Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V USA po ďalších nehodách kontrolujú autonómne riadenie Tesly

Regulačné orgány pre bezpečnosť cestnej dopravy v Spojených štátoch prešetrujú bezpečnosť technológie plne autonómneho riadenia vozidiel spoločnosti Tesla.

Americký úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA) uviedol, že má 58 hlásení o incidentoch vrátane 14 nehôd a 23 zranení. Vozidlá Tesla pri nich porušili predpisy o bezpečnosti cestnej premávky v režime plne autonómneho riadenia. Mnohí vodiči uviedli, že na toto neočakávané správanie ich systémy auta nijako nevarovali.

Spoločnosť opakovane uviedla, že systém nedokáže riadiť auto sám a vodič musí byť vždy pripravený zasiahnuť.

Nové vyšetrovanie sa týka 2,9 milióna vozidiel Tesla vybavených funkciou plne autonómnej technológie riadenia (FSD). Softvér na podporu vodiča úrovne 2 alebo „Plne autonómne riadenie (s dohľadom)“ vyžaduje, aby vodiči venovali plnú pozornosť ceste. Spoločnosť stále testuje verziu, ktorá nevyžaduje zásah vodiča, čo sľubuje už roky majiteľ a generálny riaditeľ automobilky Elon Musk.        

Ak NHTSA potvrdí bezpečnostné riziká, môže dôjsť k spätnému povolaniu vozidiel alebo úprave softvéru. Tesla už vydala aktualizáciu softvéru, no nekomentovala aktuálne vyšetrovanie.

(tasr, ap, est)

Minúta  |  

Trump navrhuje vylúčenie Španielska z NATO pre neplnenie záväzkov

Prezident Spojených štátov amerických Donald Trump vyhlásil, že aliancia NATO by mala zvážiť vylúčenie Španielska zo svojich členských radov. Dôvodom sú podľa jeho slov postoj Španielska k zvýšeniu výdavkov na obranu, ktoré odmieta dosiahnuť nový cieľ určený na piatich percentách HDP do roku 2035.

Španielska vláda pod vedením premiéra Pedra Sáncheza žiada o flexibilnejší prístup k tomuto cieľu alebo o výnimku, pričom obhajuje svoje aktuálne obranné výdavky okolo dvoch percent HDP ako dostatočné. Španielsko má momentálne najnižšie obranné výdavky medzi členmi NATO.

Ten tiež vyjadril nespokojnosť s postojom Španielska a avizoval, že obchodné rokovania so Španielskom môžu byť komplikovanejšie.

Španielsko však tvrdí, že jeho vojenské výdavky sú realistické vzhľadom na ekonomickú situáciu a bráni si svoju suverenitu pri rozhodovaní o výdavkoch na obranu.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Martina Šimkovičová odovzdala Ceny ministerky kultúry za rok 2024

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová odovzdala Ceny ministerky kultúry za rok 2024 deviatim laureátom v troch kategóriách, vrátane jedného in memoriam. Podujatie sa konalo vo Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave za účasti premiéra Roberta Fica a ďalších hostí.

Šimkovičová zdôraznila význam týchto ocenení pre osoby, ktoré svojou tvorbou významne prispievajú k rozvoju kultúry a umeleckého života na Slovensku. Vyzdvihla kultúru ako základnú hodnotu, ktorá formuje myslenie, spája generácie a buduje národnú identitu.

Cenu za výnimočný prínos v oblasti umenia získal Peter Valentovič za hudobné naštudovanie opery Krútňava a dirigovanie symfonického orchestra v muzikáli Bedári. Medzi ocenenými sú tiež tanečník Gennaro Sorbino a operná speváčka Jolana Bubnič Fogašová.

Za prínos inštitúcií boli ocenené Knižnica Ružinov a Východoslovenské múzeum v Košiciach za významný kultúrny a archeologický prínos.

