Tam, kde sa na Slovensku ešte pestujú zemiaky vo veľkom

Juraj Mačaj je potomok starých družstevníkov a dodnes pestuje ich tradíciu. Ako sa mu v slovenských podmienkach podarilo krok po kroku od nuly vybudovať megafarmu? Ako sám vraví: dobré poľnohospodárske vzdelanie, dôraz na nové technológie, pôžičky a inšpirácie v zahraničí, kde sa naučil inováciám a zavlažovaniu. Do farmy zasvätil aj svojich dvoch synov, ktorí podnik postupne prevzali, on sám o sebe hovorí ako o „penzistovi“.

Rodina vyvezená na hranice

Celé sa to však začalo omnoho dávnejšie, uprostred našich pohnutých dejín.

Mačajov starý otec bol v medzivojnovom období predsedom miestneho družstva, ktoré si ale nemožno predstavovať ako komunistické JRD. Idea družstevníctva, za prvej republiky hojne podporovaná, patrila po páde starej monarchie medzi prvé pokusy o vybudovanie domácej kapitálotvornej vrstvy. Ide vlastne o miestne komunity, ktoré si sami založili, financovali a viedli miestne súkromné podniky.