Preskočiť na obsah
  |  

OSN odmieta zásahy do azylového systému, varuje pred dôsledkami

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi varoval pred akoukoľvek snahou o reformu medzinárodného dohovoru o utečencoch a azylových pravidiel.

Počas výročného zasadnutia Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v Ženeve označil takýto krok za „katastrofálnu chybu“, ktorá by mohla narušiť základný rámec ochrany ľudí utekajúcich pred vojnou, prenasledovaním či násilím.

Grandi reagoval najmä na plány administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorá podľa uniknutých dokumentov mieni v OSN presadzovať zásadné obmedzenie práva na azyl.

Zmeny by mohli podkopať systém, ktorý vznikol ako reakcia na humanitárne tragédie druhej svetovej vojny a ktorý sa odvtedy stal základom globálnej solidarity.

Podľa Grandiho je dôležité, aby členské štáty odolali tlaku na oslabovanie medzinárodnej ochrany.

(reuters, lup)

  |  

Slovensko a Ukrajina spoja sily pri modernizácii dopravy na východe

Slovensko a Ukrajina spúšťajú spoločný projekt Otracon SK-UA, ktorý má zlepšiť dopravné spojenia medzi oboma krajinami. Hlavným cieľom je aktualizovať dopravný model východného Slovenska a vytvoriť nový pre Zakarpatskú oblasť.

Oba budú založené na spoločných prieskumoch a prepojené tak, aby reflektovali reálne potreby dopravy v regióne.

Kľúčovou úlohou projektu je definovať optimálny počet a štruktúru hraničných priechodov pre osobnú, nákladnú aj železničnú dopravu. Výstupy projektu budú slúžiť ako základ pre aktualizáciu plánov udržateľnej mobility, ktoré určujú smerovanie verejnej dopravy aj možnosti čerpania eurofondov.

V najbližších mesiacoch plánujú dokončiť dopravné sčítanie a spracovanie údajov, ako aj projektovú dokumentáciu pre rekonštrukciu cesty M-25 BC Solomonovo.

Projekt je financovaný z programu Interreg NEXT a má pomôcť vytvoriť trvalo udržateľné dopravné prostredie v kontexte očakávaného rastu mobility po obnove Ukrajiny.

(tasr, lup )

  |  

Odborári z košickej nemocnice sa pre požiar obrátili na ombudsmana

Odborári Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) v Košiciach sa obrátili na verejného ochrancu práv (VOP) Róberta Dobrovodského pre pretrvávajúce nedostatky v evakuačnom systéme po požiari z marca 2024.

Podľa predsedu odborovej organizácie Petra Zimmermanna nemocnica ani po 18 mesiacoch neprijala zásadné opatrenia, ktoré by systém plne sfunkčnili.

Pri požiari sa v budove nachádzalo 766 ľudí, evakuovali len 404. Zvyšní pacienti vrátane novorodencov a imobilných zostali uväznení pre chýbajúce funkčné evakuačné schodisko a výťah. „Pacienti aj zamestnanci sú pri ďalšej krízovej situácii naďalej vystavení riziku ohrozenia života a zdravia,“ uviedol Zimmermann.

Podľa hasičov je pri podobných zásahoch možné zachraňovať osoby len do šiesteho poschodia, hoci budova má 19 poschodí a denne sa v nej nachádza približne 1 500 ľudí. Odborári preto žiadajú VOP o preverenie, či nedošlo k porušeniu základných práv pacientov i zamestnancov.

(tasr, lud)

  |  

Orbán: Únia sa rozpadá, Maďarsko nechce prijať euro

Maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že krajina by sa nemala usilovať o prijatie eura, pretože podľa neho Európska únia smeruje k rozpadu. V rozhovore pre portál EconomX naznačil, že ďalšie prehlbovanie väzieb s EÚ nie je v národnom záujme Maďarska.

Tento postoj zdôvodnil obavami o budúcnosť samotného bloku a jeho schopnosť udržať jednotu. Okrem toho kritizoval súčasnú úrokovú politiku maďarskej centrálnej banky, ktorú označil za príliš opatrnú.

Aktuálna sadzba 6,5 percenta je podľa Orbána vyššia, než by musela byť, a tempo jej znižovania považuje za príliš pomalé. Dodal, že guvernér Mihály Varga pristupuje k menovej politike s veľkou zdržanlivosťou.

(reuters, lup)

  |  

Ukrajinu čaká ťažká cesta do EÚ, Brusel aj Orbán nastavujú podmienky

Cesta Ukrajiny do Európskej únie zostáva mimoriadne náročná – nielen pre rozsiahle reformy, ktoré musí Kyjev zvládnuť, ale aj pre pretrvávajúci odpor Maďarska.

Budapešť blokuje posun do ďalšej fázy rokovaní s odvolaním sa na ochranu jazykových práv maďarskej menšiny. Tento postoj frustruje väčšinu členských štátov EÚ.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová vyslala jasný signál, že jeden premiér – Viktor Orbán – nemôže držať Ukrajinu ako rukojemníka. Snaha schváliť, aby sa integrácia nového členského štátu nemusela schvaľovať jednohlasne, narazila na veto Maďarska. EÚ pravdepodobne aj tak bude pokračovať v technickej spolupráci s Ukrajinou.

Komisárka pre rozširovanie EÚ Marta Kosová počas návštevy Ukrajiny zdôraznila, že bez dôsledného dodržiavania právneho štátu členstvo nepripadá do úvahy. Pripomenula aj nedávny incident, keď Kyjev chcel zasahovať do nezávislosti protikorupčných úradov a vyhlásila, že vláda musí všetko napraviť „až do konca“.

Taras Kačka, ukrajinský vicepremiér pre európsku integráciu, uviedol vo vyhlásení pre agentúru Reuters, že krajina „bude pokračovať v implementácii reforiem v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami“.

(reuters, lup)

  |  

Tisíce Kubáncov vraj bojujú na Ukrajine. USA tým lobujú proti Havane v OSN

Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa zintenzívňuje diplomatický tlak na spojencov, aby nepodporili každoročnú rezolúciu OSN vyzývajúcu na zrušenie embarga voči Kube.

Kľúčovým argumentom má byť údajná účasť tisíc až päťtisíc kubánskych žoldnierov po boku ruských síl na Ukrajine. Kuba by sa tým stala po Severnej Kórei druhým najväčším zahraničným podporovateľom ruskej vojny.

Spojené štáty však neuviedli konkrétne dôkazy a hovoria len o „dostupných správach“. USA vyzývajú OSN, aby nelegitimizovala režim, ktorý destabilizuje región a zneužíva vlastných občanov ako pešiakov vo vojne.

Americkí diplomati dostali pokyn vyzývať krajiny, aby hlasovali proti rezolúcii alebo sa aspoň zdržali. Zdôrazňujú korupciu kubánskeho režimu a jeho nepriateľský postoj k USA.

Vlani rezolúciu podporilo až 187 štátov. Trumpova vláda od svojho návratu do úradu pritvrdzuje voči Kube – opätovne ju zaradila medzi štáty podporujúce terorizmus, sprísnila sankcie a obmedzenia.

(reuters, lup)