Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské útoky ukazujú, že sme zapojení vo vojne, tvrdí bývalá šéfka MI5

Bývalá šéfka britskej tajnej služby MI5 Eliza Manningham-Bullerová tvrdí, že Spojené kráľovstvo môže byť už de facto vo vojne s Ruskom, aj keď v netradičnej podobe. Píše Guardian.

Po invázii na Ukrajinu sa podľa nej intenzita ruských kybernetických útokov, sabotáží a spravodajských operácií proti Británii výrazne zvýšila. Súhlasí s hodnotením expertky Fiony Hillovej, podľa ktorej je Moskva v konflikte so Západom.

Uviedla konkrétne prípady – vrátane odsúdenia šiestich Bulharov za špionáž a podpaľačského útoku na sklad s dodávkami určenými na Ukrajinu, ktorý nariadila Moskva.

S Putinom sa osobne strela v roku 2005. Neopísala by ho však ako človeka s „príjemnou tvárou“. Pripomenula pritom otrávenie exšpióna Litvinenka v roku 2006, ktorý podľa vyšetrovania zomrel rukami dvoch ruských agentov, pravdepodobne na príkaz ruského prezidenta.

Manningham-Bullerová zároveň kritizovala znižovanie zahraničnej pomoci chudobnejším krajinám zo strany Británie a USA, čo podľa nej otvára priestor pre čínsky vplyv. „Myslím si, že mäkká sila, či už ide o BBC World Service, o pomoc či odmínovanie, to všetko významne prispieva k nášmu vplyvu vo svete a má aj humanitárny význam,“ dodala.

(max)

Minúta  |  

Česká ambasáda v Moskve čelila vandalom, na budove zanechali vulgárne odkazy

Jan Lipavský (ODS), český minister zahraničných vecí, zverejnil na sociálnej sieti X fotografie budovy českého veľvyslanectva v Moskve. Na fasáde vandali zanechali nasprejované vulgárne nadávky i vyobrazenie mužského pohlavného údu.

V areáli údajne ležala na zemi použitá plastová fľaša, na ktorej bol červenou fixkou napísaný odkaz: „Česi jsou bu***anti“.

„Názor si spravte sami. Veľvyslanec Daniel Koštoval osobne odovzdá protestnú nótu tamojšiemu ministerstvu zahraničia,“ napísal Lipavský.

Dodal, že dožadovať sa budú informácií o zadržaných, ako aj kompenzácie za majetkovú ujmu. „Každý štát musí zabezpečiť ochranu diplomatov a bezpečnosť zastupiteľských úradov. Tento útok je neprijateľný,“ zhodnotil.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko chce, aby NATO konalo aj bez Spojených štátov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok na Varšavskom bezpečnostnom fóre vyhlásil, že jeho krajina by chcela spolu so svojimi európskymi partnermi vybudovať spoločný protivzdušný obranný štít na ochranu pred hrozbami z Ruska.

Lídri NATO podotkli, že Rusko testuje pripravenosť a odhodlanie Aliancie narušeniami vzdušného priestoru Poľska a pobaltských štátov. Kyjev tvrdí, že jeho skúsenosti s riešením leteckých hrozieb by boli cenné.

Na otázku o Donaldovi Trumpovi Zelenskyj reagoval, že postoj amerického prezidenta k Ukrajine a bezpečnosti v Európe sa zmenil.

„K dnešnému dňu je postoj prezidenta Trumpa podľa môjho názoru skutočne vyvážený a podporuje postoj Ukrajiny, hoci nepochybne chce zostať a byť sprostredkovateľom medzi nami a Ruskom, aby sa táto vojna ukončila.“

Dodal, že Rusko na Ukrajine nevytvára žiadne nové hranice a podľa neho chce, aby Severoatlantická aliancia reagovala čiastočne bez Spojených štátov amerických.

Rovnako vyslovil, že Ukrajina sa „musí pripojiť k Európskej únii, a tak sa aj stane“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kaliňák sa dotkol produktivity ŠTS, SaS sa obáva likvidácie inštitúcie

Strana SaS ostro kritizuje slová ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) na adresu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), ktoré podľa nej vyvolávajú obavy z jeho možného zrušenia.

