Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovenské protifašistické hnutie kritizuje úvahy o zrušení ŠTS

Slovenské protifašistické hnutie odmieta úvahy o zrušení Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) i paragrafov Trestného zákona o extrémizme.

ŠTS považuje za kľúčový pri stíhaní organizovaného zločinu, pri prípadnom rušení paragrafov Trestného zákona by Slovensko podľa neho porušilo svoje medzinárodné záväzky v oblasti boja proti rasizmu, antisemitizmu a extrémizmu.

„Ide o priamy útok na demokraciu, právny štát a bezpečnosť občanov,“ konštatuje Slovenské protifašistické hnutie. Hnutie tak odmieta úsilie o nastolení „fašizmu“, pripomínajúc, že takáto sloboda slova viedla k druhej svetovej vojne a k miliónom obetí.

Poukazuje tiež na to, že všetky civilizované štáty obmedzili slobodu propagovať fašizmus a nacizmus. Odmieta ohrozovanie základných hodnôt spoločnosti.

Hnutie takto reagovalo na výroky ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) a europoslanca Ľuboša Blahu z uplynulých dní. Kaliňák cez víkend kritizoval rozhodnutia ŠTS. Spochybnil opodstatnenosť existencie tejto špecializovanej súdnej inštancie a podrobil kritike rozhodnutia súdu o väzbe Daniela Bombica, ktorý čelí obžalobe z extrémistickej trestnej činnosti.

Blaha poznamenal, že treba zrušiť nielen ŠTS, ale rovnako tak paragrafy Trestného zákona o takzvanom extrémizme.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Medvedev zosmiešnil Trumpa. „Ponorky pri Rusku? Ako čierna mačka v tme“

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa vysmial americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a povedal, že Spojené štáty neposlali k ruským brehom jadrové ponorky, ako prezident USA sľúbil.

Šéf Bieleho domu v utorok označil Medvedeva za „hlúpeho človeka“ a povedal, že k pobrežiu Ruska presunul „jednu alebo dve ponorky“. V auguste uviedol, že v reakcii na Medvedevove hrozby nariadil presun dvoch jadrových ponoriek do „príslušných regiónov“.

„Nová epizóda trilerovej série,“ skonštatoval Medvedev na sociálnej sieti X. „Trump opäť spomenul ponorky, ktoré údajne ‚poslal k ruským brehom‘, a trval na tom, že sú ‚veľmi dobre ukryté‘,“ dodal.

„Ako sa hovorí, je ťažké nájsť čiernu mačku v tmavej miestnosti – najmä ak tam nie je,“ uzavrel niekdajší prezident Ruska.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Mníchove údajne ľudia počuli streľbu a výbuchy, hlásia aj jednu obeť

Polícia a hasiči zasahovali v stredu ráno vo veľkom počte na mníchovskej hlavnej dopravnej tepne Lerchenauer Strasse. Polícia však ľudí ubezpečila, že v meste známom Oktoberfestom nehrozí žiadne nebezpečenstvo pre verejnosť.

Hovorca podotkol, že cestu kvôli rozsiahlym zásahom bezpečnostných zložiek uzavreli. Neskôr na sociálnej sieti muži zákona spresnili, že incident zapríčinila horiaca obytná budova.

Denník Bild informoval, že údajne z miesta hlásili výbuchy a streľbu, ako aj že sa našlo jedno telo a jedna osoba so strelnými poraneniami. Okolnosti a viac detailov nateraz známe nie sú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Moskva zvyšuje export LNG do Číny, posilňuje aj jadrovú spoluprácu s Indiou

Rusko posilňuje energetickú spoluprácu s Áziou napriek západným sankciám. Moskva „plánuje zvýšiť dodávky nielen plynovodného plynu, ale aj skvapalneného zemného plynu (LNG) do Číny, najmä cez projekty Arctic LNG 2 a Sachalin 2,“ citoval denník Expert ruského ministra energetiky Sergeja Civileva.

Dodávky už smerujú do terminálu Beihai aj do ruských skladovacích zariadení. Podľa Civileva má Rusko „významný spoločný pokrok“ nielen s Čínou, ale aj s Indiou, s ktorou spolupracuje na výstavbe jadrovej elektrárne Kudankulam.

