Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislavu a Viedeň opäť spojí vlak, modernizácia skráti cestu na menej ako hodinu

Od 11. októbra po viac než roku obnovia vlakové spojenie medzi Bratislavou - hlavnou stanicou a Viedňou, ktoré prerušili v marci 2024 pre rekonštrukciu a elektrifikáciu úseku Devínska Nová Ves - Marchegg. Oznámil to minister dopravy Jozef Ráž ml. (nom. Smeru).

Podľa ministra ide o trať „s medzinárodným významom“, ktorá opäť umožní cestovať priamo z hlavnej stanice v Bratislave, nielen z Petržalky.

Generálny riaditeľ Železníc SR Ivan Bednárik potvrdil, že práce sa oneskorili o desať mesiacov pre technické a prírodné komplikácie ako povodne, nález podzemného bunkra z druhej svetovej vojny aj výskyt chránených živočíchov v oblasti so štvrtým stupňom ochrany.

Zmodernizovaná trať umožní zvýšenie rýchlosti z 80 na 120 kilometrov za hodinu, čo skráti cestu do Viedne o 11 minút, a teda na 56 minút. Cestujúcim bude k dispozícii 38 spojov denne vrátane ranných a večerných vlakov REX.

Investícia do modernizácie presiahla 11,3 milióna eur. Železničná spoločnosť Slovensko očakáva, že vďaka vyššiemu komfortu a pripadajúcej kapacite 380 miest na vlak by mohol počet prepravených cestujúcich prekročiť až dva milióny ročne.

(tasr, max)

Minúta  |  

V USA začali vyšetrovať antisemitizmus, preveria kroky Trumpa aj Bidena

Americká Komisia pre občianske práva začala rozsiahle vyšetrovanie reakcie federálnej vlády na obvinenia z antisemitizmu na univerzitách. Cieľom je preskúmať kroky administratívy Donalda Trumpa, ktorá údajne vyvíjala nátlak na školy a hrozila im stratou federálneho financovania.

Vyšetrovanie má preveriť, či takýto postup neprekročil rámec zákona a nezasiahol do nezávislosti akademických inštitúcií.

Komisia zložená zo štyroch demokratov, troch republikánov a jedného nezávislého člena jednomyseľne hlasovala za začatie vyšetrovania ešte pred nástupom Donalda Trumpa do úradu v januári tohto roka. Okrem preskúmania krokov jeho administratívy sa zameria aj na širšiu vládnu reakciu na antisemitizmus od útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023.

Požiadala už pritom univerzity vrátane Kolumbijskej a Minnesotskej o poskytnutie rozsiahlej komunikácie s federálnymi úradmi. Podľa kritikov ide o bezprecedentný zásah do dôverných dokumentov. V rámci šetrenia tiež plánujú verejné vypočúvania svedkov.

Demokratickí členovia tvrdia, že cieľom je zabezpečiť zodpovednosť vlády bez ohľadu na politické vedenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Časti tiel z výskumu končili na čiernom trhu, Harvard čelí žalobám pozostalých

Najvyšší súd štátu Massachusetts rozhodol, že rodiny darcov tiel Harvardovej lekárskej fakulte môžu univerzitu žalovať za nesprávne nakladanie s pozostatkami ich blízkych. Verdikt ruší predchádzajúce rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý Harvard oslobodil s odvolaním sa na zákonnú imunitu pri spracovaní anatomických darov.

Súd uviedol, že univerzita zlyhala vo svojej zákonnej povinnosti zaobchádzať s darovanými telami dôstojne a primerane ich likvidovať. Podľa sudcu Scotta Kafkera „Harvard žalostne zlyhal“ a jeho konanie nemožno považovať za vykonané v dobrej viere.

Prípad sa týka bývalého riaditeľa harvardovej márnice Cedrica Lodgea, ktorý sa priznal, že roky kradol časti tiel určené na výskum - vrátane hláv, orgánov a kože - a predával ich na čiernom trhu. Spolu s manželkou ich prevážal z univerzitnej márnice do svojho domu v New Hampshire.

