Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Belgicko zmarilo plán útoku na premiéra De Wevera dronmi s výbušninami

Belgické bezpečnostné zložky zadržali troch mladých mužov podozrivých z plánovania džihádistického teroristického útoku, ktorého cieľom mal byť premiér Bart De Wever a ďalší politici. Útok sa mal uskutočniť pomocou dronov vybavených výbušninami.

Zásah prebehol v meste Antverpy, kde polícia prehľadala štyri objekty. V jednom z nich – len niekoľko stoviek metrov od premiérovho domu – objavili potenciálne výbušné zariadenie s kovovými peletami, zatiaľ nefunkčné.

V inom dome bola nájdená 3D tlačiareň, pravdepodobne určená na výrobu komponentov na útok.

Podozriví, narodení v rokoch 2001, 2002 a 2007, čelia obvineniam z pokusu o teroristickú vraždu a účasti na aktivitách teroristickej skupiny.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Vláda mimoriadne zasadne aj v piatok, témou bude rozpočet

Vláda sa tento týždeň zíde netradične aj v piatok, pričom hlavnou témou bude návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028.

Podľa dokumentu, ktorý predkladá ministerstvo financií, by mal deficit verejných financií v roku 2026 klesnúť na 4,1 percenta HDP, čo predstavuje necelých šesť miliárd eur. V porovnaní s očakávaným tohtoročným deficitom ide o mierne zlepšenie.

Pred samotným rokovaním vlády bude rozpočet prerokovaný aj na mimoriadnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady.

Vláda má zároveň na stole aj návrhy rozpočtov viacerých inštitúcií – Slovenský pozemkový fond očakáva v najbližších troch rokoch mierne prebytky, zatiaľ čo Sociálna poisťovňa plánuje hospodáriť so zdrojmi vo výške 16,4 miliardy eur, čo je oproti aktuálnemu roku nárast o viac ako dve percentá.

Najväčšiu časť príjmov poisťovne majú tvoriť odvody od ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Thiel varoval Muska: Nenechaj svoj majetok skončiť u Gatesa

Peter Thiel, miliardár a známy technologický investor, odporučil Elonovi Muskovi, aby vystúpil zo Sľubu darovania – iniciatívy, v ktorej sa miliardári zaviazali venovať väčšinu majetku na dobročinné účely.

Podľa Thiela by tak Musk mohol nevedomky podporiť „ľavicové neziskové organizácie, ktoré si vyberie Bill Gates“.

Tento apel zaznel počas Thielovej súkromnej prednášky, kde zároveň predstavil svoje presvedčenie, že svet čelí hrozbe „Antikrista“ – globálnej postavy, ktorá by mohla zneužiť strach z jadrovej vojny, umelej inteligencie či klimatickej krízy na obmedzenie slobody a zastavenie inovácií.

Thiel tvrdí, že veľký majetok, akým disponuje Musk, môže byť využitý ako obrana proti takejto hrozbe. Zároveň naznačil, že aj prezident USA Donald Trump by mohol pôsobiť ako „brzda“ tohto vývoja – alebo aj jeho súčasť.

Podľa Thiela sa najbohatší ľudia príliš málo zamýšľajú nad tým, čo sa s ich majetkom stane po smrti, a práve v tom vidí šancu pre nový spôsob uvažovania o moci, zodpovednosti a budúcnosti civilizácie.

(reuters, lup)

Minúta  |  

USA vysielajú 200 vojakov do Izraela na podporu stabilizácie Gazy

Spojené štáty vyšlú do Izraela približne 200 vojakov, ktorí vytvoria špeciálne civilno-vojenské koordinačné centrum (CMCC) zamerané na podporu humanitárnej a bezpečnostnej pomoci pre Gazu.

Ako uviedli americkí predstavitelia, jednotky však nebudú fyzicky vstupovať do palestínskej enklávy.

Pracovnú skupinu povedie americké ústredné velenie, no jej súčasťou budú aj zástupcovia Egypta, Kataru, Turecka a pravdepodobne Spojených arabských emirátov. Cieľom je zosúladiť medzinárodné snahy a predchádzať incidentom s izraelskými a inými bezpečnostnými silami v regióne.

Americký personál bude podľa Bieleho domu monitorovať plnenie dohôd z izraelského územia.

Predstavitelia zároveň dúfajú, že tento krok prispeje k zmierneniu napätia a otvorí cestu k ďalším normalizačným dohodám medzi Izraelom a arabskými krajinami, pričom spomenuli aj potenciálnych kandidátov ako Saudská Arábia či Indonézia.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Po rokoch bojov príde do Gazy pomoc, onedlho sa začína výmena rukojemníkov

Izraelská vláda schválila prímerie s Hamasom, ktoré má vstúpiť do platnosti do 24 hodín. Do 72 hodín od jeho začiatku má dôjsť k prepusteniu izraelských rukojemníkov zadržiavaných v Gaze.

V súčasnosti je známych približne 20 živých zajatcov, ďalších 26 sa považuje za mŕtvych. Humanitárna pomoc – najmä potraviny a lieky – má do oblasti doraziť krátko po začiatku prímeria. Množstvo ľudí v Gaze žije v provizórnych podmienkach po tom, čo ich domovy zničili izraelské nálety.

Súčasťou dohody je aj začiatok stiahnutia izraelských vojsk.

V samotnom Izraeli však dohoda vyvoláva kontroverzie, najmä zo strany krajnej pravice. Kým Hamas tvrdí, že vojna je ukončená, mnohé body dohody ešte čakajú na realizáciu, vrátane konečného zoznamu palestínskych väzňov na výmenu.

Ak bude dohoda naplnená, pôjde o doteraz najvýznamnejší pokus o ukončenie dvojročného konfliktu, ktorý si vyžiadal viac ako 67-tisíc palestínskych obetí.

Do regiónu sa chystá aj americká delegácia, ktorá má dohliadať na stabilizáciu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Húsíovia budú sledovať, či prímerie Izraela a Hamasu vydrží

Vodca jemenských povstalcov húsíov Abdul Malik al-Húsí vyhlásil, že iba ak možné prímerie medzi Hamasom a Izraelom vydrží, skupina ukončí svoje operácie.

„Musíme byť v najvyššej pohotovosti a pripravení pokračovať v obrovskom nápore… dokým neuvidíme, či táto dohoda prinesie želaný výsledok alebo budeme pokračovať v našej ceste,“ doplnil al-Húsí.

Po začatí vojny v Pásme Gazy v roku 2023 jemenskí povstalci začali podnikať útoky na Izrael a lode v Červenom mori a Adenskom zálive s tvrdením, že to robia zo solidarity s Palestínčanmi.

Izrael na to reagoval údermi v Jemene zacielenými najmä na prístavy, elektrárne či medzinárodné letisko v hlavnom meste Saná. V auguste židovský štát zlikvidoval šéfa húsíjskej vlády spolu s takmer polovicou jeho kabinetu pri útokoch na oblasť jemenskej metropoly.

Ministerstvo zdravotníctva húsíov tento týždeň uviedlo, že od začiatku stretov zahynulo v krajine 319 ľudí a 1 357 ďalších utrpelo zranenia.

(tasr, afp, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.