Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Obchodná komora namieta prijatie novely envirofondu bez diskusie

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) kritizuje spôsob, akým ministerstvo životného prostredia predložilo a vláda schválila novelu zákona o Environmentálnom fonde.

Podľa komory ide o systémovú zmenu s výrazným vplyvom na podnikateľské prostredie, ktorú však prijali v skrátenom legislatívnom konaní, a to bez primeraného odôvodnenia a bez možnosti odbornej diskusie.

Komora upozorňuje, že takýto postup je v rozpore so zákonom, keďže skrátené konanie sa má využívať len v prípadoch krízy, ohrozenia práv občanov alebo bezpečnosti štátu.

Sekcia obehového hospodárstva SOPK preto žiada, aby návrh vrátili do medzirezortného pripomienkového konania. Zdôrazňuje, že zmeny vo fungovaní envirofondu majú zásadné následky na financovanie environmentálnych projektov i na podniky, ktoré sa podieľajú na triedenom zbere odpadu.

Jedným dychom Komora vyzýva na otvorený dialóg medzi štátom, odborníkmi a podnikateľmi s cieľom vytvoriť férový a stabilný systém financovania. Sama deklaruje ochotu prispieť odbornými návrhmi.

Ministerstvo tvrdí, že novela má zefektívniť fungovanie fondu a zvýšiť transparentnosť systému.

(tasr, max)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA otvára obdobie s kľúčovými prípadmi Donalda Trumpa

Najvyšší súd USA v pondelok otvára nové funkčné obdobie, ktoré sľubuje sériu zásadných rozhodnutí o rozsahu prezidentskej moci.

V centre pozornosti bude Donald Trump, ktorý sa po návrate do Bieleho domu snaží o potvrdenie širokých právomocí prezidenta.

Súd s konzervatívnou väčšinou 6 : 3 vrátane troch sudcov vymenovaných samotným Trumpom bude rozhodovať o prípadoch týkajúcich sa jeho colnej politiky, prepúšťania federálnych úradníkov aj hraníc medzi právomocami Kongresu a exekutívy.

Popri tom sudcov čakajú aj kultúrne konflikty ako spory o „konverznú terapiu“, transgender športovcov či právo na zbrane. Už v predchádzajúcich rozhodnutiach súd výrazne posilnil prezidentove právomoci, čo podľa niektorých právnikov signalizuje dlhodobý posun v prospech exekutívy.

Ministerstvo spravodlivosti varuje, že obmedzenie prezidentovej právomoci v oblasti ciel by mohlo poškodiť americkú ekonomiku, zatiaľ čo kritici upozorňujú na riziko koncentrácie moci v rukách jedného človeka.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Aktivista pálil Korán, súd ho čiastočne oslobodil pre slobodu prejavu

Švédsky odvolací súd v pondelok zmiernil trest pravicovému aktivistovi Rasmusovi Paludanovi, ktorého v roku 2022 odsúdili za zločiny z nenávisti voči moslimom. Súd ho v jednom z dvoch bodov oslobodil s odôvodnením, že pri pálení Koránu kritizoval islam ako ideológiu, nie samotných moslimov.

Výkon štvormesačného trestu mu podmienečne odložili a uložili peňažný trest denných pokút vo výške v prepočte 4,50 eura.

Paludan, občan Dánska aj Švédska, sa preslávil opakovaným pálením Koránu počas verejných zhromaždení, párkrát knihu obalil aj slaninou. To vyvolalo vlnu protestov a ostrú kritiku zo strany moslimského sveta.

Aj keď pálenie náboženských textov je podľa švédskej legislatívy o slobode prejavu povolené, podnecovanie voči etnickej či národnostnej skupine, ako napríklad urážanie a pohoršovanie moslimov, môže byť porušením zákona.

(reuters, max)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA odmietol odvolanie Maxwellovej, jej 20-ročný trest platí

Najvyšší súd USA v pondelok odmietol prerokovať odvolanie Ghislaine Maxwellovej, ktorá si odpykáva 20 rokov za pomoc pedofilovi Jeffreymu Epsteinovi pri zneužívaní dievčat. Týmto rozhodnutím platí verdikt odvolacieho súdu, ktorý potvrdil jej vinu. Súd svoje dôvody nevysvetlil.

Maxwellová, bývalá Epsteinova partnerka, tvrdila, že ju mala chrániť dohoda z roku 2007. V nej americká prokuratúra na Floride sľúbila, že nebude stíhať Epsteinových „spolupáchateľov“.

Sudcovia však jej argumenty odmietli. Jej právnici vyhlásili, že budú ďalej hľadať právne možnosti na zvrátenie verdiktu.

V júli zástupca ministra spravodlivosti Todd Blanche – kedysi osobný právnik Donalda Trumpa – navštívil Maxwellovú vo väzení. Tá v rozhovore poprela existenciu „zoznamu Epsteinových klientov“ a uviedla, že nikdy nevidela Trumpa správať sa nevhodne. O týždeň nato ju presunuli do voľnejšieho väzenského tábora v Texase.

(reuters, est)

Minúta  |  

Padol historický rozsudok Medzinárodného trestného súdu za zločiny v Darfúre

Medzinárodný trestný súd v pondelok odsúdil prvého vodcu milícií, ktorý sa kedy postavil pred súd za vojnové zločiny spáchané v sudánskom regióne Darfúr pred viac ako 20 rokmi.

Súd uznal Aliho Muhammada Aliho Abd-Al-Rahmana vinným z dovedna 27 vojnových zločinov vrátane zločinov proti ľudskosti, znásilnenia, vraždy a prenasledovania. Aký trest za to dostane, bude známe až po ďalšom pojednávaní.

Odsúdenie v prvom a jedinom procese, ktorý sa zaoberal zločinmi v Sudáne odvtedy, čo prípad postúpila súdu Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov v roku 2005, je pre súd míľnikom.

Stále sú v platnosti zatykače na sudánskych predstaviteľov, vrátane zatykača na bývalého prezidenta Omara al-Bašíra, ktorý je obvinený z genocídy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Thunbergovú aj aktivistu zo Slovenska deportovali po pokuse prelomiť blokádu Gazy

Izrael deportoval Gretu Thunbergovú a ďalších 170 aktivistov vrátane Slováka Petra Švestku z medzinárodnej flotily, ktorá sa minulý týždeň pokúsila dopraviť humanitárnu pomoc do Pásma Gazy. Celkový počet vyhostených tak stúpol na 341 z pôvodných 479 zadržaných.

Deportovaní pochádzajú z viac než 18 krajín, vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Švédska či Nemecka.

Slovenský rezort diplomacie spolupracoval na dopravení zadržaného Slováka s ministerstvom obrany. Spolu s Gréckom ide o prvé európske krajiny, ktoré vlastnými kapacitami zabezpečili návrat svojich občanov. Na palube slovenskej letky, ktorá smeruje do Bratislavy, sú aj deviati občania z Holandska, Kanady a USA.

Niektorí skôr prepustení prehovorili, že podmienky v zajatí boli neľudské, a to bez prístupu k toalete či liekom a vode. S Thunbergovou vojaci údajne zaobchádzali ešte horšie - napríklad ju vraj nútili pobozkať izraelskú vlajku či využívali na propagandistické účely.

Flotila zhruba štyroch desiatok lodí vyplávala koncom augusta a pokúšala sa prelomiť izraelskú blokádu Gazy a doručiť humanitárnu pomoc. Izrael misiu odsúdil ako trik s tvrdením, že z ich strany ide o „zákonnú námornú blokádu“, ktorá má zabrániť pašovaniu zbraní militantnému hnutiu Hamas.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.