Preskočiť na obsah
  |  

Ruské útoky zničili 60 percent produkcie ukrajinského plynu

Masívne ruské útoky z 3. októbra zničili až 60 percent domácej produkcie zemného plynu na Ukrajine. Kyjev teraz čelí vážnej hrozbe energetickej krízy pred zimou – krajina bude musieť nakúpiť vyše štyri miliardy kubíkov plynu v hodnote takmer dve miliardy eur.

Ako píše portál Bloomberg, prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval spojencov zo skupiny G7 na naliehavú technickú aj finančnú pomoc.

Ukrajinská plynárenská infraštruktúra, schopná pokryť spotrebu ešte pred vojnou, je čoraz častejším terčom raketových a dronových útokov. Komplikácie navyše spôsobuje neistota ohľadom opráv zariadení a budúcich útokov.

Európske inštitúcie zvažujú ďalšiu pomoc, no náklady rýchlo rastú – len núdzové opravy si môžu vyžiadať 758 miliónov eur.

Kyjev tiež nalieha na podporu protivzdušnej obrany a nákup vojenskej techniky. Podľa Zelenského sa Rusko snaží ochromiť schopnosť Ukrajiny prežiť zimu a podrývať morálku obyvateľstva.

(lup)

  |  

Súd oslobodil bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu SR

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici oslobodil vo štvrtok spod obžaloby bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jarmilu Urbancovú, ktorá čelila obvineniam z podplácania a nepriamej korupcie.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, pretože prokurátor podal odvolanie. Samosudca po výsluchu kľúčového svedka Vladimíra Sklenku ukončil dokazovanie a následne začali záverečné reči.

Prokurátor tvrdil, že obžalovanú usvedčoval najmä výpoveďou bývalý sudca Sklenka. Navrhol, aby ju súd uznal vinnou, uložil jej peňažný trest a v prípade nezaplatenia aj náhradný trest odňatia slobody.

Urbancová obvinenia odmietala, tvrdila, že žiadnu trestnú činnosť nespáchala ani nesľubovala, ani neprevzala žiadne finančné prostriedky v súvislosti s jej funkciou. Na súd vo štvrtok neprišla.

Obhajca Peter Erdős uviedol, že skutky pripisované jeho klientke sa nepodarilo preukázať a obžaloba bola podľa jeho slov nedôvodná. Zdôraznil, že tvrdenia svedka Sklenku na súde neobstáli a dokazovaním ich priamo vyvrátili.

(tasr, sie)

  |  

Raši v Paríži hovoril o užšej spolupráci s Francúzskom a OECD

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) počas pracovnej cesty v Paríži absolvoval rokovania s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasom Cormannom a predsedom francúzskeho Senátu Gérardom Larcherom.

Témou stretnutí bola najmä užšia spolupráca medzi Slovenskom a Francúzskom, ako aj prehĺbenie kontaktov s OECD.

Raši vyjadril záujem, aby budúci Ekonomický prehľad OECD pre Slovensko predstavili priamo v Národnej rade SR, čo by umožnilo efektívnejšie využitie odporúčaní organizácie v legislatívnej praxi. Obaja partneri sa zhodli na potrebe udržať konkurencieschopnosť Európy pri zachovaní sociálnych štandardov.

Diskusia sa dotkla aj novembrového OECD samitu v Bratislave. Larcher ocenil historické väzby medzi oboma krajinami a pripomenul aj zásluhy M. R. Štefánika.

Raši vyzdvihol význam priamej diskusie s expertmi a otvorenosť slovenského parlamentu voči medzinárodnej expertíze.

(tasr, lup)

  |  

Nobelova cena za literatúru putuje do Maďarska, získal ju László Krasznahorkai

Maďarský spisovateľ László Krasznahorkai získal Nobelovu cenu za literatúru za rok 2025. Švédska akadémia ocenila jeho tvorbu ako "vizionársku a silnú, ktorá aj v tieni apokalyptických tém vyzdvihuje moc umenia".

Cena je dotovaná sumou 11 miliónov švédskych korún (približne milión eur). Krasznahorkai sa tak zaradil medzi literárne osobnosti ako William Faulkner, Winston Churchill či Jon Fosse. Minulý rok ocenenie získala Juhokórejčanka Han Kang.

Nobelovu cenu za literatúru udeľujú od roku 1901 a vyvoláva rozporuplné reakcie. Kontroverzie vyvolalo napríklad ocenenie Boba Dylana v roku 2016 alebo Petra Handkeho, ktorý sa zúčastnil na pohrebe Slobodana Miloševiča.

Akademikov kritizovali aj za ignorovanie velikánov ako Tolstoj či Joyce.

(reuters, lup)

  |  

Súd požiadal poslaneckú snemovňu o vydanie Babiša na stíhanie

Mestský súd v Prahe poslal vo štvrtok do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR žiadosť o vydanie predsedu hnutia ANO Andreja Babiša na trestné stíhanie v kauze Čapí hnízdo.

Serveru Novinky.cz to potvrdil sudca Jan Šott, ktorého senát o prípade rozhoduje, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe. „Žiadosť o vydanie pána Babiša bola vo štvrtok dopoludnia odoslaná,“ citoval server Šotta.

Súd tak podľa jeho slov urobil po tom, ako v Zbierke zákonov zverejnili výsledky volieb, čím sa zvolenie Babiša stalo právoplatné.

Žiadosťou sa bude musieť najskôr zaoberať mandátový a imunitný výbor snemovne, ktorý k nej vydá odporúčanie, a až následne všetci poslanci v pléne. Jednotlivé výbory však zatiaľ ustanovené nie sú, prvá schôdza snemovne sa uskutoční až 3. novembra. Dovtedy tak o žiadosti rozhodovať nebudú.

Predseda hnutia SPD Tomio Okamura už avizoval, že poslanci jeho hnutia žiadosť o vydanie Babiša nepodporia. Okamura tiež čelí trestnému stíhaniu, je obžalovaný z podnecovania k nenávisti v prípade predvolebných plagátov. Vydávaniu tak bude čeliť tiež.

(tasr, lud)

  |  

Macron chce vymenovať nového premiéra do 48 hodín

Francúzsky prezident Emmanuel Macron opäť stojí pred výzvou – musí nájsť šiesteho premiéra za menej ako dva roky. Po demisii Sébastiena Lecornua, ktorého vláda vydržala len niekoľko hodín, sa krajina ocitla v hlbokej politickej kríze.

Paralýza parlamentu komplikuje schválenie rozpočtu, ktorý považujú investori za kľúčový, a zvyšuje obavy z rastúceho deficitu.

Macronova kancelária prisľúbila menovanie nového premiéra do 48 hodín, no dohoda medzi stranami zatiaľ chýba. Väčšina zákonodarcov odmieta predčasné voľby, no zároveň sa nezhodnú na ďalšom postupe. Ľavica žiada premiéra zo svojich radov, pravica to odmieta.

Ďalšou otvorenou témou je dôchodková reforma, ktorú časť opozície chce zrušiť. V uliciach Paríža vládne nádej, že nový premiér prinesie stabilitu a posunie veci dopredu.

Napriek napätiu si francúzske dlhopisy udržali hodnotu – trhy zatiaľ veria, že krajina sa predčasným voľbám vyhne a rozpočet nakoniec prejde.

(reuters, lup)