Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moldavsko v nedeľu volí a rozhoduje o budúcnosti krajiny

V Moldavsku sa v nedeľu konajú parlamentné voľby, o ktorých prezidentka Maia Sanduová povedala, že sú „najdôležitejšími“ v krajine od zisku nezávislosti. Volebné miestnosti sa otvorili o 7:00 miestneho času a zatvoria o 22:00.

Sanduová varovala pred ďalším priblížením Moldavska k Moskve a zdôraznila, že výsledky volieb rozhodnú o budúcnosti krajiny – či sa bude uberať cestou do Európskej únie, alebo sa ocitne pod vplyvom Ruska.

Väčšina prieskumov naznačuje, že zvíťaziť môže opäť Strana akcie a solidarity (PAS), ktorá vládne od roku 2021. Opozičné strany sa však zameriavajú na voličov znepokojených rastúcou chudobou, vysokými životnými nákladmi a stagnujúcou ekonomikou, čo by mohlo oslabiť väčšinu PAS a prinútiť ju vytvoriť koalíciu.

Pred voľbami úrady zintenzívnili opatrenia proti takzvanej volebnej korupcii a pokusom o destabilizáciu, pričom zadržali desiatky osôb a dokonca vylúčili dve proruské strany pre nezrovnalosti vo financovaní. Moskva obvinenia Kišiňova z ovplyvňovania volieb odmieta.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Trump musí rokovať s republikánmi aj demokratmi o fungovaní vlády

Americký prezident Donald Trump sa v pondelok stretne s lídrami Kongresu z oboch strán, aby našli kompromis k financovaniu federálnej vlády a zabránili tak hroziacemu „shutdownu“.

Rokovať bude so šéfom Snemovne reprezentantov Mikom Johnsonom, lídrom republikánov v Senáte Johnom Thunom, demokratickým lídrom snemovne Hakeemom Jeffriesom a senátnym menšinovým lídrom Chuckom Schumerom.

V uplynulých týždňoch bola v Snemovni republikánmi schválená dočasná verzia financovania do 21. novembra, no v Senáte neprešla pre požiadavky demokratov na zrušenie škrtov v zdravotníctve. Na schválenie bolo treba 60 kresiel, no republikáni majú v Senáte iba 53 a v Snemovni 219, zatiaľ čo demokrati 47, respektíve 213.

Trump predtým zrušil schôdzku s demokratmi, no lídri oboch strán následne potvrdili pripravenosť rokovať do poslednej chvíle, aby zastavili takzvaný shutdown. Ak by sa financovanie neodsúhlasilo do polnoci 30. septembra, išlo by už o pätnáste čiastočné pozastavenie fungovania vlády od roku 1981, pričom ohrozené by boli státisíce štátnych zamestnancov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Atlantik ohrozuje hurikán Humberto, zosilnel na piatu kategóriu

Hurikán Humberto zosilnel v sobotu na najvyššiu piatu kategóriu. Podľa amerického Národného centra pre hurikány (NHC) dosiahol maximálnu rýchlosť vetra 260 kilometrov za hodinu. V tom čase sa nachádzal približne 560 kilometrov severovýchodne od severných Záveterných ostrovov a postupoval západným smerom rýchlosťou 17 kilometrov za hodinu.

Meteorológovia varujú, že počas víkendu môže Humberto vytvoriť život ohrozujúce vlny a silné prúdy na severe Záveterných ostrovov, v oblasti Panenských ostrovov, Portorika a Bermúd. NHC očakáva, že si hurikán udrží piatu kategóriu aj počas najbližších dní.

Národný meteorologický úrad v Portoriku už vydal varovanie pre malé plavidlá a vyzval obyvateľov, aby zostali na súši. Odborníci predpokladajú, že vlny vyvolané Humbertom dosiahnu v Atlantiku výšku až dva metre. Ľuďom na plážach sa odporúča sledovať systém varovných vlajok kvôli zvýšenému riziku silných morských prúdov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

OSN obnovila sankcie voči Iránu za porušenie jadrovej dohody

Organizácia Spojených národov v sobotu opätovne zaviedla zbrojné embargo a ďalšie sankcie proti Iránu po tom, ako ich na pôde Bezpečnostnej rady spustili Británia, Francúzsko a Nemecko. Dôvodom sú obvinenia, že Teherán porušil jadrovú dohodu z roku 2015, ktorá mala zabrániť vývoju jadrových zbraní. Irán trvá na tom, že o ich výrobu neusiluje.

Obnovenie sankcií prichádza len niekoľko mesiacov po tom, čo Spojené štáty a Izrael bombardovali iránske jadrové zariadenia. Sankcie zahŕňajú zákaz dovozu materiálu, ktorý sa dá použiť na obohacovanie a spracovanie uránu, či na vývoj balistických rakiet, cestovné obmedzenia pre desiatky predstaviteľov a zmrazenie majetku viacerých iránskych subjektov.

Teherán reagoval povolaním svojich veľvyslancov z Londýna, Paríža a Berlína na konzultácie a varoval pred tvrdou odpoveďou. Krajina však zároveň potvrdila, že nemá v úmysle vystúpiť zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Spojené štáty a európske mocnosti zdôrazňujú, že diplomacia zostáva otvorená a vyzývajú Irán, aby sa vrátil k dodržiavaniu svojich záväzkov.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Zelenskyj: Ukrajina má systém Patriot, ďalšie dva prídu na jeseň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu oznámil, že Kyjev už používa systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý označil za izraelský. Ďalšie dva systémy majú prísť na Ukrajinu v jeseni, informuje Times of Israel.

Ide o starší model Patriotov, ktorý mal Izrael v skladoch a bol pôvodne americkej výroby, Kyjev ho získal v rámci mechanizmu PURL, ktorý umožňuje USA dodať zbrane spojeneckým krajinám NATO a tie ich následne odovzdávajú Ukrajine.

Zelenskyj zdôraznil, že spolu s raketami pre Patriot a HIMARS patrí tento systém medzi kľúčové prvky obrany. Zároveň uviedol, že Ukrajina už vybudovala domácu výrobu stíhacích dronov, no rast produkcie brzdia finančné limity.

Od konca septembra do začiatku októbra sa má ukrajinská delegácia zúčastniť na technických rokovaniach v USA, ktoré sa budú týkať nákupov zbraní a dohody o dronoch.

(mja)

Minúta  |  

Švédsko a Fínsko vytvorili novú údernú brigádu neďaleko Ruska

Švédsko a Fínsko spoločne vytvorili novú údernú brigádu s počtom približne štyri až päťtisíc vojakov, ktorá bude rozmiestnená v severofínskom Laponsku.

Podľa denníka Iltalehti sa jej jadrom stane mechanizovaná brigáda Norrbotten zo Švédska, špecializovaná na boj v zimných podmienkach. Tvorí ju päť práporov a podporné jednotky.

Okrem švédskych a fínskych vojakov budú súčasťou brigády aj jednotky z Nórska a Dánska, čím získa prevažne škandinávsky charakter.

Veliteľstvo bude umiestnené v mestách Rovaniemi a Sodankylä, pričom do oblasti už dorazili švédske samohybné húfnice Archer.

V prípade ozbrojeného konfliktu má brigáde zo vzduchu krytie poskytnúť britské letectvo so stíhačkami Eurofighter a F-35, ako aj vrtuľníky Apache. Operačný plán už údajne schválil veliteľ síl NATO v Európe generál Alexus G. Grynkewich. Prvý spoločný výcvik sa uskutoční vo výcvikovom stredisku Rovajärvi.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.