Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tusk, Macron i Merz obvinili Rusko zo zásahu do moldavských volieb

Lídri Francúzska, Nemecka a Poľska v pondelok zablahoželali Moldavsku k jasnému výsledku víkendových parlamentných volieb, ktoré podľa nich potvrdzujú záväzok krajiny k demokracii a európskej orientácii.

Vo svojom spoločnom vyhlásení Emmanuel Macron, Friedrich Merz a Donald Tusk ocenili pokojný priebeh hlasovania, no zároveň ostro kritizovali Rusko za „bezprecedentné zasahovanie“, ktoré sa podľa nich prejavovalo v podobe kupovania hlasov a šírenia dezinformácií.

Kremeľ v pondelok obvinil moldavské úrady, že stovkám tisíc Moldavčanov žijúcich v Rusku znemožnili hlasovať v nedeľných voľbách tým, že pre početnú diaspóru otvorili len dve volebné miestnosti.

Na otázku, či Moskva uzná výsledky, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poznamenal, že niektoré politické sily v Moldavsku hovorili o porušeniach.

Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej zvíťazila so ziskom viac ako 50,1 percenta v nedeľných parlamentných voľbách a v 101-člennom zákonodarnom zbore bude mať väčšinu 55 kresiel. Nebude preto musieť skladať koalíciu.

Udržanie parlamentnej väčšiny jej umožní pokračovať v procese vstupu do Únie, ktorý si vyžiada roky legislatívnych reforiem.

(reuters, max)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Dvere do Únie sú pre Moldavsko otvorené

Európska únia v pondelok privítala výsledok parlamentných volieb v Moldavsku. Krajina podľa predstaviteľov Únie ukázala, že aj keď je malá a patrí do východnej Európy, je pevne na ceste k vstupu do EÚ.

„Moldavský ľud prehovoril a jeho odkaz je hlasný a jasný,“ napísal António Costa, predseda Európskej rady. „Zvolili si demokraciu, reformy a európsku budúcnosť, a to aj napriek tlaku a zasahovaniu zo strany Ruska.“

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Moldavsko jasne hlasovalo za Európu, demokraciu a slobodu. „Naše dvere sú otvorené. A budeme stáť pri vás na každom kroku,“ dodala.

Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej zvíťazila so ziskom viac ako 50,1 percenta v nedeľných parlamentných voľbách a v 101-člennom zákonodarnom zbore bude mať väčšinu 55 kresiel. Nebude preto musieť skladať koalíciu.

Udržanie parlamentnej väčšiny jej umožní pokračovať v procese vstupu do Únie, ktorý si vyžiada roky legislatívnych reforiem.

(reuters, max)

Minúta  |  

Muskova sieť X kritizuje indický súd, chce brániť slobodu prejavu

Sociálna sieť X, ktorú vlastní Elon Musk, vyjadrila hlboké znepokojenie nad rozhodnutím indického súdu, ktorý zamietol jej námietku voči sprísneným pravidlám na odstraňovanie obsahu.

Spoločnosť avizovala, že sa plánuje opäť obrátiť na súd s cieľom ochrániť slobodu prejavu v krajine. India od roku 2023 výrazne posilnila kontrolu nad internetom – umožnila väčšiemu počtu štátnych úradníkov vydávať príkazy na mazanie obsahu a spustila portál, cez ktorý ich môžu posielať priamo technologickým firmám.

X tvrdí, že nový mechanizmus nemá zákonný základ, porušuje rozhodnutia najvyššieho súdu a zasahuje do ústavných práv Indov. Tamojšie úrady však argumentujú, že cieľom je boj proti nezákonnému obsahu a udržiavanie zodpovednosti.

Sudca minulý týždeň skonštatoval, že sloboda ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Muskova sociálna sieť zdôraznila, že rešpektuje indické zákony, no ako zahraničná firma má právo vyjadrovať obavy z ich vplyvu na slobodu prejavu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini podpísal novelu, médiá musia zverejniť štátnu reklamu

Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o mediálnych službách, ktorá výrazne sprísňuje transparentnosť v oblasti štátnej reklamy.

