Preskočiť na obsah
  |  

SaS chce, aby si lekári zabezpečili náhradu priamo v rámci svojho okresu

Poslanci SaS predložili návrh zákona, ktorý by sprísnil pravidlá pre zastupovanie ambulantných lekárov počas ich neprítomnosti.

Podľa novely by všeobecní lekári, zubári a gynekológovia museli zabezpečiť náhradníka priamo v tom istom okrese, kde má ich ambulancia sídlo.

Cieľom je zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a vyhnúť sa situáciám, keď pacienti musia cestovať desiatky kilometrov k zastupujúcemu lekárovi.

SaS upozorňuje, že hoci zákon už dnes prikazuje zabezpečiť náhradu, nešpecifikuje, kde majú túto službu poskytnúť. V praxi tak dochádza k tomu, že pacienti ostávajú bez reálnej dostupnosti starostlivosti vo svojom okolí.

Novela má túto medzeru v zákone odstrániť a garantovať, že aj počas dočasnej neprítomnosti lekára ostane zdravotná starostlivosť geograficky dostupná.

(tasr, lup)

  |  

Luxemburský panovník abdikoval, moc prebral jeho syn

Luxembursko zažilo významnú historickú chvíľu – po 25 rokoch abdikoval veľkovojvoda Henrich I. (Henri) a trón prenechal svojmu synovi Guillaumeovi (Viliamovi). Ten sa stal veľkovojvodom Guillaumeom V., siedmym panovníkom moderného Luxemburska a zároveň najvyšším veliteľom armády s približne tisíckou vojakov.

Ako uvádza portál AP News, počas ceremoniálu zložil prísahu na ústavu pred poslancami a nasledovalo slávnostné uvedenie na trón za účasti európskych lídrov.

Guillaume, ktorý študoval na elitných školách v Európe, preberá významnú rolu v náročnej dobe. Čakajú ho výzvy ako starnutie populácie, vysoké ceny bývania, dopravné zápchy či geopolitické napätie.

Monarchia v Luxembursku je ústavná a bez reálnej politickej moci, no symbolicky zosobňuje stabilitu a kontinuitu.

Henrich vo svojom rozlúčkovom prejave zdôraznil potrebu ochrany demokracie a práv. Synovi odkázal, že moc slova môže byť niekedy silnejšia než samotná moc.

(lup)

  |  

Minister Taraba oznámil 33-miliónovú investíciu do kanalizácie

Na strednom Slovensku pribudne takmer 50 kilometrov nových kanalizačných potrubí. Do kanalizačnej siete sa vďaka tomu pripojí viac ako 5 500 obyvateľov. Projekt v Novej Bani oznámil v piatok minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

Stredoslovenská vodárenská spoločnosť získala podporu pre tri projekty. Týkajú sa Novej Bane a obce Brehy, Dolnej Ždane a aglomerácie Diviaky nad Nitricou – Diviacka Nová Ves. Generálny riaditeľ Vladimír Svrbický zdôraznil, že nové siete a čistiarne zabezpečia bezpečné odvádzanie a čistenie komunálnych vôd.

Najväčšia časť, viac ako 21 miliónov eur, pôjde na 32 kilometrov kanalizácie a čistiareň v Diviakoch nad Nitricou. Do roku 2029 sa pripojí takmer 3 600 ľudí.

V Novej Bani a Brehoch investícia 7,6 milióna umožní pripojenie ďalších 1283 obyvateľov do roku 2028. V Dolnej Ždani za päť miliónov pribudne nová čistiareň a 638 obyvateľov sa pripojí do polovice roka 2029.

(tasr, lud)

  |  

Rusko útočilo na plynárne a elektrárne, Ukrajina zrýchľuje dovoz plynu

Rusko počas noci podniklo masívny útok na Ukrajinu, pričom zasiahlo najmä energetické zariadenia vo východnej a strednej časti krajiny.

Podľa ukrajinského ministerstva energetiky Rusko použilo 381 dronov a 35 rakiet, ktoré cielili na infraštruktúru v Charkovskej a Poltavskej oblasti. Spoločnosť DTEK uviedla, že bola nútená zastaviť prevádzku viacerých plynárenských zariadení.

Generálny riaditeľ štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Serhij Koreckyj označil niektoré škody za kritické a dodal, že útok na tieto zariadenia bol najväčší za viac než tri a pol roka trvajúcej vojny.

V reakcii na hrozbu výpadkov Ukrajina zvýšila dovoz plynu a plánuje do polovice októbra naplniť zásobníky na 13,2 miliardy m³.

Útoky zosilňujú s blížiacou sa zimou a už teraz spôsobujú výpadky prúdu. V stredu drony vyradili na tri hodiny aj Černobyľskú jadrovú elektráreň vrátane ochranného krytu z roku 2016.

(reuters, lup)

  |  

Tvrdenia Denníka N sú nepravdivé a poškodzujú našu prácu, tvrdí Fórum života

Predsedníčka Fóra života a zakladateľka organizácie Áno pre život Marcela Dobešová rázne odmieta tvrdenia zverejnené v Denníku N o údajnom financovaní „radikálnych katolíckych skupín“ zo zahraničia.

Článok podľa nej nie je kritickou žurnalistikou, ale ideologicky motivovaným útokom, založeným na neoverenej štúdii EPF.

Dobešová tvrdí, že spomínaný údaj o 1,6 milióna dolárov zo zahraničia je klamstvo, ktoré možno vyvrátiť verejnými účtovnými výkazmi dostupnými v štátnom registri. Zdôrazňuje, že obe organizácie sú transparentne financované prevažne z domácich zdrojov a podliehajú pravidelným kontrolám.

V texte sa tiež ohradzuje voči označeniu za „radikálne“, pričom zdôrazňuje, že Fórum života je sekulárne, nestranícke a dištancuje sa od extrémistickej rétoriky.

Záverečný apel smeruje na Denník N, od ktorého žiada verejné ospravedlnenie. Podľa nej ide o pokus radikalizovať spoločnosť a podkopať dôveru v konzervatívne organizácie, ktoré dlhodobo pomáhajú ženám a rodinám v núdzi.

(lup)

  |  

Raiffeisen by mohla dostať miliardy z majetku ruského oligarchu Deripaska

Európska únia uvažuje o uvoľnení zmrazených aktív spojených s ruským oligarchom Olegom Deripaskom, aby mohla odškodniť Raiffeisen Bank.

Rakúska banka čelí rozsudku ruského súdu, podľa ktorého má zaplatiť odškodné vo výške dvoch miliárd eur bývalej Deripaskovej spoločnosti Rasperia. Tieto peniaze by mohli pochádzať z akcií firmy Strabag, ktoré zmrazili v rámci sankcií EÚ.

Návrh na výnimku zo sankcií iniciovalo Rakúsko a stal sa súčasťou nového balíka opatrení proti Rusku. Niektoré krajiny EÚ však avizujú odpor, obávajú sa precedensu.

Kritici upozorňujú, že krok by mohol legitimizovať ruské súdy a povzbudiť ďalších oligarchov k podobným krokom.

Raiffeisen sa k veci nevyjadrila, Európska komisia tiež mlčí. Banka medzitým opakovane zlyhala v pokusoch predať svoju ruskú pobočku, čo podľa zdrojov súvisí s obavami Moskvy z ďalších sankcií.

(reuters, lup)