Preskočiť na obsah
  |  

Súd potvrdil Žigovi peňažný trest za podplácanie exšéfa NAKA

Podnikateľovi Štefanovi Žigovi potvrdili za podplácanie exšéfa finančnej polície niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Bernarda Slobodníka peňažný trest vo výške 100-tisíc eur. Ten mu pred rokom uložil Špecializovaný trestný súd.

V prípade jeho nezaplatenia by si musel odpykať náhradný trest väzenia na jeden rok. Utorkové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR je právoplatné.

Prokurátor obžaloval Žigu pre podozrenie z podplácania exšéfa finančnej polície NAKA Slobodníka v období rokov 2016 až 2020. Ide najmä o skutky nadväzujúce na kauzu Valčeky.

Celkovo mal podľa obžaloby odovzdať minimálne 85-tisíc eur. Bývalý šéf finančnej polície NAKA sa k trestnej činnosti priznával. Protihodnotou za úplatky malo byť podľa obžaloby zabezpečenie beztrestnosti či informácií o trestných konaniach. Žiga vinu sústavne odmietal.

(tasr, max)

  |  

Program Obnov dom pokračuje, pribudne verzia mini plus pre tisíce rodín

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) oznámil pokračovanie programu Obnov dom. Novú výzvu s názvom Obnov dom mini plus spustia na jar 2026 a je určená pre najohrozenejšie domácnosti, na ktoré pôjde 186 miliónov eur z Modernizačného fondu.

Podľa Tarabu sa obnoví viac ako 16-tisíc starších rodinných domov. Pomoc má byť rýchla, adresná a bez povinnosti predkladať energetické certifikáty. „Je to výborná správa pre najzraniteľnejšie slovenské domácnosti, ktoré zápasia s rastúcimi cenami energií,“ zdôraznil minister.

Program bude spravovať Slovenská agentúra životného prostredia. Generálny riaditeľ Juraj Moravčík vysvetlil, že dotácie podporia najmä výmenu okien a dverí, zateplenie fasád či stropov. Žiadatelia budú môcť využiť pomoc terénnych pracovníkov a rovnako ako pri doterajších výzvach dostanú finančnú zálohu vopred.

Rezort životného prostredia pripraví detailné podmienky do oficiálneho vyhlásenia výzvy na jar 2026. Doteraz program Obnov dom prerozdelil viac ako 250 miliónov eur pre vyše 16-tisíc domácností, pričom verzia mini pomohla ďalším 1 200 rodinám.

(tasr, lud)

  |  

Slovensko.sk prejde modernizáciou, Migaľ sľubuje transparentný proces

Portál slovensko.sk je podľa ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý) v havarijnom stave. Od minulého roka zaznamenalo ministerstvo až 26 kritických výpadkov. Modernizácia Ústredného portálu verejnej správy je preto podľa neho nevyhnutná a musia ju vykonať zodpovedne, transparentne a bez rizika.

Migaľ na tlačovej konferencii zdôraznil, že celý proces obstarávania realizujú cez dynamický nákupný systém. V tom je aktuálne zaregistrovaných viac ako 100 firiem. Všetky dostali podrobné zadania a priebeh verejného obstarávania má byť podľa ministra plne otvorený verejnej kontrole.

Projekt bude financovaný výlučne z Plánu obnovy, nie zo štátneho rozpočtu. Keďže Slovensko má na jeho splnenie menej ako deväť mesiacov, viaceré procesy musia bežať paralelne.

Cieľom modernizácie je umožniť občanom vybavovanie úradných záležitostí jednoducho cez mobil, bez potreby čítačiek, kariet či špeciálneho hardvéru - identita sa overí cez bankovú aplikáciu.

Migaľ tiež oznámil, že všetky verejné obstarávania pošle na kontrolu Úradu pre verejné obstarávanie, hoci to zákon nevyžaduje.

(tasr, max)

  |  

Traja americkí priekopníci kvantovej mechaniky získali Nobelovu cenu

Nobelovu cenu za fyziku 2025 získali traja americkí vedci – John Clarke, Michel Devoret a John Martinis – za objav makroskopického kvantovo-mechanického tunelovania a kvantizácie energie v elektrickom obvode.

Ich práca položila základy modernej kvantovej technológie, ktorá umožnila rozvoj kvantových počítačov, kryptografie a senzorov, oznámila Kráľovská švédska akadémia vied.

Laureáti si rozdelia odmenu približne milión eur. Ocenenie potvrdzuje zásadný význam fyziky pre vedecký pokrok – ide o prvú kategóriu uvedenú v závete Alfreda Nobela.

Objav trojice vedcov dokázal, že kvantové javy, ako je tunelovanie, sa môžu realizovať aj v makroskopických systémoch, nielen na úrovni atómov a častíc. Tento prelom otvoril dvere k praktickému využitiu kvantovej mechaniky v technológiách budúcnosti.

V minulom roku cenu za fyziku získali John Hopfield a Geoffrey Hinton za prácu v oblasti strojového učenia. Tohtoročné ocenenie tak opäť potvrdzuje trend, že Nobelova cena reflektuje kľúčové smery modernej vedy, a to od umelej inteligencie po kvantové výpočty.

Kto získa Nobelovu cenu za mier oznámia v piatok.

(reuters, max)

  |  

Ruské útoky poškodili ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru

Ukrajinská ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková v utorok uviedla, že ruské nálety spôsobili „významné“ škody na produkcii zemného plynu v krajine. Konkrétne údaje však neposkytla.

Podľa nej útoky cielili na regionálnu plynárenskú infraštruktúru a zariadenia na prenos elektriny v oblastiach pri fronte. Dodala, že Ukrajina preto zvažuje zvýšenie dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG).

(reuters, lud)

  |  

Hlas: Výsledky volieb v Česku sú odkazom proti ideologickým bojom v EÚ

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) označil výsledky českých volieb za jasný odkaz celej Európe, že občania už odmietajú prázdne ideologické boje a chcú návrat k „zdravému rozumu“ a reálnej politike.

Podľa neho voliči v Česku uprednostnili záujmy vlastnej krajiny pred geopolitickými gestami, čo by malo byť varovaním aj pre slovenskú opozíciu.

Upozornil, že podobné trendy možno vidieť naprieč kontinentom - vo Francúzsku či Nemecku - kde sa do popredia dostávajú sily požadujúce zásadnú zmenu politiky Európskej únie. Z tej sa podľa neho nesmie stať „vojenský projekt“.

„EÚ musí mať zdravý rozum a nesmie podliehať šialenstvu, ktoré počujeme z každého kroku, aby sme sa chystali na vojnu,“ povedal.

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) doplnil, že slovensko-česká spolupráca priniesla v poslednom programovom období viac než 100 miliónov eur do spoločných projektov, a to od cyklotrás po integrované záchranné služby.

Strana tak bude žiadať prijať uznesenie v Národnej rade SR zaväzujúce vládu, aby čo najskôr po sformovaní českej vlády nadviazali spoluprácu. Témou rokovania majú byť aj emisné povolenky, pre ktoré si podľa Hlasu občania priplatia ročne tritisíc eur.

(max)