Vysielatelia, vydavatelia či spravodajské portály budú po novom povinní zverejňovať na svojom webe informácie o tom, koľko peňazí dostali zo štátneho rozpočtu alebo od verejných inštitúcií – doma aj zo zahraničia.

Týka sa to aj samotných zadávateľov reklamy, ktorí budú musieť zverejniť rozpis výdavkov. Všetky údaje musia byť zverejnené do konca januára nasledujúceho roka.

Novela zároveň posilňuje kompetencie regulátora – Rady pre mediálne služby – a zavádza nové sankcie za porušenia.

Cieľom zmien je zapracovať európske pravidlá z tzv. mediálneho aktu EMFA, ktoré sa dotýkajú aj plurality informácií, vlastníckych väzieb a merania sledovanosti.

Nové pravidlá vstúpia do platnosti od 1. novembra.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Kellogg: Trump povolil Ukrajine údery s dlhým dosahom na Rusko

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg, vyhlásil v relácii televízie Fox News, že Trump povolil Ukrajine uskutočňovať údery s dlhým dosahom proti Rusku.

Odvolal sa nielen na Trumpove slová, ale aj na postoje viceprezidenta J. D. Vancea a ministra zahraničných vecí Marca Rubia.

Naznačil pritom, že Rusko by nemalo počítať s akýmikoľvek bezpečnými zónami.

Kellogg tiež uviedol, že v prípade využívania amerických zbraní na tieto útoky je situácia „zmiešaná“ – niekedy dostanú ukrajinské sily súhlas, inokedy nie. Zároveň pripomenul, že podľa ústavy je prezident ako vrchný veliteľ najvyššou autoritou a jeho rozhodnutia sú záväzné.

"Ak prezident ide doľava, idete doľava. Ak povie doprava, idete doprava. Taký je proste prezident. Podľa najnovších informácií nikto z nás nezískal hlasy volebného zboru, ale on áno. Takže keď prezident povie, aby sme niečo urobili, musíme to jednoducho urobiť a vykonať,“ uviedol Kellogg.

Volodymyr Zelenskyj požiadal Trumpa o dodanie rakiet Tomahawk s doletom 2 500 kilometrov, no Spojené štáty o tejto žiadosti zatiaľ oficiálne nerozhodli.

Viceprezident JD Vance v nedeľu poznamenal, že rokovania o tejto otázke stále prebiehajú. Konečné rozhodnutie však urobí prezident Donald Trump.

(lup)

Minúta  |  

Rusko chce do jadrových rokovaní okrem USA zapojiť aj Britániu a Francúzsko

Kremeľ navrhuje USA dobrovoľné predĺženie obmedzení strategických jadrových zbraní po vypršaní zmluvy New START v budúcom roku – za predpokladu, že rovnaký krok urobia aj Američania.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova je však dlhodobé riešenie možné len vtedy, ak sa do diskusií zapoja aj Francúzsko a Británia, hoci tie doteraz neboli súčasťou zmluvy.

Americký prezident Donald Trump sa zatiaľ k návrhu vyjadril opatrne, no avizoval záujem o širšie rozhovory o denuklearizácii aj s Čínou. Rusko zmluvu v roku 2023 síce pozastavilo, ale dodržiavanie limitov si ponechalo.

Aktuálny návrh prichádza v čase, keď Ukrajina tlačí na sprísnenie sankcií voči Moskve.

Zmluva New START obmedzuje počet strategických hlavíc na 1 550 a nosičov na 700 na každej strane. Francúzsko a Británia vlastnia podstatne menšie arzenály – 250 až 300 hlavíc –, no podľa Moskvy sú aj tieto počty dôležité pre európsku bezpečnosť.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.