Preskočiť na obsah
  |  

Polícia odložila prípad poslankyne ANO o údajnej objednávke zabitia psa

Česká polícia odložila prípad týkajúci sa končiacej poslankyne hnutia ANO Margity Balaštíkovej, ktorá si údajne v roku 2023 objednala zabitie psa priateľky svojho exmanžela. Uviedol to policajný hovorca Radomír Šiška. Na posun v prípade upozornila Česká televízia, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

To, že sa Balaštíková snažila objednať zabitie psa, zistil server Seznam Zprávy v polovici augusta. Vyplýva to podľa neho z nahrávok, ktoré tajne urobil jej bývalý muž v ich dome, lebo chcel mať dôkazy o vzájomných konfliktoch, ktoré by mohol predložiť aj polícii.

Poslankyňa sa na nahrávkach pýta istého muža, kedy dohodne, aby psa zastrelili, a koľko to stojí. Z ďalších nahrávok tiež vyplýva, že chcela prostredníctvom úradov poškodiť exmanželovu firmu.

Balaštíková, ktorá bola tieňovou ministerkou poľnohospodárstva hnutia ANO, označila nahrávku za podvrh a článok za napísaný na objednávku. Nakoniec však v reakcii na kauzu pozastavila svoje členstvo v hnutí ANO a vyškrtli ju z kandidátky v Zlínskom kraji, kde mala kandidovať z druhého miesta.

Predseda hnutia Andrej Babiš jej konanie označil za neprijateľné a požadoval ukončenie jej pôsobenia v strane.

(tasr, sie)

  |  

Turecko bude pomáhať monitorovať prímerie v Gaze, oznámil Erdogan

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok oznámil, že Turecko sa zapojí do monitorovania dodržiavania prímeria v Pásme Gazy, na ktorom sa dohodli Izrael a Hamas.

V prejave v Ankare uviedol, že krajina plánuje priamo podporiť túto monitorovaciu misiu a zároveň má záujem prispieť aj k obnove infraštruktúry v Gaze.

Erdogan zdôraznil, že Turecko je odhodlané zúčastniť sa na operácii, ktorá má za cieľ zabezpečiť plnenie mierových dohôd priamo na mieste.

Podľa prezidenta má Turecko za cieľ okrem bezpečnosti podporiť aj obnovu regiónu, ktorý dlhodobo trpí konfliktom.

(reuters, sie)

  |  

Ruské útoky zničili 60 percent produkcie ukrajinského plynu

Masívne ruské útoky z 3. októbra zničili až 60 percent domácej produkcie zemného plynu na Ukrajine. Kyjev teraz čelí vážnej hrozbe energetickej krízy pred zimou – krajina bude musieť nakúpiť vyše štyri miliardy kubíkov plynu v hodnote takmer dve miliardy eur.

Ako píše portál Bloomberg, prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval spojencov zo skupiny G7 na naliehavú technickú aj finančnú pomoc.

Ukrajinská plynárenská infraštruktúra, schopná pokryť spotrebu ešte pred vojnou, je čoraz častejším terčom raketových a dronových útokov. Komplikácie navyše spôsobuje neistota ohľadom opráv zariadení a budúcich útokov.

Európske inštitúcie zvažujú ďalšiu pomoc, no náklady rýchlo rastú – len núdzové opravy si môžu vyžiadať 758 miliónov eur.

Kyjev tiež nalieha na podporu protivzdušnej obrany a nákup vojenskej techniky. Podľa Zelenského sa Rusko snaží ochromiť schopnosť Ukrajiny prežiť zimu a podrývať morálku obyvateľstva.

(lup)

  |  

Súd oslobodil bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu SR

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici oslobodil vo štvrtok spod obžaloby bývalú podpredsedníčku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jarmilu Urbancovú, ktorá čelila obvineniam z podplácania a nepriamej korupcie.

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, pretože prokurátor podal odvolanie. Samosudca po výsluchu kľúčového svedka Vladimíra Sklenku ukončil dokazovanie a následne začali záverečné reči.

Prokurátor tvrdil, že obžalovanú usvedčoval najmä výpoveďou bývalý sudca Sklenka. Navrhol, aby ju súd uznal vinnou, uložil jej peňažný trest a v prípade nezaplatenia aj náhradný trest odňatia slobody.

Urbancová obvinenia odmietala, tvrdila, že žiadnu trestnú činnosť nespáchala ani nesľubovala, ani neprevzala žiadne finančné prostriedky v súvislosti s jej funkciou. Na súd vo štvrtok neprišla.

Obhajca Peter Erdős uviedol, že skutky pripisované jeho klientke sa nepodarilo preukázať a obžaloba bola podľa jeho slov nedôvodná. Zdôraznil, že tvrdenia svedka Sklenku na súde neobstáli a dokazovaním ich priamo vyvrátili.

(tasr, sie)

  |  

Raši v Paríži hovoril o užšej spolupráci s Francúzskom a OECD

Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) počas pracovnej cesty v Paríži absolvoval rokovania s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasom Cormannom a predsedom francúzskeho Senátu Gérardom Larcherom.

Témou stretnutí bola najmä užšia spolupráca medzi Slovenskom a Francúzskom, ako aj prehĺbenie kontaktov s OECD.

Raši vyjadril záujem, aby budúci Ekonomický prehľad OECD pre Slovensko predstavili priamo v Národnej rade SR, čo by umožnilo efektívnejšie využitie odporúčaní organizácie v legislatívnej praxi. Obaja partneri sa zhodli na potrebe udržať konkurencieschopnosť Európy pri zachovaní sociálnych štandardov.

Diskusia sa dotkla aj novembrového OECD samitu v Bratislave. Larcher ocenil historické väzby medzi oboma krajinami a pripomenul aj zásluhy M. R. Štefánika.

Raši vyzdvihol význam priamej diskusie s expertmi a otvorenosť slovenského parlamentu voči medzinárodnej expertíze.

(tasr, lup)

  |  

Nobelova cena za literatúru putuje do Maďarska, získal ju László Krasznahorkai

Maďarský spisovateľ László Krasznahorkai získal Nobelovu cenu za literatúru za rok 2025. Švédska akadémia ocenila jeho tvorbu ako "vizionársku a silnú, ktorá aj v tieni apokalyptických tém vyzdvihuje moc umenia".

Cena je dotovaná sumou 11 miliónov švédskych korún (približne milión eur). Krasznahorkai sa tak zaradil medzi literárne osobnosti ako William Faulkner, Winston Churchill či Jon Fosse. Minulý rok ocenenie získala Juhokórejčanka Han Kang.

Nobelovu cenu za literatúru udeľujú od roku 1901 a vyvoláva rozporuplné reakcie. Kontroverzie vyvolalo napríklad ocenenie Boba Dylana v roku 2016 alebo Petra Handkeho, ktorý sa zúčastnil na pohrebe Slobodana Miloševiča.

Akademikov kritizovali aj za ignorovanie velikánov ako Tolstoj či Joyce.

(reuters, lup)