Poslankyňa Mária Kolíková upozornila, že aj keď neexistuje konkrétny návrh zákona, vláda už skôr prejavila záujem o zrušenie ŠTS – podobne ako pri NAKA či špeciálnej prokuratúre.

V tejto súvislosti poukázala na to, že Daniela Bombica vzal do väzby Najvyšší súd, nie ŠTS. „Je zjavné, tak ako to bolo pri hanebnej novele trestných kódexov, že tu poslúžia akékoľvek klamstvá na to, aby sa likvidovali inštitúcie, ktoré sú spôsobilé stíhať korupciu efektívne,“ dodala.

Poslanec Ondrej Dostál zas upozornil na možný konflikt záujmov. Kaliňákova advokátska kancelária totiž Bombica zastupuje. Minister tak podľa neho vyvíja verejný tlak na súd, ktorý rozhoduje o jeho klientovi, čím môže porušovať ústavný zákon o ochrane verejného záujmu.

Kaliňák v diskusii na Joj24 kritizoval väzbu Bombica ako neprimeranú a hovoril o rozhodovaní pod mediálnym tlakom. Naznačil, že je otázne, či je ŠTS produktívnou zložkou justičného systému.

(tasr, max)

Minúta  |  

Peskov: Dodávky Tomahawkov na Ukrajinu sledujeme

Kremeľ v pondelok reagoval, že ruskí vojenskí špecialisti monitorujú možné dodávky amerických rakiet Tomahawk dlhého doletu na Ukrajinu, ale situáciu na bojisku nezmenia.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že je dôležité pochopiť, či Spojené štáty alebo Ukrajina poskytnú údaje o cieľoch pre odpálenie týchto rakiet.

Americká administratíva podľa slov viceprezidenta JD Vanca z nedele zvažuje žiadosť Kyjeva o dodanie rakiet Tomahawk s doletom približne 2 500 kilometrov. Ide o zbraň, ktorá by výrazne rozšírila úderné možnosti Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj údajne žiadal na okraji Valného zhromaždenia OSN, aby USA predali rakety európskym štátom, ktoré by ich následne poslali na Ukrajinu. Konečné rozhodnutie má podľa Vanca vykonať americký prezident Donald Trump.

„Určite sa zaoberáme viacerými žiadosťami od Európanov,“ dodal viceprezident.

Trump v minulosti odmietol žiadosti Ukrajiny o použitie rakiet dlhého doletu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tusk, Macron i Merz obvinili Rusko zo zásahu do moldavských volieb

Lídri Francúzska, Nemecka a Poľska v pondelok zablahoželali Moldavsku k jasnému výsledku víkendových parlamentných volieb, ktoré podľa nich potvrdzujú záväzok krajiny k demokracii a európskej orientácii.

Vo svojom spoločnom vyhlásení Emmanuel Macron, Friedrich Merz a Donald Tusk ocenili pokojný priebeh hlasovania, no zároveň ostro kritizovali Rusko za „bezprecedentné zasahovanie“, ktoré sa podľa nich prejavovalo v podobe kupovania hlasov a šírenia dezinformácií.

Kremeľ v pondelok obvinil moldavské úrady, že stovkám tisíc Moldavčanov žijúcich v Rusku znemožnili hlasovať v nedeľných voľbách tým, že pre početnú diaspóru otvorili len dve volebné miestnosti.

Na otázku, či Moskva uzná výsledky, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov poznamenal, že niektoré politické sily v Moldavsku hovorili o porušeniach.

Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej zvíťazila so ziskom viac ako 50,1 percenta v nedeľných parlamentných voľbách a v 101-člennom zákonodarnom zbore bude mať väčšinu 55 kresiel. Nebude preto musieť skladať koalíciu.

Udržanie parlamentnej väčšiny jej umožní pokračovať v procese vstupu do Únie, ktorý si vyžiada roky legislatívnych reforiem.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.