Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Moskva zvyšuje export LNG do Číny, posilňuje aj jadrovú spoluprácu s Indiou

Rusko posilňuje energetickú spoluprácu s Áziou napriek západným sankciám. Moskva „plánuje zvýšiť dodávky nielen plynovodného plynu, ale aj skvapalneného zemného plynu (LNG) do Číny, najmä cez projekty Arctic LNG 2 a Sachalin 2,“ citoval denník Expert ruského ministra energetiky Sergeja Civileva.

Dodávky už smerujú do terminálu Beihai aj do ruských skladovacích zariadení. Podľa Civileva má Rusko „významný spoločný pokrok“ nielen s Čínou, ale aj s Indiou, s ktorou spolupracuje na výstavbe jadrovej elektrárne Kudankulam.

Zároveň odmietol účinnosť amerických ciel, ktoré mali odradiť Indiu od nákupu ruskej ropy.

Minister potvrdil, že Moskva pracuje na rozvoji novej energetickej infraštruktúry, pričom do roku 2042 chce uviesť do prevádzky 88 gigawattov rôznych výrobných kapacít vrátane 35 gigawattov tepelnej energie.

V oblasti ropy Rusko plánuje zvýšiť produkciu na 540 miliónov ton ročne do roku 2030, čo si podľa neho vyžiada rozvoj ťažko dostupných zásob a úpravu daňového režimu. Pri plynovode Sila Sibíri 2 podotkol, že otázka cien je na Gazprome a čínskej CNPC, no zdôraznil význam vyrovnávania platieb v národných menách.

(reuters, max)

Minúta  |  

Múr z dronov a zmrazené ruské peniaze Ukrajine. Únia zvažuje nové obranné kroky

Lídri Európskej únie sa v Kodani stretnú na samite, kde budú diskutovať o viacerých bezpečnostných návrhoch vrátane takzvaného „múru z dronov“. Ide o sieť senzorov a zbraní na detekciu, sledovanie a neutralizáciu vnikajúcich bezpilotných lietadiel.

Téma nadobudla naliehavosť po nedávnych incidentoch, keď drony narušili vzdušný priestor nad Poľskom či Estónskom a uzavreli letiská v Dánsku. Aj keď Rusko zodpovednosť popiera, mnohí lídri ho z narušení obviňujú.

Eurokomisia zatiaľ nevypracovala podrobný plán, čo necháva otvorené otázky o nákladoch a praktických aspektoch. Generálny tajomník NATO Mark Rutte však v utorok túto myšlienku označil za „včasnú a potrebnú“.

Samit bude zároveň aj prvou príležitosťou na diskusiu o využití zmrazených ruských aktív vo výške 140 miliárd eur ako pôžičky Ukrajine. Predpokladá sa, že ak Rusko v budúcnosti zaplatí vojnové reparácie, Kyjev by mohol pôžičku splatiť.

Niektoré štáty však varujú pred právnymi rizikami a možným odlivom devízových rezerv z eurozóny. Belgicko upozornilo na reputačné riziká.

Okrem toho Únia ako súčasť zvýšenia tlaku na Moskvu pripravuje 19. sankčný balík, ktorý by ukončil dovoz ruského skvapalneného zemného plynu do roku 2027.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA sú opäť v „shutdowne“. V Senáte neprešli návrhy, vláda pozastavila činnosť

Spojené štáty znova čelia „shutdownu“ federálnej vlády. Už pätnástemu od roku 1981. Zastavenie činnosti začalo niekoľko hodín po tom, ako Senát zamietol krátkodobé výdavkové opatrenie, ktoré by udržalo činnosť vlády až do 21. novembra.

Demokrati sa postavili proti tomuto zákonu kvôli odmietnutiu republikánov pripojiť k nemu predĺženie zdravotných výhod pre milióny Američanov, ktoré majú vypršať na konci roka. Republikáni tvrdia, že táto otázka sa musí riešiť samostatne.

Prezident Donald Trump a predstavitelia Bieleho domu hrozia potrestať demokratov škrtmi vo vládnych programoch a federálnych mzdových nákladoch. Jeho administratíva už pritom plánuje prepustiť 300-tisíc zamestnancov do decembra.

Trumpov riaditeľ pre rozpočet Russell Vought, ktorý požadoval „menej dvojstranných“ rozpočtových prostriedkov, minulý týždeň pohrozil trvalým prepúšťaním v prípade „shutdownu“.

