Preskočiť na obsah
  |  

Po rokoch bojov príde do Gazy pomoc, onedlho sa začína výmena rukojemníkov

Izraelská vláda schválila prímerie s Hamasom, ktoré má vstúpiť do platnosti do 24 hodín. Do 72 hodín od jeho začiatku má dôjsť k prepusteniu izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Gaze.

V súčasnosti je známych približne 20 živých zajatcov, ďalších 26 sa považuje za mŕtvych. Humanitárna pomoc – najmä potraviny a lieky – má do oblasti doraziť krátko po začiatku prímeria. Množstvo ľudí v Gaze žije v provizórnych podmienkach po tom, čo ich domovy zničili izraelské nálety.

Súčasťou dohody je aj začiatok stiahnutia izraelských vojsk.

V samotnom Izraeli však dohoda vyvoláva kontroverzie, najmä zo strany krajnej pravice. Kým Hamas tvrdí, že vojna je ukončená, mnohé body dohody ešte čakajú na realizáciu, vrátane konečného zoznamu palestínskych väzňov na výmenu.

Ak bude dohoda naplnená, pôjde o doteraz najvýznamnejší pokus o ukončenie dvojročného konfliktu, ktorý si vyžiadal viac ako 67-tisíc palestínskych obetí.

Do regiónu sa chystá aj americká delegácia, ktorá má dohliadať na stabilizáciu.

(reuters, lup)

  |  

Húsíovia budú sledovať, či prímerie Izraela a Hamasu vydrží

Vodca jemenských povstalcov húsíov Abdul Malik al-Húsí vyhlásil, že iba ak možné prímerie medzi Hamasom a Izraelom vydrží, skupina ukončí svoje operácie.

„Musíme byť v najvyššej pohotovosti a pripravení pokračovať v obrovskom nápore… dokým neuvidíme, či táto dohoda prinesie želaný výsledok alebo budeme pokračovať v našej ceste,“ doplnil al-Húsí.

Po začatí vojny v Pásme Gazy v roku 2023 jemenskí povstalci začali podnikať útoky na Izrael a lode v Červenom mori a Adenskom zálive s tvrdením, že to robia zo solidarity s Palestínčanmi.

Izrael na to reagoval údermi v Jemene zacielenými najmä na prístavy, elektrárne či medzinárodné letisko v hlavnom meste Saná. V auguste židovský štát zlikvidoval šéfa húsíjskej vlády spolu s takmer polovicou jeho kabinetu pri útokoch na oblasť jemenskej metropoly.

Ministerstvo zdravotníctva húsíov tento týždeň uviedlo, že od začiatku stretov zahynulo v krajine 319 ľudí a 1 357 ďalších utrpelo zranenia.

(tasr, afp, est)

  |  

Ben Gvir žiada rozpustenie Hamasu, nepodporí dohodu o prímerí

Izraelský ultrapravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir vo štvrtok varoval, že jeho strana Židovská sila bude vyvíjať tlak na zvrhnutie premiéra Benjamina Netanjahua, pokiaľ nebude palestínske militantné hnutie Hamas rozpustené.

Minister tiež vyhlásil, že bude hlasovať proti dohode o prímerí v Gaze, ktorú sprostredkovali USA. Tá predpokladá výmenu rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy za palestínskych väzňov v izraelských väzniciach.

„Srdcia nás všetkých napĺňa radosť… z očakávaného návratu všetkých rukojemníkov... Avšak popritom je absolútne neprípustné ignorovať otázku ceny: oslobodenie tisícov teroristov vrátane 250 vrahov, ktorí by mali byť prepustení z väzení. Je to neúnosne vysoká cena,“ napísal Ben Gvir na platforme X.

„Nemôžem hlasovať za dohodu, ktorá prepúšťa týchto vraždiacich teroristov, a budeme proti nej aj pri (hlasovaní) vlády,“ uviedol.

