Preskočiť na obsah
  |  

Trump plánuje škrty v „demokratických agendách“ počas vládnej paralýzy

Prezident USA Donald Trump na druhý deň pozastavenia činnosti vládnych úradov a agentúr oznámil, že sa stretne so svojím riaditeľom rozpočtu Russellom Voughtom, aby rozhodli, ktoré „demokratické agendy“ zasiahnu rozpočtové škrty.

Trump označil situáciu za „bezprecedentnú príležitosť“ na zasiahnutie do agendy svojich politických oponentov. Shutdown sa začal v stredu pre nezhody medzi republikánmi a demokratmi o rozpočte.

Trump už zmrazil financovanie niektorých programov a hrozí prepustením tisícov federálnych pracovníkov. Odhaduje sa, že do konca roka môže prepustiť približne 300 000 zamestnancov.

Senátorka Patty Murrayová, hlavná demokratka v rozpočtovom výbore, odsúdila Trumpove hrozby ako neúčinné a neľudské.

Pozastavenie činnosti, ktoré je už pätnáste od roku 1981, zasiahlo viaceré vládne funkcie, no základné sociálne dávky budú vyplácať aj naďalej. Stoplo však mzdy pre asi dva milióny federálnych pracovníkov, mnoho z nich sa tak môže ocitnúť v ťažkej situácii.

Zatiaľ nie je jasné, kedy dôjde k dohode. Ďalšia fáza rokovaní je naplánovaná na piatok. Trump a republikáni sa snažia využiť situáciu na posilnenie svojich priorít, zatiaľ čo demokrati vinia Trumpovu administratívu z únosu vlády a bežných Američanov.

(reuters, sie)

  |  

Takáč: Slovensko bráni farmárov v Bruseli pred znížením podpory

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč zdôraznil, že Slovensko na pôde Európskeho parlamentu a Európskej komisie aktívne bráni záujmy slovenských farmárov v súvislosti s budúcim financovaním agrosektora Európskej únie a novou spoločnou poľnohospodárskou politikou.

Slovensko kritizuje návrh Európskej komisie, ktorý znižuje rozpočet pre poľnohospodárstvo o približne 30 percent a zavádza stropovanie priamych platieb na úrovni 100-tisíc eur, čo by podľa Takáča znamenalo likvidáciu až 80 percent slovenských fariem.

Minister sa stretol s viacerými europoslancami a eurokomisárom pre poľnohospodárstvo Christophom Hansenom. Zhodli sa najmä v podpore aktívnych farmárov, ktorí zamestnávajú ľudí a produkujú potraviny.

Hansen plánuje navštíviť Slovensko, aby sa presvedčil o situácii priamo na farmách a hľadali spôsoby, ako pomôcť malým a stredným farmárom, vrátane prilákania mladej generácie do sektora.

Takáč vyzdvihol nutnosť zachovania dvoch pilierov poľnohospodárskej politiky a nesúhlas so zlúčením fondov do jedného, keďže by to podľa neho znížilo finančnú podporu pre poľnohospodárov. Rokovania považuje za dôležité pre ochranu záujmov slovenských farmárov v rámci Európskej únie.

(tasr, sie)

  |  

Útok na synagógu v Manchestri: dvaja mŕtvi, niekoľko zranených

V Manchestri došlo vo štvrtok 2. októbra ráno počas sviatku Jom kipur k teroristickému útoku. Stal sa pred synagógou Heaton Park Hebrew Congregation.

Útočník najskôr autom narazil do prítomných ľudí a následne niekoľkých z nich zranil nožom. Polícia na mieste krátko nato zastrelila podozrivého.

Útok si vyžiadal životy dvoch osôb, ďalší štyria sú hospitalizovaní s vážnymi zraneniami. Medzi zranenými je aj bezpečnostný pracovník synagógy. Okolie útoku okamžite uzavreli a vedenie polície vyhlásilo vysoký stupeň pohotovosti.

Útok na najväčší sviatok v židovskom kalendári vyvolal odsúdenie zo strany ministrov a verejných činiteľov vrátane britského premiéra Keira Starmera, ktorý prisľúbil zvýšenú ochranu synagóg v krajine.

(sie, reuters)

  |  

Trump rozhodne, koľko času dá Hamasu na prijatie mierového plánu

Biely dom oznámil, že americký prezident Donald Trump určí, akú lehotu dá Hamasu na prijatie dvadsaťbodového plánu na zastavenie bojov v Gaze, ktorý podporuje aj Izrael.

Tento plán obsahuje požiadavku na odzbrojenie Hamasu, čo militantná skupina doteraz odmietala. Trump pôvodne uviedol, že Hamas dostane tri až štyri dni na rozhodnutie. Hamas plán prehodnocuje, uviedol v stredu zdroj blízky skupine.

Plán obsahuje okamžité prímerie, výmenu zajatcov, stiahnutie izraelských síl z Gazy a zavedenie dočasnej vlády pod medzinárodným vedením. Biely dom vyjadril nádej, že Hamas tento plán prijme, aby sa mohlo pokračovať v mierových rokovaniach.

Biely dom zatiaľ neuviedol konkrétnu lehotu, kedy by sa malo rozhodnutie Hamasu očakávať, ale hovorí, že Trump určí „červenú líniu“, ktorá bude znamenať, že Hamas „odstúpil“ od mierového návrhu z dielne USA.

(reuters, sie)

  |  

Kremeľ označil zadržanie tankera vo Francúzsku za hystériu

Rusko reagovalo na zadržanie tankera Boracay francúzskou armádou ako na „hystériu“. Tento tanker bol podozrivý zo zapojenia do obchodovania s ruskou ropou.

Kremeľ upozornil, že tento krok môže mať vážne dôsledky pre globálne energetické dodávateľské trasy.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že neexistujú jasné dôkazy o pôvode ropy, ktorú transportoval tanker a varoval pred potenciálnymi problémami v oblasti medzinárodného energetického transportu.

Francúzska polícia zadržala aj čínskeho kapitána sankcionovaného tankera Boracay po tom, ako námorníctvo prehľadalo loď zakotvenú pri západnom pobreží Francúzska.

(reuters, sie)

  |  

Fiala: Česko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc za 25 miliárd korún

Premiér Petr Fiala v rozhovore pre Respekt odhalil, že Česká republika poskytla Ukrajine pomoc v hodnote približne 25 miliárd českých korún.

Tieto prostriedky zahŕňajú materiál zo skladov, nákup vojenskej techniky a výcvik ukrajinských vojakov. Doteraz vláda oficiálne uvádzala len sedem miliárd. Vysokú sumu podľa jeho slov utajovali z bezpečnostných dôvodov.

Pomoc zahŕňala aj darovanie sovietskej výzbroje, ktorá je v tržnej hodnote 15,2 miliardy českých korún. Celkovo Ukrajina dostala 390 kusov vojenskej techniky a takmer 38-tisíc kusov munície.

Teraz, keď väčšina materiálu už dorazila na Ukrajinu, vláda podľa Petra Fialu začína s plným zverejnením údajov, aby reagovala na rastúcu kritiku, že Česká republika nedáva dostatočnú podporu pre napadnutú krajinu.

(sie)