Za celoživotný prínos v kultúre získali ocenenia herečka Ida Rapaičová, František Rábek, umelec Vladimír Janiga a in memoriam autorka pre deti Marianne Grznárová.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Zalužnyj popiera, že by sa pripravoval kandidovať vo voľbách

Valerij Zalužnyj, bývalý vrchný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny a súčasný veľvyslanec v Spojenom kráľovstve, popiera, že by sa pripravoval na účasť vo voľbách v akejkoľvek forme.

Jeho mediálna poradkyňa Oksana Toropová v komentári pre ukrajinský denník NV uviedla, že vojna pokračuje a Zalužnyj počas nej neplánuje žiadne politické kroky, poukazuje server Ukrajinska pravda.

Toropová reagovala na správy francúzskeho portálu Intelligence Online, podľa ktorého sa Zalužného zástupcovia údajne obracali na niekoľko vysokopostavených vojenských funkcionárov s ponukou vstupu na jeho parlamentnú kandidátku, ak by sa rozhodol kandidovať na prezidenta.

Podľa Toropovej tieto informácie pochádzajú z anonymných zdrojov bez overenia a môžu byť súčasťou politických hier v ťažkom období pre krajinu.

Sám Zalužnyj na sociálnych sieťach zdôraznil, že neuznáva žiadne návrhy na voľby počas prebiehajúcej vojny, nevytvára žiadne politické strany a nemá väzby na žiadne politické sily. Dodal, že pokračuje v službe štátu, pokiaľ mu to okolnosti umožnia.

(sie)

Minúta  |  

Kríza vo Francúzsku brzdí stomiliardový projekt európskej stíhačky

Rokovanie ministerstiev obrany Francúzska, Nemecka a Španielska o budúcnosti projektu vývoja európskeho stíhacieho lietadla za 100 miliárd eur odložili z dôvodu politickej krízy vo Francúzsku. Potvrdil to hovorca nemeckého ministerstva obrany v rozhovore pre agentúru Reuters.

„Potvrdzujem, že plánované stretnutie sa uprostred októbra konať nebude. Radi by sme ho zorganizovali čo najskôr po vymenovaní nového francúzskeho ministra obrany,“ uviedol hovorca.

Plánovaný projekt predstavuje nadviazanie na už existujúci Eurofighter Typhoon, ktorý je spoločným európskym programom z 80. rokov minulého storočia. Vyvinuli ho konzorciá z Nemecka, Veľkej Británie, Talianska a Španielska. Francúzsko sa z projektu odpojilo na začiatku 80. rokov a rozhodlo sa vyvíjať vlastné stíhače Dassault Rafale.

Prvý prototyp Eurofighter Typhoon uskutočnil svoj prvý let v roku 1994 a do služby vstúpil v roku 2003.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Dostali sme záruky, vojna sa skončila, vyhlásil šéf Hamasu v Gaze

Exilový šéf Gazy Chalíl al-Hajjá vo štvrtok vyhlásil, že skupina získala záruky od Spojených štátov, arabských mediátorov a Turecka, že vojna v Gaze sa definitívne skončila.

Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas vo štvrtok podpísali dohodu o prímerí a prepustení izraelských rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov. Ide o prvú fázu iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť dvojročnú vojnu v Gaze.

Na základe dohody sa boje zastavia, Izrael sa čiastočne stiahne z Gazy a Hamas prepustí všetkých zostávajúcich 48 rukojemníkov, ktorých zajal počas útoku, ktorý vojnu spustil – výmenou za Palestínčanov väznených v Izraeli.

Hajjá, ktorý pred mesiacom prežil izraelský pokus o atentát na neho a ďalších lídrov Hamasu v Katare, vyhlásil, že dohoda ukončuje vojnu v Gaze, otvára kľúčový hraničný priechod s Egyptom a zabezpečuje prepustenie všetkých palestínskych žien a detí väznených v Izraeli.

Okrem toho Izrael podľa Hajjá prepustí aj 250 Palestínčanov odsúdených na dlhé tresty vo väzniciach a ďalších 1 700 ľudí, ktorých zatkli od vypuknutia vojny 7. októbra 2023.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.