Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lagardová: Použitie ruských aktív musí byť v súlade so zákonom

Európska únia zvažuje, ako využiť zmrazené ruské štátne aktíva na pomoc Ukrajine, no prezidentka ECB Christine Lagardová varuje, že akýkoľvek krok musí rešpektovať medzinárodné právo.

Ide o majetok v hodnote 210 miliárd eur, ktorý bol zablokovaný po ruskej invázii v roku 2022.

Brusel nechce aktíva rovno skonfiškovať – namiesto toho zvažuje ich investovanie do špeciálnych dlhopisov vydaných Európskou komisiou. Z výnosov by potom vznikol nový fond na obnovu Ukrajiny.

Lagardová však upozorňuje, že akýkoľvek právne pochybný postup by mohol poškodiť dôveryhodnosť eura a ohroziť finančnú stabilitu. ECB preto bude celý proces detailne monitorovať.

Výnosy z investovaných aktív sú aktuálne uviaznuté v belgickom depozitári Euroclear a ďalší postup závisí od súhlasu všetkých strán, ktoré tieto aktíva držia.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump chce vedieť, ako plánuje Ukrajina použiť Tomahawky

Americký prezident Donald Trump vyjadril pochybnosti o dodávkach amerických rakiet Tomahawk Ukrajine. Podľa neho by pred súhlasom chcel vedieť, ako s nimi Kyjev plánuje naložiť. Tvrdí, že nechce prispieť k ďalšej eskalácii konfliktu s Ruskom.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj žiada USA, aby umožnili ich transfer cez európske krajiny. Rakety majú dolet až 2 500 kilometrov, čo by výrazne rozšírilo ukrajinské možnosti úderov vrátane cieľov hlboko v Rusku.

Ruský prezident Vladmir Putin varoval, že ak USA pošlú Ukrajine tieto rakety, vážne to poškodí vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom.

Trump zatiaľ oficiálne rozhodnutie neurobil, no priznal, že „sa tak nejako rozhodol“ a predtým by Ukrajine položil niekoľko otázok.

Reakciu Kremľa ani Zelenského administratívy sa zatiaľ nepodarilo získať.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Raper Diddy vraj požiadal Trumpa o milosť, prezident zvažuje aj Maxwellovú

Prezident USA Donald Trump zvažuje udelenie milosti Ghislaine Maxwellovej odsúdenej za spolupáchateľstvo pri sexuálnych zločinoch Jeffreya Epsteina.

V rovnaký deň, keď Najvyšší súd USA zamietol Maxwellovej snahu o zvrátenie rozsudku, Trump uviedol, že sa o jej prípade poradí s ministerstvom spravodlivosti. Povedal tiež, že o milosť ho požiadal aj raper Sean „Diddy“ Combs, ktorý čelí vlastnému rozsudku za obvinenia spojené s prostitúciou.

Vyhlásenia prichádzajú v čase, keď Trump čelí tlaku kvôli nedostatočnému zverejňovaniu informácií o Epsteinovej kauze. Opoziční demokrati aj jeho vlastná politická základňa mu vyčítajú, že ministerstvo spravodlivosti neprinieslo viac svetla na identitu údajne zapletených osôb.

Trump priznal, že o Maxwellovej dlhšie nepočul, no nevylúčil jej omilostenie.

Téma je pre neho citlivá, pretože s Epsteinom mal v minulosti priateľské vzťahy, ktoré sa neskôr vyostrili. Epstein zomrel vo väzení v roku 2019 za podozrivých okolností.

(reuters, lup)

Minúta  |  

USA plánujú pozemné akcie vo Venezuele, kontakt s Madurovým režimom končí

Americký prezident Donald Trump prerušil všetky diplomatické kontakty s Venezuelou a nariadil svojmu vyslancovi Richardovi Grenellovi ich ukončiť.

Rozhodnutie prichádza po sérii amerických útokov na drogové lode pri venezuelskom pobreží, ktoré podľa prezidenta obmedzili pašovanie drog po mori.

