 2023 po tom, čo Medzinárodná obchodná komora nariadila Turecku zaplatiť 1,5 miliardy dolárov za neautorizovaný export. Producenti a KRG sa do 30 dní od obnovenia dodávok dohodli na rokovaniach o vyrovnaní približne miliardového dlhu voči ropným spoločnostiam.

(reuters, sab)

Minúta  |  

USA odoberú víza kolumbijskému prezidentovi po jeho účasti na proteste

Spojené štáty v sobotu oznámili, že odoberú víza kolumbijskému prezidentovi Gustavovi Petrovi po tom, čo sa v piatok v New Yorku zúčastnil na propalestínskej demonštrácii a vyzval amerických vojakov, aby odmietli plniť rozkazy prezidenta Donalda Trumpa.

„Zrušíme Petrove víza pre jeho nezodpovedné a podnecujúce konanie,“ uviedlo ministerstvo zahraničia na sieti X.

Petro pred budovou OSN žiadal vznik globálnej ozbrojenej sily na „oslobodenie Palestínčanov“ a apeloval na vojakov USA, aby poslúchali „príkazy ľudskosti, nie Trumpa“. Jeho úrad na žiadosti o reakciu nereagoval.

Petro, prvý ľavicový prezident Kolumbie a hlasný kritik izraelskej vojny v Gaze, už v prejave na Valnom zhromaždení OSN obvinil Trumpa zo „spoluviny na genocíde“. Vzťahy medzi USA a Kolumbiou sa zhoršili už po Trumpovom nástupe do úradu, keď Petro odmietol prijímať deportačné lety.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v OSN odsúdil uznávanie palestínskeho štátu zo strany viacerých západných krajín a označil ho za posolstvo, že „vraždenie Židov sa vypláca“.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.