(tasr, afp, reuters, ap, est)

  |  

V USA po ďalších nehodách kontrolujú autonómne riadenie Tesly

Regulačné orgány pre bezpečnosť cestnej dopravy v Spojených štátoch prešetrujú bezpečnosť technológie plne autonómneho riadenia vozidiel spoločnosti Tesla.

Americký úrad pre bezpečnosť cestnej premávky (NHTSA) uviedol, že má 58 hlásení o incidentoch vrátane 14 nehôd a 23 zranení. Vozidlá Tesla pri nich porušili predpisy o bezpečnosti cestnej premávky v režime plne autonómneho riadenia. Mnohí vodiči uviedli, že na toto neočakávané správanie ich systémy auta nijako nevarovali.

Spoločnosť opakovane uviedla, že systém nedokáže riadiť auto sám a vodič musí byť vždy pripravený zasiahnuť.

Nové vyšetrovanie sa týka 2,9 milióna vozidiel Tesla vybavených funkciou plne autonómnej technológie riadenia (FSD). Softvér na podporu vodiča úrovne 2 alebo „Plne autonómne riadenie (s dohľadom)“ vyžaduje, aby vodiči venovali plnú pozornosť ceste. Spoločnosť stále testuje verziu, ktorá nevyžaduje zásah vodiča, čo sľubuje už roky majiteľ a generálny riaditeľ automobilky Elon Musk.        

Ak NHTSA potvrdí bezpečnostné riziká, môže dôjsť k spätnému povolaniu vozidiel alebo úprave softvéru. Tesla už vydala aktualizáciu softvéru, no nekomentovala aktuálne vyšetrovanie.

(tasr, ap, est)

  |  

Trump navrhuje vylúčenie Španielska z NATO pre neplnenie záväzkov

Prezident Spojených štátov amerických Donald Trump vyhlásil, že aliancia NATO by mala zvážiť vylúčenie Španielska zo svojich členských radov. Dôvodom sú podľa jeho slov postoj Španielska k zvýšeniu výdavkov na obranu, ktoré odmieta dosiahnuť nový cieľ určený na piatich percentách HDP do roku 2035.

Španielska vláda pod vedením premiéra Pedra Sáncheza žiada o flexibilnejší prístup k tomuto cieľu alebo o výnimku, pričom obhajuje svoje aktuálne obranné výdavky okolo dvoch percent HDP ako dostatočné. Španielsko má momentálne najnižšie obranné výdavky medzi členmi NATO.

Ten tiež vyjadril nespokojnosť s postojom Španielska a avizoval, že obchodné rokovania so Španielskom môžu byť komplikovanejšie.

Španielsko však tvrdí, že jeho vojenské výdavky sú realistické vzhľadom na ekonomickú situáciu a bráni si svoju suverenitu pri rozhodovaní o výdavkoch na obranu.

(reuters, sie)

  |  

Martina Šimkovičová odovzdala Ceny ministerky kultúry za rok 2024

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová odovzdala Ceny ministerky kultúry za rok 2024 deviatim laureátom v troch kategóriách, vrátane jedného in memoriam. Podujatie sa konalo vo Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave za účasti premiéra Roberta Fica a ďalších hostí.

Šimkovičová zdôraznila význam týchto ocenení pre osoby, ktoré svojou tvorbou významne prispievajú k rozvoju kultúry a umeleckého života na Slovensku. Vyzdvihla kultúru ako základnú hodnotu, ktorá formuje myslenie, spája generácie a buduje národnú identitu.

Cenu za výnimočný prínos v oblasti umenia získal Peter Valentovič za hudobné naštudovanie opery Krútňava a dirigovanie symfonického orchestra v muzikáli Bedári. Medzi ocenenými sú tiež tanečník Gennaro Sorbino a operná speváčka Jolana Bubnič Fogašová.

Za prínos inštitúcií boli ocenené Knižnica Ružinov a Východoslovenské múzeum v Košiciach za významný kultúrny a archeologický prínos.

Za celoživotný prínos v kultúre získali ocenenia herečka Ida Rapaičová, František Rábek, umelec Vladimír Janiga a in memoriam autorka pre deti Marianne Grznárová.

(tasr, sie)