Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA plánujú pozemné akcie vo Venezuele, kontakt s Madurovým režimom končí

Americký prezident Donald Trump prerušil všetky diplomatické kontakty s Venezuelou a nariadil svojmu vyslancovi Richardovi Grenellovi ich ukončiť.

Rozhodnutie prichádza po sérii amerických útokov na drogové lode pri venezuelskom pobreží, ktoré podľa prezidenta obmedzili pašovanie drog po mori.

Trump zároveň uviedol, že USA sa musia začať sústrediť na operácie na pevnine, hoci zatiaľ nepadlo rozhodnutie o rozšírení vojenských akcií.

Napätie medzi Washingtonom a Caracasom eskaluje od Trumpovho návratu do Bieleho domu v januári.

Venezuelský prezident Nicolas Maduro odmieta obvinenia zo spolupráce s drogovými kartelmi a tvrdí, že USA sa ho snažia zosadiť. V auguste USA zdvojnásobili odmenu za jeho dolapenie na 50 miliónov dolárov.

Trump však poprel, že by mal v úmysle uskutočniť zmenu režimu. Zdroje z Bieleho domu neposkytli k situácii ďalšie podrobnosti.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Aktivistu zadržaného Izraelom priviezli späť na Slovensko

Na Slovensko sa v pondelok podvečer vrátil občan Peter Švestka, ktorého zadržali izraelské úrady počas zásahu proti flotile Global Sumud, pokúšajúcej sa doručiť humanitárnu pomoc do Pásma Gazy. Lietadlo ministerstva obrany s mužom na palube pristálo v Bratislave.

Podľa šéfa diplomacie Juraja Blanára (Smer) sa návrat podaril vďaka „proaktívnemu úsiliu a profesionálnemu prístupu slovenskej diplomacie“, pričom Slovensko sa spolu s Gréckom stalo prvými európskymi krajinami, ktoré vlastnými kapacitami repatriovali svojich občanov.

Slovenská vláda zároveň poskytla pomoc pri preprave ďalších deviatich zadržaných občanov z Holandska, Kanady a USA, čím podľa ministra potvrdila pozíciu „spoľahlivého partnera“. Operáciu pripravovali celý víkend a bola výsledkom spolupráce rezortov diplomacie a obrany.

Podľa Blanára komunikovali s izraelským ministerstvom zahraničných vecí, s izraelským veľvyslancom na Slovensku a so všetkými zainteresovanými zložkami od 2. októbra, keď slovenského občana zadržali izraelské úrady. „Počas zadržania mu bola poskytovaná primeraná starostlivosť,“ skonštatoval.

Flotila zhruba štyroch desiatok lodí vyplávala koncom augusta a pokúšala sa prelomiť izraelskú blokádu Gazy a doručiť humanitárnu pomoc. Izrael misiu odsúdil ako trik s tvrdením, že z ich strany ide o „zákonnú námornú blokádu“, ktorá má zabrániť pašovaniu zbraní militantnému hnutiu Hamas.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum: Mladí Američania najmenej podporujú myšlienku ženy ako prezidentky USA

Nový prieskum Americkej univerzity, zverejnený na Politico, ukazuje, že voliči mladší ako 50 rokov sú najmenej otvorení myšlienke ženy na poste prezidentky USA. Štyria z desiatich Američanov uvádzajú, že poznajú niekoho, kto by ženu do Bieleho domu nezvolil.

Aj keď väčšina opýtaných podporuje väčšie zastúpenie žien v politike, pretrváva dvojaký meter - prezidentka má byť podľa voličov zároveň „tvrdá“ aj „sympatická“.

Prezidentskú kandidátku by nevolila štvrtina žien mladších ako 50 rokov a 20 percent mužov mladších ako 50 rokov, zatiaľ čo 13 percent mužov a žien nad 50 rokov reagovalo, že by neboli otvorení podpore ženy na prezidentku.

Výskumníčka Viva de Vicqová označila výsledky za paradoxné. Voliči dôverujú ženám v témach ako potraty, rodová rovnosť či starostlivosť o deti, no menej im veria v otázkach národnej bezpečnosti a medzinárodných konfliktov.

Prieskum odhaľuje aj širšie trendy po neúspešnej kandidatúre Kamaly Harrisovej. Viac ako 40 percent nezávislých voličov sa domnieva, že jej prehra skomplikovala cestu budúcim kandidátkam.

