Preskočiť na obsah
  |  

UNICEF: V Gaze hrozí masívny nárast úmrtí detí pre hlad a podvýživu

UNICEF varuje pred rastúcim rizikom úmrtí detí v Pásme Gazy a vyzýva na okamžité otvorenie všetkých hraničných priechodov pre potravinovú pomoc.

Organizácia upozorňuje, že imunitný systém detí je extrémne oslabený, pretože dlhodobo nemali prístup k dostatočnej výžive. Podľa hovorcu Ricarda Piresa ide o krízovú situáciu, kde hrozí nárast úmrtí nielen u novorodencov, ale aj u dojčiat.

V enkláve, kde niektoré oblasti trpia hladomorom, sa OSN v rámci 60-dňového prímeria s Hamasom pripravuje na zvýšenie humanitárnej pomoci.

Izraelské jednotky sa zároveň začali sťahovať z častí Gazy, čo je prvý krok mierovej iniciatívy prezidenta USA Donalda Trumpa.

UNICEF zdôrazňuje, že zhruba 50-tisíc detí trpí akútnou podvýživou a potrebuje neodkladnú liečbu. Ak sa pomoc nedostane k obyvateľstvu čo najskôr, deti nebudú schopné zvládať ani základné infekcie či klimatické výkyvy.

(reuters, lup)

  |  

Fiačan požiadal o vystúpenie v parlamente, chce riešiť situáciu na Ústavnom súde

Predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan požiadal o vystúpenie v pléne Národnej rady (NR) SR v súvislosti so situáciou, keď ÚS už viac ako dva roky chýba jeden z 13 sudcov. Pre TASR to v piatok potvrdila hovorkyňa súdu Martina Ferencová.

„Predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana znepokojuje nečinnosť Národnej rady vo veci vyhlásenia volieb kandidátov na sudcov Ústavného súdu, a preto listom z 1. októbra 2025 požiadal Národnú radu o možnosť vystúpiť v jej pléne,“ uviedla Ferencová.

Parlament doposiaľ nedokázal zvoliť dvojicu kandidátov, z ktorých by hlava štátu vybrala nového ústavného sudcu. Poslanci už volili viackrát, uchádzači sa do výberu prihlasovali opakovane, ale žiadny zatiaľ nezískal potrebný počet hlasov. ÚS pracuje v neúplnom zložení od septembra 2023, keď sa funkcie vzdala sudkyňa Jana Laššáková

Fiačan už o situácii hovoril s predsedom NR SR Richardom Rašim (Hlas) aj prezidentom SR Petrom Pellegrinim. Raši v septembri pre TASR uviedol, že voľbu kandidátov na sudcu ÚS vyhlási bezodkladne po tom, ako bude zrejmá politická dohoda a reálna šanca na úspešnú voľbu.

(tasr, lud)

  |  

Tomáš: Rezort práce čakajú úspory aj rušenie miest na úradoch

Minister Erik Tomáš (Hlas) oznámil, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR bude budúci rok šetriť okrem iného aj znižovaním počtu zamestnancov, najmä na úradoch práce. Úspory sa dotknú aj nákupu tovarov, služieb a služobných ciest.

Hoci až 94 percent rozpočtu ministerstva smeruje na sociálne dávky, podľa Tomáša je možné šetriť aj v rámci zvyšných šiestich percent.

Medzi kľúčové opatrenia patrí napríklad projekt „Práca namiesto dávok“, prísnejšie pravidlá pre vyplácanie dávok v nezamestnanosti a prevencia fiktívnej PN, ktorá má Sociálnej poisťovni ušetriť až 150 miliónov eur.

Ak by sa nezamestnanosť zvýšila, príspevky by sa mohli vrátiť do pôvodného režimu.

V oblasti sociálnych služieb minister uvažuje o predĺžení jednorazového stabilizačného príspevku, ktorý zaviedla predchádzajúca vláda. Tomáš zároveň naznačil, že by naň chceli využiť koncoročné zvyšné finančné zdroje.

(tasr, lup)

  |  

Súd: Odbory majú právo na mzdové dáta aj bez súhlasu zamestnávateľa

Slovenský súd v prelomovom rozhodnutí potvrdil, že odborové organizácie majú právo kontrolovať rovnosť odmeňovania aj prostredníctvom anonymizovaných mzdových údajov.

Odbory UNITY, pôsobiace pri Orange Business Services Slovakia, požiadali už v roku 2022 o prístup k údajom, ktoré by im umožnili preveriť, či firma dodržiava princíp rovnakého zaobchádzania pri odmeňovaní.

Odvolávali sa pritom na interný prieskum, ktorý ukázal rozdiely do výšky až 30 percent medzi zamestnancami na rovnakých pozíciách.

Orange však odmietol spolupracovať, pričom ako dôvod uvádzal ochranu osobných údajov podľa GDPR. Súd tento argument neuznal a zdôraznil, že zákonné práva odborov nemôže GDPR potlačiť – najmä ak ide o anonymizované dáta.

Rozsudok prvého stupňa tak dáva odborom silný nástroj na ochranu zamestnancov pred diskrimináciou. Firma síce spočiatku najprv deklarovala, že rozhodnutie bude rešpektovať, napokon sa však odvolala.

Prípad preto smeruje na vyšší súd, ktorý rozhodne, či právomoc odborov získa definitívne potvrdenie.

(TS, lup)

  |  

Vláda v piatok schválila návrh rozpočtu verejnej správy

Vláda v piatok schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028. Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 4,1 percenta HDP, teda necelých šesť miliárd eur, čo je pokles oproti tohtoročnej očakávanej úrovni päť percent HDP.

Príjmy rozpočtu verejnej správy sa odhadujú na 62 miliárd eur (43 percent HDP), výdavky na 67,9 miliardy eur (47,1 percenta HDP). Schodok štátneho rozpočtu má byť na úrovni necelých 5,8 miliardy eur.

V rozpočte je zapracovaná konsolidácia vo výške 2,7 miliardy eur – 1,4 miliardy na strane príjmov a 1,3 miliardy na strane výdavkov. Úsporné opatrenia sa týkajú napríklad zmrazenia platov vo verejnej správe, zníženia výdavkov rezortov, šetrenia v samospráve alebo efektívnejšie využívania eurofondov.

Ministerstvo financií deklaruje snahu dostať deficit pod tri percentá HDP do roku 2028. Na stabilizáciu verejného dlhu na úrovni približne 64 percent HDP však bude potrebné prijať ďalšie opatrenia.

(tasr, lud)

  |  

Nobelovu cenu za mier získala María Corina Machadová

Nobelovu cenu za mier získala venezuelská opozičná líderka María Corina Machadová za jej odvážny boj za demokraciu v krajine, ktorá dlhodobo čelí autoritatívnej vláde.

Nobelov výbor ocenil jej neochvejný postoj v presadzovaní občianskych práv a zdôraznil, že v časoch, keď moc uchopujú autokrati, si obrancovia slobody zaslúžia verejné uznanie.

Finančne dotované ocenenie vo výške 11 miliónov švédskych korún (v prepočte približne milión eur) odovzdajú 10. decembra v Osle, na výročie úmrtia zakladateľa cien Alfreda Nobela.

Prezident USA Donald Trump opakovane tvrdil, že cenu si tento rok zaslúži práve on. Odborníci však uviedli, že šéf Bieleho domu ju nezíska, keďže rozkladá medzinárodný poriadok, ktorý si Nobelov výbor cení.

(reuters, lup)