Preskočiť na obsah
  |  

Zomrela dlhoročná šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť

Vo veku 64 rokov zomrela po vážnej chorobe česká jadrová fyzička a dlhoročná predsedníčka Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová. Stála na jeho čele od roku 1999 a patrila medzi najvýraznejšie osobnosti českého verejného života v oblasti energetiky a bezpečnosti.

Okrem vedeckej a regulačnej práce sa dlhodobo angažovala aj v komunálnej politike. Bola zástupkyňou primátora mesta Pyšely a pôsobila aj v zastupiteľstve Stredočeského kraja. V posledných rokoch sa aktívne zapájala do pomoci Ukrajine, najmä v oblasti energetickej bezpečnosti a civilnej ochrany.

Na jej úmrtie reagovali mnohí českí politici. Prezident Petr Pavel ju označil za výnimočnú osobnosť, ktorá výrazne prispela k bezpečnosti krajiny. Vyzdvihol jej odvahu, odbornosť, humor a ľudskosť.

Premiér Petr Fiala ju nazval „mimoriadnou ženou v službách štátu“ a vyjadril úprimnú sústrasť rodine.

(tasr, max)

  |  

Pre zrýchlenie konania dostanú sudcovia online nástroj s právnymi rešeršami

Ministerstvo spravodlivosti sa zapojilo do európskeho projektu, ktorého cieľom je vytvárať online rešerše z rôznych právnych oblastí pre sudcov. Platforma, ktorú testovali tri roky v pilotnej prevádzke, bude od budúceho roka dostupná všetkým sudcom v rámci slovenskej justície.

Podľa rezortu 34 analytikov pripravilo už približne 600 rešerší z občianskeho, rodinného, obchodného, trestného a správneho práva. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) poznamenal, že nový systém má sudcom umožniť rýchly prístup k relevantným právnym rozhodnutiam bez nutnosti dlhého vyhľadávania. Cieľom je zefektívniť a zrýchliť rozhodovací proces.

Riaditeľ sekcie restoratívnej a alternatívnej justície Daniel Petričko dodal, že projekt môže významne prispieť ku kvalite súdnych rozhodnutí. Rezort zároveň upozornil, že prieskum k reforme súdnej mapy odhalil slabú kvalitu rozhodovania na prvom stupni.

Rezort preto pripravuje novú koncepciu súdnictva a zvažuje návrat inštitútu justičného čakateľa, ktorý by mal zlepšiť odbornosť budúcich sudcov. Podľa Petrička ide o reakciu na dlhodobé zanedbávanie vzdelávania v justícii.

(tasr, max)

  |  

Babiš chce byť silný premiér, avizuje aj telefonát so Zelenským

Predseda hnutia ANO Andrej Babiš si dokáže predstaviť, že by sa Tomio Okamura zo strany SPD stal predsedom Poslaneckej snemovne českého parlamentu. Uviedol to po povolebných rokovaniach.

Zdôraznil, že ak bude premiérom, bude „silným predsedom vlády“ a garantom zahraničnej a bezpečnostnej politiky Česka.

Podotkol, že rokovania o vláde vedie osobne a odmietol, že by bol „bábkou ako Petr Fiala“. Jeho hnutie má záujem o rezorty ekonomiky, zdravotníctva a sociálnych vecí, pričom dohľad nad hospodárskymi oblasťami má mať Karel Havlíček.

Na otázku, prečo už nepovažuje SPD za extrémistickú stranu, odpovedal s odkazom na Miloša Zemana, že „len blbec nemení názory“.

Babiš tiež spomenul, že je v kontakte so zahraničnými lídrami vrátane izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, talianskej premiérky Giorgie Meloniovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Odmietol tvrdenia, že by sa Česko pod jeho vládou orientovalo na východ, a avizoval plánovaný telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(tasr, max)

  |  

V Moskve zomrel bývalý šéf vydavateľstva Pravda po páde z okna

V Moskve zomrel 87-ročný Vjačeslav Leontiev, dlhoročný šéf ruského vydavateľstva Pravda, ktorú viedol aj po rozpade Sovietskeho zväzu. Ako píše portál Express, smrť nastala po páde z okna vo výške 21 metrov jeho obydlia.