Celkovo 47 príbuzných zosnulých podalo dvanásť žalôb obviňujúc školu z nedbanlivosti a nedostatočnej kontroly.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kaliňák v Kyjeve oznámil vojenský balík pomoci pre Ukrajinu

Slovenská vláda oznámila nový balík vojenskej podpory pre Ukrajinu. Ohlásil to minister obrany Robert Kaliňák (Smer) počas Medzinárodného fóra obranného priemyslu v Kyjeve. Informoval Interfax.

Na fóre spoločne s ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom podpísal memorandum o 14. balíku pomoci. Ten zahŕňa inžiniersku podporu a pomoc pri odmínovaní ukrajinského územia.

Slovenský minister zhodnotil, že plánujú rozšíriť spoluprácu v oblasti obrany a počas rokovaní v Kyjeve bude hľadať nové spoločné projekty. Skonštatoval, že Slovensko od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu 15-násobne zvýšilo svoju výrobnú kapacitu delostreleckej munície.

Zdôraznil, že téma obrany bola jednou z kľúčových aj počas nedávneho stretnutia premiéra Roberta Fica (Smer) s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a majú o nej diskutovať aj vlády oboch krajín na najbližšom zasadnutí.

Slovensko patrilo na začiatku ruskej invázie medzi prvé krajiny, ktoré poskytli Ukrajine vojenskú pomoc vrátane systému S-300 a stíhačiek MiG-29. Vtedajší vládni predstavitelia pre ne aktuálne čelia trestným konaniam.

Citovaný portál poznamenal, že v novembri 2023 Ficova vláda zamietla 14. balíček v hodnote 40,3 milióna eur, čím obmedzila ďalšiu priamu vojenskú pomoc na humanitárnu a nebojovú.

(max)

Minúta  |  

Vapovanie mladých láme rekordy, Európa je svetovým lídrom vo fajčení

Viac ako 100 miliónov ľudí na svete dnes vapuje, pričom až 15 miliónov z nich tvoria tínedžeri vo veku 13 až 15 rokov. Vyplýva to z prvého globálneho odhadu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), podľa ktorej mladí ľudia vapujú v priemere až deväťkrát častejšie ako dospelí. 

WHO zároveň upozorňuje, že napriek poklesu fajčenia tradičného tabaku, ktorý od roku 2000 klesol zo 1,38 na 1,2 miliardy užívateľov minulý rok, sa zvyšuje riziko závislosti od nikotínu práve vďaka alternatívnym produktom.

Aj keď výrobcovia elektronických cigariet tvrdia, že ich produkty pomáhajú dospelým prestať fajčiť, WHO varuje, že vapovanie láka najmä mladých a môže podkopať dlhoročné úspechy v boji proti fajčeniu. 

Niektoré štúdie, ako napríklad prehľad Cochrane z roku 2024, síce naznačujú vyššiu účinnosť vapovania pri odvykaní, no dlhodobé zdravotné následky ostávajú nejasné.

Kým v juhovýchodnej Ázii užívanie tabaku u mužov kleslo zo 70 percent na začiatku tisícročia na 37 percent vlani, Európa ostáva regiónom s najvyššou mierou užívania tabaku – 24,1 percenta.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zomrela dlhoročná šéfka českého úradu pre jadrovú bezpečnosť

Vo veku 64 rokov zomrela po vážnej chorobe česká jadrová fyzička a dlhoročná predsedníčka Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť Dana Drábová. Stála na jeho čele od roku 1999 a patrila medzi najvýraznejšie osobnosti českého verejného života v oblasti energetiky a bezpečnosti.

Okrem vedeckej a regulačnej práce sa dlhodobo angažovala aj v komunálnej politike. Bola zástupkyňou primátora mesta Pyšely a pôsobila aj v zastupiteľstve Stredočeského kraja. V posledných rokoch sa aktívne zapájala do pomoci Ukrajine, najmä v oblasti energetickej bezpečnosti a civilnej ochrany.

Na jej úmrtie reagovali mnohí českí politici. Prezident Petr Pavel ju označil za výnimočnú osobnosť, ktorá výrazne prispela k bezpečnosti krajiny. Vyzdvihol jej odvahu, odbornosť, humor a ľudskosť.

Premiér Petr Fiala ju nazval „mimoriadnou ženou v službách štátu“ a vyjadril úprimnú sústrasť rodine.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.