Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sudkyňa v Chicagu zablokovala Trumpovo nasadenie Národnej gardy

Federálny súd v Chicagu dočasne zablokoval nasadenie Národnej gardy v Illinois, ktoré nariadil americký prezident Donald Trump. Sudkyňa April Perryová upozornila, že by to „prilialo olej do ohňa“, keďže protesty pri imigračnom centre v Broadview boli prevažne pokojné.

V ten istý deň však odvolací súd v San Franciscu zrušil podobný zákaz v Portlande, čo Trumpovej administratíve umožní rozšíriť nasadenie aj tam.

Tieto rozhodnutia môžu ovplyvniť širšiu kampaň prezidenta, ktorý hovorí o potrebe vojenskej reakcie na „ľavicový terorizmus“, no čelí kritike demokratických lídrov. Tí ho obviňujú z politickej manipulácie – podľa guvernéra Illinois neexistujú dôkazy o hrozbe a Trump „nie je kráľ“.

Biely dom sa plánuje proti rozhodnutiu odvolať. Perryovej rozhodnutie zostáva v platnosti do 23. októbra.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Pellegrini: Slovensko by mohlo v budúcnosti hostiť AI gigafabriky

Prezident Peter Pellegrini bude na samite prezidentov EÚ v estónskom Tallinne hovoriť o budúcnosti umelej inteligencie.

Na fóre Arraiolos chce zdôrazniť štyri kľúčové oblasti: primeranú reguláciu, ktorá nebrzdí inovácie, skorú implementáciu AI technológií, dôraz na vzdelávanie všetkých generácií a dostupnosť energie.

Práve energetická stabilita podľa neho robí zo Slovenska vhodného kandidáta na vznik takzvaných AI gigafabrík. Zdôraznil, že Slovensko má silné jadrové zázemie a môže ponúknuť potrebné zdroje pre technologický rozvoj.

Samit organizuje estónsky prezident Alar Karis, zúčastnia sa aj lídri z Rakúska, Nemecka, Poľska a Talianska.

Arraiolos je neformálne fórum prezidentov členských krajín EÚ bez výkonných právomocí, zamerané na diskusie o strategických otázkach. Slovensko sa na ňom zúčastňuje od roku 2022. Pellegrini chce túto platformu využiť na presadenie Slovenska ako perspektívneho technologického uzla v rámci Európy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Priemyselná produkcia v auguste medziročne poklesla o 6,3 percenta

Slovenský priemysel zaznamenal v auguste 2025 najvýraznejší medziročný pokles od marca minulého roka – produkcia sa znížila o 6,3 percenta. Ide už o piaty mesiac po sebe s negatívnym vývojom a siedmy od začiatku roka.

Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa medzimesačne (oproti júlu 2025) priemyselná produkcia zvýšila o 0,1 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Kľúčovým dôvodom je prepad vo väčšine odvetví, pričom najvýraznejší pokles – viac ako 17 percent – evidovala dodávka elektriny a plynu.

Druhý mesiac po sebe k negatívnemu trendu prispela aj výroba dopravných prostriedkov, ktorá medziročne klesla o vyše šesť percent. Augustový pokles bol pritom najvýraznejší od marca 2024.

Mierny rast zaznamenali len tri odvetvia vrátane výroby chemikálií.

Za prvých osem mesiacov roka sa priemyselná produkcia medziročne prepadla o 2,7 percenta, pričom najväčšie straty zaznamenala dodávka energií a kovovýroba.

(tasr, lup)

Minúta  |  

MOL navýši dodávky do Srbska, dôvodom sú americké sankcie voči NIS

Maďarská energetická spoločnosť MOL zvýši dodávky palív do Srbska po tom, čo Spojené štáty uvalili sankcie na tamojšiu rafinériu NIS, v ktorej má väčšinový podiel ruský Gazprom Neft.

Sankcie, ktoré vstúpili do platnosti 9. októbra, spôsobili výrazné narušenie dodávok ropných produktov, keď chorvátska spoločnosť JANAF prerušila prepravu surovej ropy do krajiny.

NIS prevádzkuje jedinú srbskú rafinériu v Pančeve a jej výpadok by mohol ochromiť ekonomiku. MOL síce zvýši dodávky, no plne nenahradí výpadok z Chorvátska.

Minister Péter Szijjártó vyhlásil, že Srbsko sa môže na Maďarsko spoľahnúť, zároveň však varoval pred limitmi možností.

Prezident Aleksandar Vučić označil situáciu za vážnu a odmietol vykúpenie ruského podielu ako riešenie, hoci priznal, že môže byť nevyhnutné.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Pobaltie chystá evakuáciu státisícov ľudí pre prípad ruského útoku

Estónsko, Lotyšsko a Litva reagujú na znepokojujúce vojenské výdavky Moskvy a časté incidenty, ako sú kybernetické útoky či narušenie vzdušného priestoru.

Litva plánuje evakuáciu až 400-tisíc ľudí žijúcich pri hraniciach s Ruskom a Bieloruskom. V meste Kaunas vznikajú núdzové ubytovania pre 300-tisíc osôb v školách či kostoloch.

Pripravenosť demonštrovali aj simulované cvičenia vo Vilniuse, hoci len s niekoľkými stovkami účastníkov. Estónsko chce premiestniť desatinu populácie, pričom pomoc štátu má zabezpečiť polovicu obyvateľov mesta Narva.

V Lotyšsku sa odhaduje, že by tretina ľudí mohla opustiť svoje domovy a nájsť núdzové útočisko.

Evakuácie budú prebiehať po vedľajších trasách, aby nebránili pohybu armády. Hoci krajiny neplánujú presuny cez hranice, sú pripravené čeliť aj tejto možnosti.

Ruská strana tvrdí, že neplánuje útok na NATO. Podľa ministra zahraničných vecí Litvy Kęstutisa Budrysa nejde o šírenie strachu, ale o signál spoločnosti, že štát je pripravený.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Drony a rakety zasiahli Kyjev aj Záporožie, 45-tisíc domácností nemá elektrinu

Ruský útok na Kyjev v piatok nadránom spôsobil požiar vo výškovej budove a vážne poškodil energetickú infraštruktúru, čo viedlo k výpadkom elektriny a vody na východnom brehu rieky Dneper. Zranených bolo dvanásť ľudí, z toho osem hospitalizovali.

Úlomky z dronov dopadli na viaceré časti mesta, čo narušilo aj prevádzku metra a vyvolalo dočasný prechod na dištančné vyučovanie v niektorých školách.

V Záporoží rakety a drony zasiahli obytné domy, pričom zahynul sedemročný chlapec a zranili sa ďalší štyria ľudia. Bez elektriny ostalo okolo 28-tisíc domácností v Kyjeve a 17-tisíc v oblasti Poltavy.

Ministerka energetiky uviedla, že energetici podnikajú všetky potrebné kroky na minimalizáciu škôd.

Útoky prichádzajú v čase blížiacej sa zimy a Rusko cielene útočí na ukrajské energetické zariadenia, čo môže zhoršiť podmienky civilného obyvateľstva počas chladných mesiacov.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.