Trump zároveň uviedol, že USA sa musia začať sústrediť na operácie na pevnine, hoci zatiaľ nepadlo rozhodnutie o rozšírení vojenských akcií.

Napätie medzi Washingtonom a Caracasom eskaluje od Trumpovho návratu do Bieleho domu v januári.

Venezuelský prezident Nicolas Maduro odmieta obvinenia zo spolupráce s drogovými kartelmi a tvrdí, že USA sa ho snažia zosadiť. V auguste USA zdvojnásobili odmenu za jeho dolapenie na 50 miliónov dolárov.

Trump však poprel, že by mal v úmysle uskutočniť zmenu režimu. Zdroje z Bieleho domu neposkytli k situácii ďalšie podrobnosti.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Aktivistu zadržaného Izraelom priviezli späť na Slovensko

Na Slovensko sa v pondelok podvečer vrátil občan Peter Švestka, ktorého zadržali izraelské úrady počas zásahu proti flotile Global Sumud, pokúšajúcej sa doručiť humanitárnu pomoc do Pásma Gazy. Lietadlo ministerstva obrany s mužom na palube pristálo v Bratislave.

Podľa šéfa diplomacie Juraja Blanára (Smer) sa návrat podaril vďaka „proaktívnemu úsiliu a profesionálnemu prístupu slovenskej diplomacie“, pričom Slovensko sa spolu s Gréckom stalo prvými európskymi krajinami, ktoré vlastnými kapacitami repatriovali svojich občanov.

Slovenská vláda zároveň poskytla pomoc pri preprave ďalších deviatich zadržaných občanov z Holandska, Kanady a USA, čím podľa ministra potvrdila pozíciu „spoľahlivého partnera“. Operáciu pripravovali celý víkend a bola výsledkom spolupráce rezortov diplomacie a obrany.

Podľa Blanára komunikovali s izraelským ministerstvom zahraničných vecí, s izraelským veľvyslancom na Slovensku a so všetkými zainteresovanými zložkami od 2. októbra, keď slovenského občana zadržali izraelské úrady. „Počas zadržania mu bola poskytovaná primeraná starostlivosť,“ skonštatoval.

Flotila zhruba štyroch desiatok lodí vyplávala koncom augusta a pokúšala sa prelomiť izraelskú blokádu Gazy a doručiť humanitárnu pomoc. Izrael misiu odsúdil ako trik s tvrdením, že z ich strany ide o „zákonnú námornú blokádu“, ktorá má zabrániť pašovaniu zbraní militantnému hnutiu Hamas.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum: Mladí Američania najmenej podporujú myšlienku ženy ako prezidentky USA

Nový prieskum Americkej univerzity, zverejnený na Politico, ukazuje, že voliči mladší ako 50 rokov sú najmenej otvorení myšlienke ženy na poste prezidentky USA. Štyria z desiatich Američanov uvádzajú, že poznajú niekoho, kto by ženu do Bieleho domu nezvolil.

Aj keď väčšina opýtaných podporuje väčšie zastúpenie žien v politike, pretrváva dvojaký meter - prezidentka má byť podľa voličov zároveň „tvrdá“ aj „sympatická“.

Prezidentskú kandidátku by nevolila štvrtina žien mladších ako 50 rokov a 20 percent mužov mladších ako 50 rokov, zatiaľ čo 13 percent mužov a žien nad 50 rokov reagovalo, že by neboli otvorení podpore ženy na prezidentku.

Výskumníčka Viva de Vicqová označila výsledky za paradoxné. Voliči dôverujú ženám v témach ako potraty, rodová rovnosť či starostlivosť o deti, no menej im veria v otázkach národnej bezpečnosti a medzinárodných konfliktov.

Prieskum odhaľuje aj širšie trendy po neúspešnej kandidatúre Kamaly Harrisovej. Viac ako 40 percent nezávislých voličov sa domnieva, že jej prehra skomplikovala cestu budúcim kandidátkam.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.