Patová situácia môže vážne ochromiť fungovanie štátu: zastaví publikovanie dôležitých ekonomických údajov, spomalí dopravu, zadrží mzdy vojakom a ohrozí až 750-tisíc pracovných miest vo verejnom sektore. Denné náklady „shutdownu“ dosahujú 400 miliónov dolárov.

Najdlhšie odstavenie vlády v dejinách USA trvalo 35 dní v decembri 2018 a januári 2019 počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v spore o bezpečnosti hraníc.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rumunsko plánuje vyrábať drony s Ukrajinou, príde aj viac vojakov z USA

Rumunsko plánuje v spolupráci s Ukrajinou spustiť výrobu obranných dronov, ktoré budú slúžiť nielen domácim potrebám, ale aj spojencom v rámci Európskej únie a NATO. „Veríme, že je strategické, aby bolo východné krídlo lepšie chránené, najmä v oblasti protivzdušnej obrany,“ zhodnotila rumunská ministerka zahraničných vecí Oana Toiu.

Plány sa formovali ešte pred nedávnymi narušeniami vzdušného priestoru viacerých štátov ako Estónsko, Poľsko či Rumunsko. Región z incidentov obviňuje Rusko, Moskva to odmieta s tým, že ani nemá v pláne útočiť na krajiny Únie a NATO.

Najmä na podporu operácií na Blízkom východe tiež Rumunsko schválilo zvýšenie počtu amerických vojakov na svojom území. V Európe sa v súčasnosti nachádza zhruba 80-tisíc príslušníkov americkej armády.

Krajina plánuje tiež investovať 2,5 miliardy eur do rozšírenia leteckej základne Mihail Kogalniceanu, ktorej kapacitu tak rozšíri na 10-tisíc vojakov.

Napriek mlčanlivosti amerického rezortu obrany o presných počtoch či časových rámcoch, z vyjadrení Washingtonu vyplýva, že USA intenzívne spolupracujú s partnermi v regióne.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre protesty a diverzitu môže prísť Harvard o peniaze, Trump hovorí o dohode

Donald Trump oznámil, že jeho administratíva je blízko k dohode s Harvardovou univerzitou, na základe ktorej by škola zaplatila 500 miliónov dolárov a zriadila odborné školy zamerané na výučbu v oblasti AI a technológií.

Tento krok je súčasťou širšieho tlaku na prestížne univerzity, ktoré čelia vyšetrovaniam pre propalestínske protesty, diverzitu a transgenderovú politiku.

Administratíva zvažuje zadržanie federálnych fondov, ktoré pre Harvard predstavujú miliardu dolárov ročne. Columbia a Brown už ustúpili, pričom súhlasili s platbami vláde či na podporu rozvoja miestnej pracovnej sily, ako aj ďalšími zmenami. Kritici tvrdia, že ide o politicky motivované zásahy do akademickej slobody.

V prípade Harvardu sa vláda snažila zabrániť zahraničným študentom navštevovať školu a ukončila financovanie výskumných grantov. Súd však niektoré z mnohých krokov zastavil.

Napriek tomu Trumpova administratíva pokračuje v nátlaku. Ministerstvo zdravotníctva najnovšie začalo proces, ktorý môže viesť k tomu, že školu vylúčia zo zmlúv so všetkými vládnymi agentúrami alebo z financovania.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rowlingová o „Hermione“ Watsonovej: Žije mimo realitu bežných žien

JK Rowlingová na sociálnej sieti X ostro skritizovala Emmu Watsonovú, ktorá v minulosti stvárnila Hermionu vo filmovej sérii o Harrym Potterovi, informuje denník Welt.

Podľa Rowlingovej herečka nemá dostatok skúseností so skutočným životom a nechápe reálne obavy mnohých žien. Spisovateľka konkrétne poukázala na riziká, ktoré podľa nej prináša prítomnosť transrodových žien v ženských šatniach či krízových centrách.

Tvrdí, že Watsonová nikdy nezažila podobné situácie a vyrastala v privilegovanom prostredí. Pripomenula tiež vlastné skúsenosti s chudobou pred tým, ako napísala prvý diel ságy.

Hoci Watsonová sa v minulosti snažila o zmier, Rowlingová reagovala tvrdými slovami. Ich verejný rozkol trvá už od roku 2020, keď sa herečka dištancovala od spisovateľkiných výrokov o transrodových osobách.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.