Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Traja americkí priekopníci kvantovej mechaniky získali Nobelovu cenu

Nobelovu cenu za fyziku 2025 získali traja americkí vedci – John Clarke, Michel Devoret a John Martinis – za objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantizácie energie v elektrickom obvode.

Ich práca položila základy modernej kvantovej technológie, ktorá umožnila rozvoj kvantových počítačov, kryptografie a senzorov, oznámila Kráľovská švédska akadémia vied.

Laureáti si rozdelia odmenu približne milión eur. Ocenenie potvrdzuje zásadný význam fyziky pre vedecký pokrok – ide o prvú kategóriu uvedenú v závete Alfreda Nobela.

Objav trojice vedcov dokázal, že kvantové javy, ako je tunelovanie, sa môžu realizovať aj v makroskopických systémoch, nielen na úrovni atómov a častíc. Tento prelom otvoril dvere k praktickému využitiu kvantovej mechaniky v technológiách budúcnosti.

V minulom roku cenu za fyziku získali John Hopfield a Geoffrey Hinton za prácu v oblasti strojového učenia. Tohtoročné ocenenie tak opäť potvrdzuje trend, že Nobelova cena reflektuje kľúčové smery modernej vedy, a to od umelej inteligencie po kvantové výpočty.

Kto získa Nobelovu cenu za mier oznámia v piatok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ruské útoky poškodili ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v utorok uviedla, že ruské nálety spôsobili „významné“ škody na produkcii zemného plynu v krajine. Konkrétne údaje však neposkytla.

Podľa nej útoky cielili na regionálnu plynárenskú infraštruktúru a zariadenia na prenos elektriny v oblastiach pri fronte. Dodala, že Ukrajina preto zvažuje zvýšenie dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG).

(reuters, lud)

Minúta  |  

Hlas: Výsledky volieb v Česku sú odkazom proti ideologickým bojom v EÚ

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) označil výsledky českých volieb za jasný odkaz celej Európe, že občania už odmietajú prázdne ideologické boje a chcú návrat k „zdravému rozumu“ a reálnej politike.

Podľa neho voliči v Česku uprednostnili záujmy vlastnej krajiny pred geopolitickými gestami, čo by malo byť varovaním aj pre slovenskú opozíciu.

Upozornil, že podobné trendy možno vidieť naprieč kontinentom - vo Francúzsku či Nemecku - kde sa do popredia dostávajú sily požadujúce zásadnú zmenu politiky Európskej únie. Z tej sa podľa neho nesmie stať „vojenský projekt“.

„EÚ musí mať zdravý rozum a nesmie podliehať šialenstvu, ktoré počujeme z každého kroku, aby sme sa chystali na vojnu,“ povedal.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) doplnil, že slovensko-česká spolupráca priniesla v poslednom programovom období viac než 100 miliónov eur do spoločných projektov, a to od cyklotrás po integrované záchranné služby.

Strana tak bude žiadať prijať uznesenie v Národnej rade SR zaväzujúce vládu, aby čo najskôr po sformovaní českej vlády nadviazali spoluprácu. Témou rokovania majú byť aj emisné povolenky, pre ktoré si podľa Hlasu občania priplatia ročne tritisíc eur.

(max)

Minúta  |  

Český prezident zvolal ustanovujúcu schôdzu Poslaneckej snemovne

Český prezident Petr Pavel zvolal zasadnutie Poslaneckej snemovne parlamentu ČR po voľbách a deň jeho začiatku stanovil na 3. novembra. V utorok to oznámil Pražský hrad, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

To, že schôdzu zvolá na začiatok novembra, avizoval prezident už v nedeľu po rokovaní s prvou skupinou predsedov strán, ktoré sa do Poslaneckej snemovne dostali. Pripomenul, že nová vláda môže byť vymenovaná až po tom, ako podá demisiu tá súčasná, ktorá to nemôže urobiť skôr, než sa uskutoční ustanovujúca schôdza snemovne.

Novembrový termín poskytne podľa Pavla dostatok času nielen na vnútrostranícke rokovania, ale aj na rokovania medzi stranami navzájom, aby si mohli vyjasniť otázky týkajúce sa obsadenia dolnej komory, ale aj jednotlivých miest v budúcej vláde.

V pondelok po skončení prvého kola rozhovorov potom dodal, že nikto nemá snahu celý proces uponáhľať. „Je dôležité, aby proces (vzniku vlády) prebiehal paralelne s ustanovovaním novej snemovne, pretože nedáva príliš zmysel, aby sme venovali všetku pozornosť zloženiu vlády a snemovni nie. Pretože rozloženie síl v snemovni, ako budú pomerne zastúpené jednotlivé politické strany v jej orgánoch, bude mať, samozrejme, svoj vplyv aj na zloženie vlády. Zhodli sme sa na tom, že nie je snaha celý proces uponáhľať,“ povedal v pondelok prezident.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Bajo Holečková: Kaliňák za posledný mesiac minul na oslavy viac ako 800-tisíc eur

Poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) na sociálnej sieti kritizovala ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) za nadmerné výdavky na oslavy štátnych a armádnych podujatí.

Podľa nej ministerstvo len za posledný mesiac minulo viac ako 800-tisíc eur. Dovedna 400-tisíc eur išlo na oslavy Karpatsko-duklianskej operácie a ďalších 410-tisíc eur na Deň ozbrojených síl.

Holečková tvrdí, že ak má vláda hovoriť o „rozpočtovej konsolidácii“, takéto výdavky sú neobhájiteľné. Pripomenula, že v roku 2023 stáli tribúna a pódium 12-tisíc eur, zatiaľ čo v roku 2025 už 170-tisíc eur, teda štrnásťnásobok. Navyše podľa nej na ketering počas Dňa ozbrojených síl minuli viac ako 60-tisíc eur.

„Ľudia majú šetriť, Kaliňák oslavuje! Takto totiž vyzerá tá ich konsolidácia v praxi. Ľuďom zvyšujú dane a odvody a pre seba organizujú predražené papalášske oslavy za stovky tisíc eur,“ napísala opozičná poslankyňa.

(max)

Minúta  |  

FT: Únia obmedzí pohyb ruských diplomatov, Maďarsko upustilo od veta

Vlády krajín Európskej únie sa dohodli na novom opatrení, ktoré obmedzí pohyb ruských diplomatov v rámci členských štátov. Píše Financial Times. Krok je reakciou na rastúce prípady sabotáží, kyberútokov a spravodajských operácií, ktoré podľa európskych tajných služieb organizujú ruskí agenti pôsobiaci pod diplomatickým krytím.

Nové pravidlá prinútia ruských diplomatov v Únii ohlásiť svoje cesty mimo krajiny pôsobenia, čím sa má zlepšiť ich monitoring. Iniciatívu presadila Česká republika.

Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského ide o obnovenie reciprocity: ak Rusko prísne reguluje pohyb európskych diplomatov, rovnaké pravidlá majú platiť aj na území štátov EÚ.

O schválení opatrenia rozhodli členské štáty jednomyseľne po tom, čo Maďarsko podľa dvoch diplomatov stiahlo svoje veto. Právne potvrdenie balíka môže zdržať Rakúsko, ktoré trvá na uvoľnení sankcií voči oligarchovi Olegovi Deripaskovi ako kompenzáciu pre banku Raiffeisen.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.