(max)

Minúta  |  

Lev XIV. mení Františkovu reformu. Vatikán môže využívať aj zahraničné banky

Pápež Lev XIV. v pondelok vydal dekrét, ktorým zrušil výhradnú právomoc vatikánskej banky (Inštitútu pre náboženské diela) spravovať všetky investície mestského štátu.

Týmto krokom zmenil jednu z hlavných finančných reforiem svojho predchodcu, pápeža Františka, ktorý v roku 2022 nariadil, aby všetky vatikánske aktíva spravovala výhradne ona.

Nové rozhodnutie umožňuje jednotlivým vatikánskym oddeleniam využívať aj zahraničné finančné inštitúcie, ak to budú považovať za „efektívnejšie alebo pohodlnejšie“. Zároveň však zostáva v platnosti povinnosť dodržiavať jednotnú investičnú politiku Vatikánu, ktorú vypracoval dozorný výbor ešte počas Františkovho pontifikátu.

Hlava katolíckej cirkvi tým reagovala na dlhodobé výhrady niektorých úradníkov, ktorí tvrdili, že centralizácia investícií dávala vatikánskej banke príliš veľkú moc a komplikovala fungovanie menších inštitúcií.

Finančná reputácia Vatikánu bola v posledných desaťročiach poškvrnená netransparentnými financiami a prípadmi korupcie, sprenevery a iných zločinov. František, ktorý viedol cirkev 12 rokov, zaviedol sériu reforiem na riešenie týchto problémov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bratislavu a Viedeň opäť spojí vlak, modernizácia skráti cestu na menej ako hodinu

Od 11. októbra po viac než roku obnovia vlakové spojenie medzi Bratislavou - hlavnou stanicou a Viedňou, ktoré prerušili v marci 2024 pre rekonštrukciu a elektrifikáciu úseku Devínska Nová Ves - Marchegg. Oznámil to minister dopravy Jozef Ráž ml. (nom. Smeru).

Podľa ministra ide o trať „s medzinárodným významom“, ktorá opäť umožní cestovať priamo z hlavnej stanice v Bratislave, nielen z Petržalky.

Generálny riaditeľ Železníc SR Ivan Bednárik potvrdil, že práce sa oneskorili o desať mesiacov pre technické a prírodné komplikácie ako povodne, nález podzemného bunkra z druhej svetovej vojny aj výskyt chránených živočíchov v oblasti so štvrtým stupňom ochrany.

Zmodernizovaná trať umožní zvýšenie rýchlosti z 80 na 120 kilometrov za hodinu, čo skráti cestu do Viedne o 11 minút, a teda na 56 minút. Cestujúcim bude k dispozícii 38 spojov denne vrátane ranných a večerných vlakov REX.

Investícia do modernizácie presiahla 11,3 milióna eur. Železničná spoločnosť Slovensko očakáva, že vďaka vyššiemu komfortu a pripadajúcej kapacite 380 miest na vlak by mohol počet prepravených cestujúcich prekročiť až dva milióny ročne.

(tasr, max)

Minúta  |  

V USA začali vyšetrovať antisemitizmus, preveria kroky Trumpa aj Bidena

Americká Komisia pre občianske práva začala rozsiahle vyšetrovanie reakcie federálnej vlády na obvinenia z antisemitizmu na univerzitách. Cieľom je preskúmať kroky administratívy Donalda Trumpa, ktorá údajne vyvíjala nátlak na školy a hrozila im stratou federálneho financovania.

Vyšetrovanie má preveriť, či takýto postup neprekročil rámec zákona a nezasiahol do nezávislosti akademických inštitúcií.

Komisia zložená zo štyroch demokratov, troch republikánov a jedného nezávislého člena jednomyseľne hlasovala za začatie vyšetrovania ešte pred nástupom Donalda Trumpa do úradu v januári tohto roka. Okrem preskúmania krokov jeho administratívy sa zameria aj na širšiu vládnu reakciu na antisemitizmus od útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023.

Požiadala už pritom univerzity vrátane Kolumbijskej a Minnesotskej o poskytnutie rozsiahlej komunikácie s federálnymi úradmi. Podľa kritikov ide o bezprecedentný zásah do dôverných dokumentov. V rámci šetrenia tiež plánujú verejné vypočúvania svedkov.

Demokratickí členovia tvrdia, že cieľom je zabezpečiť zodpovednosť vlády bez ohľadu na politické vedenie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.