Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Minister Taraba chce úplnú kontrolu nad Envirofondom, tvrdí Stohlová

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) údajne plánuje získať plnú kontrolu nad Environmentálnym fondom prostredníctvom novej legislatívy.

Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) kritizuje tento krok ako prejav arogancie moci, pričom zákon neprináša významné zjednodušenia ani pozitívne zmeny pre žiadateľov o financovanie z fondu. Podľa nej sa Taraba snaží ovládnuť prerozdeľovanie miliárd eur, otvára dvere lobistom a zároveň si vytvára rezervu na platenie pokút vyplývajúcich zo žalôb Európskej komisie.

Poslanec Michal Sabo (PS) dopĺňa, že rezort sa usiluje ovládnuť aj systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čím by získal pod kontrolu stovky miliónov eur. Sabo odporúča skôr posilniť kontrolné mechanizmy, ako sú Slovenská inšpekcia životného prostredia či Informačný systém odpadového hospodárstva.

Ministerstvo životného prostredia naopak tvrdí, že návrh zákona má za cieľ zvýšiť transparentnosť, konkurencieschopnosť a možnosť voľby medzi existujúcimi organizáciami zodpovednosti výrobcov.

Envirofond by mal byť schopný vykonávať činnosť systému rozšírenej zodpovednosti aj ako subjekt verejného práva a zabezpečiť efektívnejšie fungovanie fondu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Kremeľ varuje EÚ: Použitie ruských aktív na pomoc Ukrajine je krádež

Kremeľ v stredu varoval európskych lídrov pred plánom, podľa ktorého by Európska únia využila zmrazené ruské aktíva na financovanie Ukrajiny.

Európska únia zvažuje využitie zmrazených ruských aktív v hodnote 300 miliárd dolárov na financovanie pôžičky pre Ukrajinu. Väčšina z nich, približne 210 miliárd eur, sa nachádza v Európe – z toho 185 miliárd spravuje spoločnosť Euroclear v Bruseli.

Tento plán však vyvoláva reakcie. Kremeľ označil takýto krok za „krádež“ a pohrozil právnymi následkami pre krajiny aj jednotlivcov, ktorí sa na ňom zúčastnia. Podľa Dmitrija Peskova by išlo o vážne narušenie dôvery v medzinárodný finančný systém a princíp ochrany vlastníctva.

Reakcie európskych lídrov sa líšia – zatiaľ čo holandský premiér hovorí o serióznej možnosti, ak sa vyriešia právne otázky, francúzsky prezident Emmanuel Macron varuje pred porušením medzinárodného práva.

Kremeľ zároveň upozorňuje, že takéto konanie by sa mohlo obrátiť proti samotným európskym finančným centrám.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Krajčí zostáva členom Hnutia Slovensko aj klubu. Krátkeho mu je ľúto

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí zostáva členom poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia (KÚ) aj Hnutia Slovensko, hoci pôvodne po hlasovaní o novele ústavy avizoval svoj zámer opustiť klub aj hnutie.

Odchod pôvodne oznámil po tom, ako spolu s poslancom Rastislavom Krátkym podporili vládnu novelu ústavy, čo v hnutí vyvolalo vážne napätie.

Krajčí vyjadril vďaku klubu a predsedníctvu hnutia za „vystretú ruku odpustenia a nového začiatku“, ktorú prijal s rešpektom. Zároveň vyjadril ľútosť nad odchodom Rastislava Krátkeho, ktorého z klubu aj hnutia vylúčili pre rozdielny prístup k riešeniu situácie po hlasovaní.

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič ocenil Krajčího za to, že priznal vinu a prevzal zodpovednosť. Preto rozhodol, že Krajčí môže v klube zostať – na rozdiel od Krátkeho, ktorého vylúčili pre nedostatok ľútosti a sebareflexie.