Zatiaľ nie je jasné, či išlo o nehodu, samovraždu alebo mu dopomohol niekto iný. V médiách sa však objavili informácie o jeho zhoršujúcom sa zdraví.

Exilový novinár Andrej Malgin, ktorý ho poznal, naznačil, že mohol disponovať značným skrytým majetkom a jeho smrť označil za „zvláštnu“. „Pôsobil dojmom akéhosi podzemného milionára. Vedel veľa o ‚peniazoch strany‘ – vydavateľstvo Pravda bolo najziskovejším podnikom v obchodnom impériu Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu,“ napísal.

Leontievovo úmrtie sa pridáva k sérii podozrivých pádov z okien, ktoré v Rusku postihli viaceré verejné osobnosti či manažérov veľkých podnikov. Len minulý mesiac zomrel podobným spôsobom bývalý šéf dopravy v Petrohrade Alexander Fedotov a v minulosti aj manažér ropnej spoločnosti Lukoil Ravil Maganov.

Rovnako aj vlani v októbri bývalý viceprezident ropnej spoločnosti Michail Rogačev či vo februári 2023 úradníčka rezortu obrany zodpovedná za vojnové financie.

(max)

  |  

Obchodná komora namieta prijatie novely envirofondu bez diskusie

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) kritizuje spôsob, akým ministerstvo životného prostredia predložilo a vláda schválila novelu zákona o Environmentálnom fonde.

Podľa komory ide o systémovú zmenu s výrazným vplyvom na podnikateľské prostredie, ktorú však prijali v skrátenom legislatívnom konaní, a to bez primeraného odôvodnenia a bez možnosti odbornej diskusie.

Komora upozorňuje, že takýto postup je v rozpore so zákonom, keďže skrátené konanie sa má využívať len v prípadoch krízy, ohrozenia práv občanov alebo bezpečnosti štátu.

Sekcia obehového hospodárstva SOPK preto žiada, aby návrh vrátili do medzirezortného pripomienkového konania. Zdôrazňuje, že zmeny vo fungovaní envirofondu majú zásadné následky na financovanie environmentálnych projektov i na podniky, ktoré sa podieľajú na triedenom zbere odpadu.

Jedným dychom Komora vyzýva na otvorený dialóg medzi štátom, odborníkmi a podnikateľmi s cieľom vytvoriť férový a stabilný systém financovania. Sama deklaruje ochotu prispieť odbornými návrhmi.

Ministerstvo tvrdí, že novela má zefektívniť fungovanie fondu a zvýšiť transparentnosť systému.

(tasr, max)

  |  

Najvyšší súd USA otvára obdobie s kľúčovými prípadmi Donalda Trumpa

Najvyšší súd USA v pondelok otvára nové funkčné obdobie, ktoré sľubuje sériu zásadných rozhodnutí o rozsahu prezidentskej moci.

V centre pozornosti bude Donald Trump, ktorý sa po návrate do Bieleho domu snaží o potvrdenie širokých právomocí prezidenta.

Súd s konzervatívnou väčšinou 6 : 3 vrátane troch sudcov vymenovaných samotným Trumpom bude rozhodovať o prípadoch týkajúcich sa jeho colnej politiky, prepúšťania federálnych úradníkov aj hraníc medzi právomocami Kongresu a exekutívy.

Popri tom sudcov čakajú aj kultúrne konflikty ako spory o „konverznú terapiu“, transgender športovcov či právo na zbrane. Už v predchádzajúcich rozhodnutiach súd výrazne posilnil prezidentove právomoci, čo podľa niektorých právnikov signalizuje dlhodobý posun v prospech exekutívy.

Ministerstvo spravodlivosti varuje, že obmedzenie prezidentovej právomoci v oblasti ciel by mohlo poškodiť americkú ekonomiku, zatiaľ čo kritici upozorňujú na riziko koncentrácie moci v rukách jedného človeka.

(reuters, lup)