Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ráž: Do konca roka 2026 budeme mať 200 kilometrov nových cyklotrás

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) oznámil, že do konca roka 2026 bude na Slovensku vybudovaných 200 kilometrov nových cyklotrás. Informoval o tom na tlačovej konferencii pri rekonštrukcii cyklistického Ostružinového chodníka za účasti primátora Bratislavy Matúša Valla.

Minister zdôraznil, že v každom regióne je významný záujem o výstavbu cyklotrás, no v tomto programovacom období už rezort nemá ďalšie financie a samosprávy sa budú musieť obrátiť na Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.

Primátor Vallo pripomenul, že v Bratislave už pribudlo viac ako 15 kilometrov cyklotrás financovaných z Plánu obnovy a odolnosti, vrátane významnej petržalskej cykloradiály popri trati električky číslo 3. Viceprimátorka Tatiana Kratochvílová doplnila, že cyklotrasy prepájajú dôležité mestské časti a výrazne zvyšujú bezpečnosť a komfort pre cyklistov.

Minister dopravy tiež podpísal financovanie štyroch ďalších cykloprojektov v Bratislave za približne milión eur, ktoré zabezpečia vyše šesť kilometrov novej infraštruktúry.

Do budúcnosti rezort plánuje pokračovať v rozvoji cyklistickej infraštruktúry ako atraktívnej, ekologickej a bezpečnej alternatívy k automobilovej doprave.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ukrajinec podozrivý z útoku na Nord Stream zostáva vo väzbe, rozhodol poľský súd

Poľský súd rozhodol o predbežnej väzbe pre Ukrajinca Volodymyra Z., ktorého Nemecko podozrieva z účasti na výbuchoch plynovodu Nord Stream v roku 2022. Potápača zadržali pri Varšave na základe európskeho zatykača.

Podľa nemeckých úradov mal patriť do skupiny, ktorá si prenajala loď v Rostocku a následne nastražila výbušniny na potrubí pri dánskom ostrove Bornholm. Výbuchy, ktoré Západ aj Rusko označili za sabotáž, významne ovplyvnili energetickú bezpečnosť Európy.

Ukrajina však akúkoľvek účasť popiera. Právnik Tymoteusz Paprocki sa proti rozhodnutiu súdu plánuje odvolať.

V prípade figuruje aj ďalší Ukrajinec, Serhii K., zadržaný v auguste v Taliansku, ktorý sa aktuálne bráni vydaniu do Nemecka.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Minister Taraba chce úplnú kontrolu nad Envirofondom, tvrdí Stohlová

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) údajne plánuje získať plnú kontrolu nad Environmentálnym fondom prostredníctvom novej legislatívy.

Opozičná poslankyňa Tamara Stohlová (PS) kritizuje tento krok ako prejav arogancie moci, pričom zákon neprináša významné zjednodušenia ani pozitívne zmeny pre žiadateľov o financovanie z fondu. Podľa nej sa Taraba snaží ovládnuť prerozdeľovanie miliárd eur, otvára dvere lobistom a zároveň si vytvára rezervu na platenie pokút vyplývajúcich zo žalôb Európskej komisie.

Poslanec Michal Sabo (PS) dopĺňa, že rezort sa usiluje ovládnuť aj systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čím by získal pod kontrolu stovky miliónov eur. Sabo odporúča skôr posilniť kontrolné mechanizmy, ako sú Slovenská inšpekcia životného prostredia či Informačný systém odpadového hospodárstva.

Ministerstvo životného prostredia naopak tvrdí, že návrh zákona má za cieľ zvýšiť transparentnosť, konkurencieschopnosť a možnosť voľby medzi existujúcimi organizáciami zodpovednosti výrobcov.

Envirofond by mal byť schopný vykonávať činnosť systému rozšírenej zodpovednosti aj ako subjekt verejného práva a zabezpečiť efektívnejšie fungovanie fondu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Kremeľ varuje EÚ: Použitie ruských aktív na pomoc Ukrajine je krádež

Kremeľ v stredu varoval európskych lídrov pred plánom, podľa ktorého by Európska únia využila zmrazené ruské aktíva na financovanie Ukrajiny.

Európska únia zvažuje využitie zmrazených ruských aktív v hodnote 300 miliárd dolárov na financovanie pôžičky pre Ukrajinu. Väčšina z nich, približne 210 miliárd eur, sa nachádza v Európe – z toho 185 miliárd spravuje spoločnosť Euroclear v Bruseli.

Tento plán však vyvoláva reakcie. Kremeľ označil takýto krok za „krádež“ a pohrozil právnymi následkami pre krajiny aj jednotlivcov, ktorí sa na ňom zúčastnia. Podľa Dmitrija Peskova by išlo o vážne narušenie dôvery v medzinárodný finančný systém a princíp ochrany vlastníctva.

Reakcie európskych lídrov sa líšia – zatiaľ čo holandský premiér hovorí o serióznej možnosti, ak sa vyriešia právne otázky, francúzsky prezident Emmanuel Macron varuje pred porušením medzinárodného práva.

Kremeľ zároveň upozorňuje, že takéto konanie by sa mohlo obrátiť proti samotným európskym finančným centrám.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Krajčí zostáva členom Hnutia Slovensko aj klubu. Krátkeho mu je ľúto

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Marek Krajčí zostáva členom poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia (KÚ) aj Hnutia Slovensko, hoci pôvodne po hlasovaní o novele ústavy avizoval svoj zámer opustiť klub aj hnutie.

Odchod pôvodne oznámil po tom, ako spolu s poslancom Rastislavom Krátkym podporili vládnu novelu ústavy, čo v hnutí vyvolalo vážne napätie.

Krajčí vyjadril vďaku klubu a predsedníctvu hnutia za „vystretú ruku odpustenia a nového začiatku“, ktorú prijal s rešpektom. Zároveň vyjadril ľútosť nad odchodom Rastislava Krátkeho, ktorého z klubu aj hnutia vylúčili pre rozdielny prístup k riešeniu situácie po hlasovaní.

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič ocenil Krajčího za to, že priznal vinu a prevzal zodpovednosť. Preto rozhodol, že Krajčí môže v klube zostať – na rozdiel od Krátkeho, ktorého vylúčili pre nedostatok ľútosti a sebareflexie.

Krajčí verí, že čas a láskavý prístup pomôžu zmierniť napätie a obnoviť spoluprácu v rámci klubu aj hnutia.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Rjabkov: Tretie kolo rokovaní s USA sa uskutoční najneskôr do konca jesene

Tretie kolo rokovaní medzi Ruskom a USA o odstránení napätia vo vzájomných vzťahoch by sa podľa Sergeja Rjabkova, námestníka ruského ministra zahraničných vecí, malo uskutočniť do konca jesene.

Ako píše agentúra TASS, konkrétny termín zatiaľ nie je stanovený, avšak diskusie podľa Rjabkova pokračujú.

Predošlé dve kolá sa odohrali v Istanbule – vo februári a apríli – a boli zamerané na zlepšenie pracovných podmienok veľvyslanectiev a riešenie takzvaných dráždivých faktorov v bilaterálnych vzťahoch.

Rokovania sa konali za zatvorenými dverami a trvali niekoľko hodín. Ruskú delegáciu viedol veľvyslanec vo Washingtone Alexander Darčijev, americkú zase vysokopostavená diplomatka Sonata Coulterová.

Hoci ide o technické konzultácie, ich načasovanie a obsah môžu ovplyvniť širšie geopolitické vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.