Krajčí verí, že čas a láskavý prístup pomôžu zmierniť napätie a obnoviť spoluprácu v rámci klubu aj hnutia.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Rjabkov: Tretie kolo rokovaní s USA sa uskutoční najneskôr do konca jesene

Tretie kolo rokovaní medzi Ruskom a USA o odstránení napätia vo vzájomných vzťahoch by sa podľa Sergeja Rjabkova, námestníka ruského ministra zahraničných vecí, malo uskutočniť do konca jesene.

Ako píše agentúra TASS, konkrétny termín zatiaľ nie je stanovený, avšak diskusie podľa Rjabkova pokračujú.

Predošlé dve kolá sa odohrali v Istanbule – vo februári a apríli – a boli zamerané na zlepšenie pracovných podmienok veľvyslanectiev a riešenie takzvaných dráždivých faktorov v bilaterálnych vzťahoch.

Rokovania sa konali za zatvorenými dverami a trvali niekoľko hodín. Ruskú delegáciu viedol veľvyslanec vo Washingtone Alexander Darčijev, americkú zase vysokopostavená diplomatka Sonata Coulterová.

Hoci ide o technické konzultácie, ich načasovanie a obsah môžu ovplyvniť širšie geopolitické vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom.

(lup)

Minúta  |  

Stachura kritizuje VšZP za zvýhodňovanie spoločnosti Agel

Kresťanskí demokrati (KDH) kritizujú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) a ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) za zvýhodňovanie spoločnosti Agel.

Podľa poslancov Petra Stachuru a Františka Majerského poisťovňa dramaticky navýšila platby za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky pre nemocnicu Agel vo Zvolene, zatiaľ čo jej zároveň znížila úhrady za hospitalizácie.

Stachura uviedol, že kým v roku 2025 boli platby za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky priemerne na úrovni 400-tisíc eur, od 1. januára 2026 Všeobecná zdravotná poisťovňa navýšila tento limit pre nemocnicu vo Zvolene na takmer 2,2 milióna eur.

Zároveň podľa neho ide o prelievanie peňazí, ktoré umožňuje spoločnosti Agel rozširovať svoje laboratórne kapacity a konkurovať veľkým hráčom na trhu, ako sú Unilabs alebo Medirex.

KDH vyzýva na zodpovednosť a tvrdí, že minister Šaško by mal pre tieto kauzy odstúpiť. Majerský dodal, že je zrejmé prepojenie medzi stranou Hlas a spoločnosťou Agel, ktorá podľa nich najviac profituje z nastavenia platobného systému Všeobecnej zdravotnej poisťovne na úkor daňových poplatníkov.

Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že pri financovaní nemocníc postupuje transparentne a aktívne pracuje na odstránení historických nerovností vo vyplácaní financií.

Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových vysvetlil, že rozdiely vo financovaní sú dôsledkom historického vývoja a rôznych faktorov, ako sú valorizácie, regionálne špecifiká a štruktúra pacientov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Erdogan: Turecko nedovolí rozpad Sýrie ani kurdskú autonómiu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredu varoval, že jeho krajina nedovolí rozpad Sýrie ani vytvorenie kurdskej autonómie pri svojich hraniciach.

Vo vystúpení pri otvorení parlamentu v Ankare zdôraznil, že Turecko sa snaží diplomatickou cestou presadiť dohodu o integrácii kurdských Sýrskych demokratických síl (SDF) do štátnej štruktúry Sýrie. Ak však diplomacia zlyhá, Ankara podľa jeho slov zasiahne.

„Používame všetky diplomatické kanály s trpezlivosťou a rozvahou. Ale ak zostanú bez odpovede, naša pozícia je jasná,“ vyhlásil.

Turecko považuje SDF za teroristickú organizáciu pre jej väzby na Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá vedie dlhoročné povstanie proti tureckému štátu.

Ankara už v minulosti viackrát vojensky zasiahla na severe Sýrie. Erdogan naznačil, že podobný krok je opäť možný, ak sa kurdské milície nepodriadia vláde v Damasku.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.