Zároveň odmietol účinnosť amerických ciel, ktoré mali odradiť Indiu od nákupu ruskej ropy.

Minister potvrdil, že Moskva pracuje na rozvoji novej energetickej infraštruktúry, pričom do roku 2042 chce uviesť do prevádzky 88 gigawattov rôznych výrobných kapacít vrátane 35 gigawattov tepelnej energie.

V oblasti ropy Rusko plánuje zvýšiť produkciu na 540 miliónov ton ročne do roku 2030, čo si podľa neho vyžiada rozvoj ťažko dostupných zásob a úpravu daňového režimu. Pri plynovode Sila Sibíri 2 podotkol, že otázka cien je na Gazprome a čínskej CNPC, no zdôraznil význam vyrovnávania platieb v národných menách.

(reuters, max)

Minúta  |  

Múr z dronov a zmrazené ruské peniaze Ukrajine. Únia zvažuje nové obranné kroky

Lídri Európskej únie sa v Kodani stretnú na samite, kde budú diskutovať o viacerých bezpečnostných návrhoch vrátane takzvaného „múru z dronov“. Ide o sieť senzorov a zbraní na detekciu, sledovanie a neutralizáciu vnikajúcich bezpilotných lietadiel.

Téma nadobudla naliehavosť po nedávnych incidentoch, keď drony narušili vzdušný priestor nad Poľskom či Estónskom a uzavreli letiská v Dánsku. Aj keď Rusko zodpovednosť popiera, mnohí lídri ho z narušení obviňujú.

Eurokomisia zatiaľ nevypracovala podrobný plán, čo necháva otvorené otázky o nákladoch a praktických aspektoch. Generálny tajomník NATO Mark Rutte však v utorok túto myšlienku označil za „včasnú a potrebnú“.

Samit bude zároveň aj prvou príležitosťou na diskusiu o využití zmrazených ruských aktív vo výške 140 miliárd eur ako pôžičky Ukrajine. Predpokladá sa, že ak Rusko v budúcnosti zaplatí vojnové reparácie, Kyjev by mohol pôžičku splatiť.

Niektoré štáty však varujú pred právnymi rizikami a možným odlivom devízových rezerv z eurozóny. Belgicko upozornilo na reputačné riziká.

Okrem toho Únia ako súčasť zvýšenia tlaku na Moskvu pripravuje 19. sankčný balík, ktorý by ukončil dovoz ruského skvapalneného zemného plynu do roku 2027.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA sú opäť v „shutdowne“. V Senáte neprešli návrhy, vláda pozastavila činnosť

Spojené štáty znova čelia „shutdownu“ federálnej vlády. Už pätnástemu od roku 1981. Zastavenie činnosti začalo niekoľko hodín po tom, ako Senát zamietol krátkodobé výdavkové opatrenie, ktoré by udržalo činnosť vlády až do 21. novembra.

Demokrati sa postavili proti tomuto zákonu kvôli odmietnutiu republikánov pripojiť k nemu predĺženie zdravotných výhod pre milióny Američanov, ktoré majú vypršať na konci roka. Republikáni tvrdia, že táto otázka sa musí riešiť samostatne.

Prezident Donald Trump a predstavitelia Bieleho domu hrozia potrestať demokratov škrtmi vo vládnych programoch a federálnych mzdových nákladoch. Jeho administratíva už pritom plánuje prepustiť 300-tisíc zamestnancov do decembra.

Trumpov riaditeľ pre rozpočet Russell Vought, ktorý požadoval „menej dvojstranných“ rozpočtových prostriedkov, minulý týždeň pohrozil trvalým prepúšťaním v prípade „shutdownu“.

Patová situácia môže vážne ochromiť fungovanie štátu: zastaví publikovanie dôležitých ekonomických údajov, spomalí dopravu, zadrží mzdy vojakom a ohrozí až 750-tisíc pracovných miest vo verejnom sektore. Denné náklady „shutdownu“ dosahujú 400 miliónov dolárov.

Najdlhšie odstavenie vlády v dejinách USA trvalo 35 dní v decembri 2018 a januári 2019 počas Trumpovho prvého funkčného obdobia v spore o bezpečnosti hraníc.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.